Aký vplyv má uprednostňovanie jedného dieťaťa na súrodenecký vzťah?
Naše dieťa nemusí spĺňať naše predstavy, je to samostatná osobnosť. My rodičia by sme sa mali snažiť rešpektovať to a milovať deti také, aké sú, so všetkými ich chybami a nedostatkami.
Preferujete jedno dieťa pred druhým? Nerobte to!
Nadmerná láska k jednému dieťaťu a súrodenecký vzťah
Pre súrodencov je prakticky nemožné vybudovať si úzke puto, ak je jeden z nich uprednostňovaný a stal sa miláčikom rodiny.
Ten sa na ostatných súrodencov pozerá z výšky, čo narúša vzájomné vzťahy medzi deťmi. Medzi súrodencami stojí žiarlivosť, závisť, dokonca nenávisť a (väčšinou) nenaplnená túžba po lojálnosti.
Ak si myslíte, že v dospelosti si k sebe nájdu cestu, mýlite sa. Často sa totiž stáva, že takéto deti majú potom k sebe „vlažný“ vzťah, či sa dokonca nenávidia. A to len preto, že rodičia pochybili vo výchove.
Prečítajte si: Keď jedináčik dostane súrodenca
Znevýhodňovaní súrodenci si vyriešia problém po svojom
Často spôsobí vyváženie život sám. Znevýhodňovaní súrodenci si hľadajú miesto tam, kde vedia vyniknúť a týmto spôsobom si kompenzujú nerovnováhu rodičovskej náklonnosti.
Nezriedka sa takéto deti dištancujú od rodiny vo chvíli, keď sa stávajú dospelými – a to je vlastne dobre, lebo sa tým vzdialia nezdravému prostrediu: napríklad sa odsťahujú do iného mesta a hľadajú si láskavého partnera, ktorý im dokáže poskytnúť to, čo nezvládli vlastní rodičia – pozornosť, náklonnosť a teplo domova.
Súrodenecká rivalita: čo s ňou?
Tipy, aby sa ani jedno z detí necítilo odstrčené
- Neospravedlňujte ani jedno z detí a nestavajte sa automaticky na stranu mladšieho dieťaťa.
- Nikdy nepoužívajte porovnávanie s ostatnými súrodencami, napríklad: „Pozri sa na známky svojho brata.“
- Keď sa dieťa opýta, koho máte radšej, nemá zmysel hovoriť: „Mám vás s bratom rada oboch rovnako.“ Že je milované rovnako ako niekto iný, totiž dieťa počuje len nerado. Lepšie je povedať: „U teba mám rada to a to..., u brata to a to... Obidvaja ste výnimoční, pre mňa jediní na celom svete a oboch vás veľmi veľmi ľúbim.“
- Ak sa stretnete s obvinením typu: „On dostal lepšie...“, nemá cenu sa ospravedlňovať. Dieťaťa sa rovno opýtajte, či chce to isté.
- Rozdeľte svoj čas medzi svoje deti podľa ich potrieb a nie podľa hodiniek. Ak budete so stopkami v ruke tráviť desať minút s jedným dieťaťom a potom hneď desať minút s druhým, nepotešíte tým ani jedného z nich.
Radšej dieťaťu, ktoré čaká, kým naň príde rad, vysvetlite, že musí byť trpezlivé a prečo. Napríklad: „Viem, že som teraz bol/a dlho s tvojou sestrou, aby som jej pomohol/pomohla s domácimi úlohami.
Ale je to pre ňu veľmi dôležité, aby ich mala urobené správne, vieš? Keď to dorobíme, prídem zasa za tebou – a ty mi potom povieš, čo chceš robiť, čo je dôležité pre teba.“