4 mýty o bilingválnych deťoch

Pamätáme sa na to a čaká to aj naše deti – učenie sa cudzích jazykov. Možno si mnohí z vás  zaspomínajú na školské časy  a na to, ako ste sedeli nad slovíčkami, cvičeniami a možno aj maturitnými témami. Aké ľahké by to bolo, keby s vami rodičia od narodenia rozprávali cudzím jazykom a vy by ste sa ho v škole už nemuseli učiť, prípadne by ste si ho len rozvíjali a zdokonaľovali.

Čo je to bilingvizmus?

Existuje niekoľko definícií bilingvizmu – od pôvodných, ktoré označovali za bilingválneho človeka, toho, kto sa narodil do rodiny, kde mama rozprávala jazykom A a otec jazykom B, alebo toho, ktorého rodina rozprávajúca v jazyku A sa presťahovala do krajiny so štátnym jazykom B. V súčasnosti niektorí autori (napr. profesorka Antonella Sorace z Univerzity v Edinburghu) definujú pojem bilingvizmus širšie a medzi bilingválnych zahŕňajú všetkých tých, ktorí využívajú dva jazyky v každodennej komunikácii, pričom nerozlišujú čas, v ktorom sa začali učiť druhý jazyk, a ani kvalitu ovládania oboch jazykov. 

Medzi odbornou verejnosťou panoval v prvej polovici minulého storočia názor, že bilingvizmus môže poškodzovať intelektuálny vývin dieťaťa. V súčasnosti je už dostatočné množstvo výskumných štúdií, ktoré poukazujú na mnohé výhody bilingválnej výchovy, takže môžeme tvrdiť, že dvojjazyčnosť (bilingvizmus) v žiadnom prípade nepoškodzuje rozumový vývin dieťaťa, ale práve naopak. Bilingválne deti sú skôr schopné zamerať pozornosť, triediť informácie a nenechať sa rozptyľovať nerelevantnými informáciami. Tiež vedia rýchlejšie a lepšie prechádzať z úlohy na úlohu, dokonca sa skôr ako deti z jednojazyčného prostredia sa môžu naučiť čítať a zvyčajne sa jednoduchšie učia ďalšie jazyky (Pirchio, 2011). 

V niektorých prípadoch naozaj dvojjazyčné deti začínajú neskôr rozprávať. Nikdy však nevieme, či tieto deti začali rozprávať neskôr z dôvodu dvojjazyčnej výchovy, alebo z dôvodu ich osobných charakteristík a rečového vývinu. Tak ako monolingválne deti (s jedným materinským jazykom) niektoré začínajú rozprávať pred dosiahnutím prvého roka a iné v dvoch rokoch povedia len pár slov, tak sú aj dvojjazyčné deti, ktoré začínajú rozprávať pred jedným rokom, alebo až po druhom roku. Všetkým deťom ale pomôže, ak rodičia v prvom roku ich života s nimi trávia veľa času rozprávaním básničiek, spievaním pesničiek a vzájomnou radostnou komunikáciou pri pozeraní sa do očí a dobrou artikuláciou.

Pri dvojjazyčných deťoch je naozaj možné, že v jednom jazyku majú slabšiu slovnú zásobu, prípadne v danom jazyku ešte nevedia vyjadriť to, čo iné monolingválne deti. Deti približne do dvoch rokov ešte nemajú vytvorené dva jazykové systémy a slovíčka sa učia bez ekvivalentov. Často vedia po slovensky napríklad povedať „stôl“, no v angličtine povedia „chair“ (stolička) (Taeschner, 2005). Ak by sme teda zrátali ich slovnú zásobu v oboch jazykoch, zistili by sme, že ich slovná zásoba je väčšia ako slovná zásoba monolingválneho dieťaťa. 

Odporcovia bilingvizmu poukazujú práve na miešanie jazykov (code switching), ktoré sa vyskytuje v prvých rokoch dieťaťa. Počas prvých dvoch rokov dieťa naozaj nerozlišuje, či v jednej vete používa slová jedného jazyka, alebo druhého. Takéto rozlišovanie prichádza až v neskoršom veku, keď si dieťa uvedomuje, že ide o dva rôzne jazyky a že nie všetci ľudia obom jazykom rozumejú. Medzi druhým až tretím rokom má dieťa presne zadefinované, s ktorým rodičom má akým jazykom rozprávať a rigidne trvá na dodržiavaní tohto pravidla.

Ak matka použije „nesprávny jazyk“ pri komunikácii s dieťaťom, môže sa dieťa obrátiť na matku so slovami „Ty takto nerozprávaj!“, prípadne odignoruje matkinu žiadosť. V tomto období často u detí dochádza k interferencii (vzájomnému ovplyvňovaniu) jazykov v gramatickej oblasti. Deti pri rozprávaní nemiešajú slová z rôznych jazykov, no použijú gramatiku jedného jazyka pri rozprávaní v druhom jazyku a naopak. Práve v tomto období je veľmi dôležité, aby rodičia poskytovali správny jazykový vzor dieťaťu, prípadne zabezpečili doplňujúce jazykové vzdelanie. 

Bilingválni jedinci zvyknú používať miešanie jazykov aj v dospelosti, ale vedome a len za presne stanovených podmienok, napríklad ak vedia, že sa rozprávajú s človekom, ktorý rozumie obom jazykom. V prípade, ak ich komunikačný partner rozpráva len jedným jazykom, bilingválny jedinec používa len jazyk, ktorému rozumie jeho komunikačný partner.

Mýtus č. 4
Bilingválne deti majú lepšiu/horšiu inteligenciu ako monolingválne deti

Treba si uvedomiť, že žiaden výskum doteraz nedokázal, že bilingvizmus/mulilingvizmus (viacjazyčnosť) má vplyv na inteligenciu. Takisto nemôžeme povedať, že schopnosť naučiť sa cudzí jazyk je závislá od intelektu. Existuje viacero prípadov bilingválnych detí s mentálnym postihnutím (Downov syndróm), ktoré potvrdzujú, že pri správnej metóde učenia je možné, aby sa deti s mentálnym postihom naučili komunikovať vo viacerých jazykoch. Samozrejme, veľkú úlohu tu zohráva spôsobu učenia (prirodzené prostredie) a motivácia/potreba komunikovať denne v dvoch jazykoch.