Papkaj zlatko, pustím ti rozprávku...
Ak dieťa nejaví záujem o niektorú z potravín či jedlo, nevzdávajte sa. Nenúťte ho, nepodmieňujte zjedenie obeda alebo večere trestom či odmenou – ak zješ to, dám ti potom sladkosť. Detská hlávka si to môže vyhodnotiť: „jedlo je zlé, dobrota je odmena“ a očakávať to môže zakaždým.
Počas jedenia je dôležité vytvoriť prostredie bez rozptyľovania
Vo všetkých článkoch či odporúčaniach na tému detského stravovania sa píše, že televízia, mobily či tablety sú nevhodné nielen pri jedení, ale i cestovaní a iných činnostiach. No ruku na srdce, ktorá z nás po nich občas nesiahla? Zvolili sme tzv. menšie zlo – radšej plné a spokojné bruško nášho dieťaťa za sprievodu obľúbenej riekanky, ako jedlo všade, nervy na oboch stranách a plač drobca až k susedom. Dôležité je ale nebrať to ako každodennú rutinu, uvedomiť si, že naozaj nič z toho k stolu a jedeniu nepatrí.
Psychologička radí: Deti s tabletom jedia a majú ho ako hračku. ČO robiť?
Zapojme deti do prípravy
Radšej deti zapojme už pred jedením k prestieraniu stola, chystaniu jedla, čo bude viesť k vytváraniu pozitívnej rutiny viažucej sa k stolovaniu, že obed či večera je časom spoločného jedenia dobrých, nutrične vyvážených jedál. A je to aj spoločný čas pre celú rodinu. Nielen v nedeľu či vo sviatky...
Nehovoríme FUJ
Jedenie je aj o kultúre stravovania a správnych stravovacích návykoch. Preto by sme mali v našich slovníkoch pri stole prirodzene používať slová ako „ďakujem“, „prosím“, zatiaľ čo slová ako „fuj“, „blé“, „odporné“ tu nepatria. Dieťa zrkadlí správanie dospelých a, nadnesene povedané, na tieto slová a situácie existuje v detskej hlávke špeciálna „zásuvka“, ktorá sa 100 % použije v najbližšej možnej chvíli... Pri stole sa o jedle rozprávame, opisujeme chuť, vôňu, atmosféru, ktorá následne dieťaťu evokuje opakujúce sa príjemné pocity.
Ovocie a zelenina ku každému jedlu! Ako na to?
Nevzdávajte sa - ponúknite viackrát
Ak dieťa nejaví záujem o niektorú z potravín či jedlo, nevzdávajte sa. Nenúťte ho, nepodmieňujte zjedenie obeda alebo večere trestom či odmenou – ak zješ to, dám ti potom sladkosť. Detská hlávka si to môže vyhodnotiť: „jedlo je zle, dobrota je odmena“ a očakávať to môže zakaždým.
Na pár dní/týždňov neponúkajme danú potravinu alebo jedlo a skúsme to opäť neskôr. Prípadne ju zaraďme k jedlu, ktoré patrí k obľúbeným a vtedy je šanca na úspech oveľa väčšia. Ak napr. dieťa odmieta brokolicu či mrkvu, na chvíľu mu ju z jedálnička vyradíme, prípadne ju skúsime servírovať v polievke (najskôr mixovanej, neskôr v klasickej), vieme ju pridať do obľúbenej zemiakovej kaše a potom ako samostatnú prílohu opäť s časovým odstupom neskôr.
Ak chceme, aby dieťa jedlo zeleninové prílohy, nemôžeme ich vynechávať z vlastných tanierov. Ak chceme, aby nepilo presladené nápoje, nemali by mať miesto ani v našom pitnom režime. Ak chceme, aby s jedlom nelietalo po celej kuchyni či obývačke, aj my si s tanierom sadneme k stolu a pokojne sa najeme.