Dnešný bontón a správanie sa

28.4.2011 v kategórii Batoľa, autor Lenka Debnárová, foto: istockphoto.com

Čo sa sluší a čo nie? Ako je to so správaním sa mládeže? Čítajte...

Význam slova bontón si ešte, verím, aspoň naša generácia pamätá. Tento výraz pochádza z francúzštiny a vyjadruje slušné, uhladené spoločenské vystupovanie a správanie sa.

Správanie je súbor všetkých objektívne pozorovateľných aktivít entity (čokoľvek, čo má nejaké vlastnosti, čo môžeme opísať, napr. bytosť...), ktorými sa uskutočňuje vzájomné pôsobenie medzi entitou a jej okolím. To iba pre istotu...

Nemám na mysli prehnané spoločenské vystupovanie, naškrobené správanie, vedenie „rečí zo slušnosti“ ale také to staré dobré pozdravenie, či odzdravenie, podržanie dverí, uvoľnenie miesta... Ako som už spomenula, naša generácia si na to ešte pamätá. No mám pocit, že dnešní mladí ľudia už ani len vzdialene netušia, o čom tu ja píšem. A niekedy sa mi zdá, že netušia ani len čo je slušné správanie. Teda aspoň na ulici, doma možno. A nadobúdam silný dojem, že niekedy aj starí ľudia zabudli, čo v mladosti považovali na normálne.

Veď je také pekné byť, aspoň občas, dámou. Vedieť, ako si sadnúť, ako podať ruku, koho komu predstaviť, ako jesť a ako používať príbor v spoločnosti, kedy si dať pančušky k sukni, aké kvety kúpiť na akú príležitosť. Proste to vedieť, nemusieť si to narýchlo nájsť v múdrych knihách alebo na nete, keď vieme, že to budeme potrebovať. Dnes už bontón využívame skôr iba na plesoch, recepciách, na nejakých spoločenských udalostiach, prípadne v „lepšej“ reštaurácii.

Už dávnejšie som išla s mojou malou dcérkou trolejbusom. Ona akurát začala chodiť. Ja som niesla ťažký ruksak na chrbte, v trolejbuse plno, tak sme ostali stáť. Mala som celkom problém udržať malú aj seba, trolejbus vie riadne hádzať, a spoza mňa sa ozvali dve babky: „Načo to dieťa ťahá trolejbusom?“ Sadnúť nepustia, aspoň tú malú, veď sú staré a majú prednosť, ale komentovať budú. Ešte ako 19 ročná som bola dlhodobo PN po operácii. Išla som autobusom a keďže mi nebolo dobre, sadla som si. Samozrejme babky nado mnou hneď mudrovali, že sa ani nepostavím, keď prišli. Ani vo sne im nenapadlo, že by mi mohlo niečo byť. A mladí? Nie veľmi často nám podržia dvere, kočky v obchodoch neodzdravia, keď ich pozdravíme. Chalani si bez problémov odpľujú pod naše nohy. Ak sa Vám niečo rozsype na ulici na zem, asi sa nájde málo ľudí, čo pomôžu. Vidia takéto správanie doma, či až tak rebelujú. Asi skôr to druhé. Aspoň dúfam. Ale aby som nekrivdila, nájdu sa aj mladí, ktorí vedia čo je bontón i slušné správanie.

A pár tipov na záver:

Dáma sedí s nohami prekríženými v členkoch

Ruku stisneme nie príliš silno, ale nepodávame ju ako „mŕtva ryba“ 

Jeme s vystretým chrbtom, ruku dvíhame k ústam, neskláňame hlavu k ruke, lakte pri tele, ústa otvárame mierne, ako pri vyslovovaní písmena „O“, pečivo si odlamujeme, nie odhrýzame, tanier s polievkou nakláňame od seba, ako prvé začneme jesť to hlavné, teda mäso, ostatné je príloha, nemusíme vyškrabkať do poslednej omrvinky a samozrejme, nehovoríme, ani nepijeme s plnými ústami, obrúskom si ústa po jedle „neleštíme“, iba jemne priložíme k perám, či kútikom

Pančušky k sukni aj v lete, teda do spoločnosti

Pri predstavovaní predstavujeme napr. mladšiu ženu staršej, zjednodušene: tú menej dôležitú tej dôležitejšej

V potykaní si vraj nastala zmena. Navrhuje muž, aby mohla žena, prípadne, odmietnuť

Kvet kupujeme radšej jeden, veľká kytica sa hodí napr. na premiéru, a priznajme, 30 ruží pôsobí už skôr ako zbraň

Do podniku vchádza prvý muž (aby omrkol situáciu)

Po schodoch smerom dolu ide muž prvý, aby prípadne zachytil ženu, smerom hore naopak

Muž žene nebozkáva ruku naozaj, iba náznakom, to isté platí aj pri bozku na líčko