ANKETA: Ako deťom uľahčiť nástup do jaslí a škôlky?
Čo pomohlo vašim drobčekom, sme zisťovali v ankete.
Nebol žiaden plač
„Riško sa narodil, keď mal Majko skoro 3 roky a tým, že má narodeniny v auguste, v čerstvých troch rokoch ho do škôlky nezobrali a nastúpil, až keď mal 4 roky. Do škôlky sa veľmi tešil, o doma sme sa o škôlke bavili len v dobrom. Najviac mu pomohlo, že sme sa pri zápise boli spolu pozrieť v škôlke a našiel si tam hračku, na ktorú sa celé leto tešil. Prvýkrát tam išiel, ako keby tam chodil už roky a žiadne plače sme nezažili. Ostal od začiatku rovno na celý deň – škôlka s tým má lepšie skúsenosti, ja som im dôverovala a bolo to úplne v poriadku, dáva mi to väčší zmysel. Takže nástup Majka do škôlky bol úplne bez problémov.
Riško išiel do jasličiek, keď mal 2 roky a 3 mesiace. Jasličky mali ale iný postup a to zabehnutie trvalo celý september. Najprv na dve hodiny, potom aj s obedom, neskôr aj so spánkom. Ani pri Riškovi sme nezažili nejaké veľké plače a protesty, trošku mrnčanie, ale nič strašné.
Vždy sme ich uistili, že po nich prídeme. Že zazvoním vtedy a vtedy, s pani učiteľkou sledovali hodiny a vedeli, kedy prídem. Keď sa v škôlke pýtal učiteľky, či maminka príde, stačilo mu povedať, že áno a bolo vybavené. Teraz v septembri nás čaká Riškov nástup do škôlky, ale budú chodiť s Majkom do tej istej, tak ja verím, že to bude opäť bez problémov. Teší sa na hračky a na to, že bude s Majkom vo velkáčskej škôlke. Držím palce všetkým deťom a aj ich rodičom.“
Škôlka bola veľká zmena pre všetkých
„Moje dvojičky Kris a Leo nastúpili do škôlky vo veku 2 rokov a 10 mesiacov. Presne mesiac boli odplienkovaní a čo sa týka komunikácie, tak vedeli povedať možno 5 slov. Medzi sebou komunikovali svojou rečou a tú „našu“ nemali potrebu rozvíjať – mama im rozumela, oni si rozumeli. Toto je častá otázka od mamičiek, či boli odplienkovaní a či vedeli rozprávať. Hm, bolo to čerstvé.
Do škôlky nastúpili hneď na celý deň. Žiaľ, nebola iná možnosť. Chodia do štátnej škôlky, ktorá je hneď pod lesom. Veľa sme sa rozprávali, prispôsobovala som im ich program programu v škôlke, párkrát sme boli pozrieť deti, pohrali sa. Škôlka je pár krokov od nášho domu, chodievali sme sa hrávať na ihrisko, aby pre nich prostredie nebolo úplne cudzie. Kúpili sme papučky, pyžamká, ktoré si vybrali oni. Spolu s nimi do škôlky nastúpili i naši kamoši, dvojičky Mia a Samko. Toto bol tiež veľmi dôležitý fakt, že tam budú mať svojich kamarátov. Nikdy sme ich škôlkou nestrašili a ani nestrašíme, vždy o škôlke rozprávame pozitívne. Počas rodičovskej dovolenky som bola s nimi stále doma ja, málokedy sa stalo, že by ich niekto postrážil a ja by som bola celý deň mimo. Boli i sme na seba veľmi naviazaní.
Pripravení do škôlky? TOTO by deti mali vedieť
Aké boli rána? No boli a i občas ešte stále sú ťažké. Zo začiatku to bolo náročné, kým som jedného obliekla, tak druhý sa vyzliekol, nevyhli sme sa i plaču. Zo škôlky mi dali spätnú reakciu, ako sa chlapci majú a že plač trval len chvíľku. Známa tam robí v kuchyni, neviem, či mi občas neposlala aj fotku. Veľmi ma to upokojilo, pretože nástup do škôlky nie je zmena len pre dieťa, ale i pre mamu.
Aj keď rána boli, aké boli, tak nikdy, keď sme po nich prišli, neplakali, ale s radosťou pribehli. Pochopili, že ich tam nenecháme a vždy, keď sa vyspinkajú a napapajú, pre nich prídeme. Zo začiatku som sa snažila chodiť čo najskôr, hneď po olovrante. V práci som na nich myslela, naozaj to bola veľká zmena. Postupne sa ich reč rozvíjala. Zo začiatku bol Leo veľmi často chorý, po operácii sa jeho zdravotná kondička zlepšila. Nástup do škôlky po chorobe bol náročnejší. Už keď sme boli všetci krásne aklimatizovaní, prišla pandémia a boli sme dlhé mesiace doma.
Nástup po nej do škôlky bol ako na začiatku. I teraz Leo ráno občas ranné chystanie bojkotuje, Kris nechce vstávať, aj keď niekedy spí 11 hodín v kuse. Keď po nich do škôlky prídem, tak niekedy mám problém dostať ich domov, tak sa tam dobre majú.“
Mali sme šťastie na výnimočné učiteľky
Michal M.:
„Pamätám si, ako sme sa tešili my rodičia, že konečne idú Matej a Jakub do škôlky. Manželka to prežívala viac, ja som to bral v pohode. Obe naše deti sú spoločenské, takže sme nemali žiadne väčšie problémy. Pamätám si, že jednému synovi manželka nakreslila na ruku srdiečko a jedno si nakreslila sebe, že keď bude smutný, nech sa pozrie na ruku, že rodičia ho majú radi a ľúbia ho. Druhý syn ťažšie prežíval ranné lúčenia, na manželku to viac skúšal... Tak sme sa dohodli, že ráno som vodil deti do škôlky ja a ona ich chodila vyzdvihovať poobede. Čo sa týka zvykania si na škôlku, prvý syn začal prvý týždeň na pol dňa a potom od druhého týždňa začal už aj spať. Druhý bol náročnejší oriešok, ťažšie si zvykal na zmeny, tak tam sme išli od začiatku „naplno“. Prvý deň mal druhorodený taký uplakanejší (resp. len ráno) a odvtedy viac nezaplakal.
Musím však povedať, že naše deti mali v škôlke výnimočné pani učiteľky a myslím, že hlavne vďaka nim a ich prístupu chodili do škôlky veľmi rady. Aktuálne ja mladší syn už predškolákom a stáva sa pravidelne, že nechce ísť zo škôlky domov a prosí nás, aby sme preňho chodili neskoro.“
Deti rýchlo pochopia, že v škôlke je fajn
Lucia Hablovičová, ambasádorka MAMA roka 2021 a majiteľka súkromnej škôlky má v tomto smere bohaté skúsenosti. Čo radí rodičom?
„Práci s deťmi sa venujem vo svojej škôlke už vyše 10 rokov, takže za ten čas sme adaptovali veľké množstvo detí. Je to náročné obdobie plné zmien nielen pre deti, ale aj pre rodičov a tak sa snažíme ku každému pristupovať individuálne a podľa jeho potrieb. Jedno je však rovnaké, a to môžem odporučiť mamičkám aj na základe vlastnej mamičkovskej skúsenosti – urýchliť rannú rozlúčku s dieťaťom. Zbytočné vysvetľovanie, presviedčanie a naťahovanie situácie mu dáva len väčšiu nádej, že plačom dosiahne, aby mamka neodišla. Je na pani učiteľkách, aby dieťa po odchode rodičov zaujali natoľko, že prestane plakať a je otázkou pár dní, aby pochopilo, že v škôlke je fajn, môže sa tam cítiť bezpečne a zažije v nej veľa krásnych chvíľ.
Takže, milé maminky, pevné nervy a buďte pre vašich miláčikov tou najlepšou oporou pred ich veľkým krokom – nástupom do škôlky.“
