Chronologický vývoj dieťaťa - puberta

Každý rodič si pri tomto slove povzdychne. Tomu, kto ešte nevie celkom presne, čo ho čaká, možno tento článok pomôže sa trošku „pripraviť“, a tomu, kto to práve so svojim dieťaťom prežíva, zase trošku pochopiť, čo sa v ňom „odohráva“.

Obdobie dospievania začína štádiom predpuberty, je to vlastne obdobie prechodu medzi mladším školským vekom a samotnou pubertou. V tomto období nebadáme ešte nejaké výrazné fyzické zmeny, okrem rastu do výšky, avšak môžeme si už všimnúť isté odchýlky v správaní, ako predzvesť budúcich zmien.

Prejavuje sa to najmä v oblasti citov, prežívania, správania, sociálnych vzťahov. Typická je nevyspytateľnosť reakcií, náladovosť, emocionálna precitlivenosť až záchvaty introvertnosti (utiahnutie sa do seba), „chytanie za slovíčka“, zraniteľnosť vlastnej osoby, nečakane zrelšie nazeranie na svet, prvé platonické lásky. Spúšťačom samotnej puberty sú hormóny, ktoré vyvolávajú 1. menštruáciu u dievčat a polúciu u chlapcov, čiže väčšinou okolo 12.-13. roku.

Puberta označuje proces, počas ktorého prebiehajú fyzické zmeny, vďaka ktorým sa z detského tela stáva dospelý jedinec, schopný reprodukcie. Je to obdobie pohlavného dozrievania s nástupom funkcie pohlavných žliaz. Na konci puberty je jedinec fyzicky pripravený k plodeniu, dochádza k zrýchlenému rastu. Dospievajúci (pubescenti) kladú väčší dôraz na samostatnosť a uvedomovanie si vlastnej osobnosti, zvýrazňuje sa citová stránka a sexuálne záujmy. Kvôli prudkým zmenám v organizme sú v tomto období dospievajúci veľmi zraniteľní.

Telesný vývin v puberte
Vplyvom prudkého a nerovnomerného rastu sa stáva, že dieťa je nemotornejšie, zhoršuje sa koordinácia pohybov. Častú tzv. „lenivosť“ môže spôsobovať znížená výkonnosť, negatívne zážitky, spojené s nekoordinovanými pohybmi a oslabenie kondície vplyvom zmien organizmu. Dieťa v puberte sa totiž často porovnáva s rovesníkmi a jeho dočasná nešikovnosť spôsobuje zníženie jeho sebavedomia, musí sa naučiť akceptovať sám seba taký, aký je, a to je aj úlohou rodičov, aby mu s tým pomohli. Ďalej výrazné hormonálne zmeny spôsobujú zvýšenú náchylnosť k ochoreniam, zníženie fyzickej sily, vytrvalosti a takisto imunity. Ako už bolo spomenuté, zhoršuje sa motorika vzhľadom na nerovnomernosť rastu končatín a vývinu svalstva, rýchly rast končatín. Pubescent venuje väčšiu pozornosť už automatickým pohybom (vplyvom zvýšenej sebakritickosti) a tá spôsobuje pohybovú disharmonickosť.

Medzi najvýraznejšie fyzické zmeny v puberte bezpochyby patrí vývin primárnych (pohlavné orgány) a sekundárnych (ochlpenie, rast prsných žliaz u dievčat) pohlavných znakov. Začiatok vývinu sekundárnych pohlavných znakov môžeme pozorovať už v predpubertálnom štádiu.

Psychický vývin
Pokiaľ ide o poznávacie procesy, v tomto období dieťa už presne vníma plochu, priestor, čas, odhaduje veľkosť, hmotnosť, rozlišuje jemné vône, odtiene farieb, sluchové a chuťové podnety. Do vnímania zapája aj doterajšiu skúsenosť, očakávania, potreby, záujmy.

Kapacita pamäte sa zvyšuje, je presnejšia a rýchlejšia. Zdokonaľuje sa mechanická pamäť (v 13. rokoch dosahuje vrchol) a na konci puberty prevažuje slovno – logická pamäť nad mechanickou (snaha o pochopenie, nielen memorovanie).

Pozornosť sa prechodne zhoršuje, vplyvom hormonálnych zmien. Na konci puberty sa však úroveň pozornosti približuje úrovni dospelého. Prevažuje selektívna, výberová pozornosť, ktorá môže spôsobiť zhoršenie školského prospechu v niektorých, pre pubescenta nezaujímavých predmetoch.

Predstavivosť je živšia ako v mladšom školskom veku, s väčším emocionálnym zafarbením. Výrazne sa prejavuje bdelé snenie (snívanie s otvorenými očami, ktoré má slúžiť na uspokojovanie potrieb na symbolickej úrovni, splnenie túžob, odbúranie stresu, nácvik sociálnych spôsobilostí a zručností). Ak je však snenie veľmi intenzívne, nežiadúco odpútava pozornosť od iných činností.

Zlepšuje sa kvalita myslenia. Pubescent je už schopný uvažovať o veciach, ktoré sa nedajú názorne predstaviť, je schopný chápať aj veľmi abstraktné pojmy, ako spravodlivosť, pravda, právo... Pokiaľ má riešiť nejaký problém, neuspokojí sa už len s jedným riešením, tým, ktoré sa prvé ponúka, ale uvažuje o rôznych alternatívach, vytvára si hypotézy a overuje si ich v myšlienkach alebo v skutočnosti, podobne, ako postupuje vedec pri svojom bádaní. Z tohto vyplýva aj oveľa kritickejšie vnímanie autorít a ich tvrdení.

Reč je bohatá, v 13. – 14. roku ovláda 12 000 až 14 000 slov, tvorí gramaticky a štylisticky správne vety, používa mnoho abstraktných pojmov, reč je dynamická. Hovorená reč je príliš výrazná, dospievajúci používajú slang a ich vyjadrovanie je vzhľadom k situácii neprimerané.

City – obdobie dospievania je charakteristické citovou rozkolísanosťou (emocionálnou labilitou) – dospievajúci je raz depresívny, v momente zas v povznesenej nálade, ľahko vybuchuje, reaguje nepredvídateľne a nestálo, impulzívne (podľa okamžitého impulzu najprv koná, až potom myslí). Tento mechanizmus sa zvykne nazývať „kyvadlovým“. Dieťa potrebuje čas na usporiadanie zmätku, na jednej strane je infantilné, na druhej zase sebaisté, nadnesené, dospelé... Pubescenti nevedia svoje emocionálne prejavy dobre kontrolovať, sú vzťahovačnejší, dokonca sa môže u nich vyskytnúť prechodná paranoja. Vyskytuje sa takisto zvýšená introvertnosť (nechuť prejavovať svoje city navonok) a zraniteľná sebaúcta. Mnohí dospievajúci akoby týmto svojim prejavom sami nerozumeli, nevyznajú sa sami v sebe, hľadajú preto druhých (najčastejšie vrstovníkov), ktorí by im porozumeli. Toto obdobie býva tiež označované ako „obdobie búrok“, „kríz“, „vulkanizmu“. Keby sa rodič v tomto období pokúšal zlomiť odpor dospievajúceho krikom alebo bitkou, mohlo by to viesť k zatrpknutosti, negativistickým postojom, klamstvu, nenávisti alebo ustráchanosti, k strate iniciatívy a vzniku komplexu menejcennosti.

Aj keď sú tieto prejavy  rôzne u rôznych jedincov, predsa len sa vyskytujú v nejakej podobe u väčšiny z nich aspoň v nejakom období. V tomto smere sa obdobie dospievania považuje za najnáročnejšie a to hlavne jeho prvá etapa – puberta. Človek si tiež začína utvárať vlastný názor na umenie, umelecké hodnoty.

Osobnosť pubescenta
Pubescent sa intenzívne zaoberá samým sebou, hodnotí svoje postavenie v rodine, v skupine vrstovníkov, chce spoznať svoje pozitívne a negatívne stránky. Podľa známeho nemeckého psychológa  E.H. Eriksona  je puberta obdobím hľadania a rozvoja vlastnej identity. Pubescent si začína byť vedomý toho, že je sám schopný kontrolovať svoje túžby, pociťovať svoje potreby, definovať seba samého a svoje ciele. Chce zaujať svoje miesto v spoločnosti, či už vo viac-menej zaužívaných rolách, alebo aj v rolách, ktoré predstavujú výzvu pre zaužívané spôsoby v spoločnosti. Je to tiež obdobie, v ktorom si vytvárajú plány. Objavuje sa intimita s druhým pohlavím, ktorá je niekedy mladému človeku proti jeho vôli a bezprostredná budúcnosť ho konfrontuje s príliš veľkým množstvom konfliktných možností a rozhodnutí. Medzi týmito  rozhodnutiami je asi najťažší výber povolania (s tým súvisiaci výber strednej školy). Človek musí náhle urobiť rozhodnutie, ktoré má dlhodobé následky.

Ale v tomto období človek dospieva aj k sebahodnoteniu, ktoré sa viaže k jeho zovňajšku (výzoru). Telesná schéma je súčasťou identity jedinca, preto telesné zmeny citlivo subjektívne prežíva. Telesná atraktivita sa stáva sociálnou hodnotou. Typickým znakom je kolísanie aktuálneho sebavedomia, pubescent často mení sebahodnotenie, rýchlo zneistie pri porovnaní s dospelými.

V rámci formovania charakterových vlastností sa formuje aj morálka. U jedinca sa prejavuje tendencia reformovať svet, hodnotí, posudzuje, kritizuje, analyzuje iných. Na druhej strane však je citlivý na morálne posudzovanie jeho vlastnej osoby, zvykne reagovať demonštratívne a vzburou. Je schopný morálne usudzovať, i konať. Požaduje platnosť pravidla fair play, s dôrazom na rovnakosť hodnotenia vo všetkých aspektoch, spravodlivosť.

Sociálne vzťahy
Medzi hlavné vývinové úlohy patrí v období dospievania:
1. emancipácia od príliš úzkej závislosti na rodine
2. nadväzovanie vzťahov k vrstovníkom rovnakého i opačného pohlavia
3. hľadanie vlastného postavenia (svojej role) v spoločnosti a hľadanie zmyslu vlastnej existencie.

Rodina poskytuje dieťaťu základnú citovú istotu a útočisko vo všetkých problémoch, s ktorými sa stretáva. Uvoľniť sa teda z tohto „hniezda“ istoty nie je pre všetky deti ľahké. Každé dieťa preto hľadá spôsob, niekedy kľudne a postupne, inokedy skôr určitou revoltou (preto sa zvykne o puberte hovoriť, ako o druhom období vzdoru). Je pochopiteľné, že deti v tomto veku hľadajú na svojich rodičoch chyby, ktoré predtým nepoznali, chyby skutočné, alebo len zdanlivé, sú nadmieru kritickí, na druhej strane však niekedy prijímajú úplne nekriticky názory a postoje opačné, napríklad len preto, že sú opačné.

Pubescent však potrebuje vzor – dospelého, aby sa s ním mohol identifikovať, ale zároveň túži po objektívnej nezávislosti. V prípade, že rodič vyžaduje od pubescenta v určitých situáciách správanie dospelého a v iných správanie dieťaťa, vyvoláva v ňom vzdor a negativizmus, protest. Blízky dospelý dokáže pubescentovi poskytnúť bezpečnosť, istotu a to akceptáciou, sústredenou pozornosťou, časom a spôsobom komunikácie – bez výčitiek, komentárov a kritiky! Nikdy nepôsobí urážka alebo výsmech tak zle a nenarobí toľké škody na psychike ako práve v puberte. Dôležité je, aby rodičia dokázali pretlmočiť, vysvetliť a priblížiť správanie iných, ktoré je pubescentovi nepríjemné. Je potrebné nevnucovať svoj názor, poskytnúť priestor pre vyjadrenie vlastných myšlienok a názorov. Reakcie dospelých na provokáciu pubescentov: je dôležité reagovať na obsah povedaného, ale nie na spôsob, akým to bolo povedané – vecnosť! Zo strany rodičov je potrebná veľká trpezlivosť, sebaovládanie, rozvaha a zhovievavosť.

Takou istou mierou, ako sa dospievajúci uvoľňuje z pút rodiny, nadväzuje nové a intenzívnejšie vzťahy k rovesníkom. Najprv zvyčajne k vrstovníkom rovnakého pohlavia, a to najprv k celej skupine, neskôr k jednému „najlepšiemu“ priateľovi. Neskôr stále častejšie aj k rovesníkom opačného pohlavia (najprv strieda a hľadá, neskôr nachádza stálejší vzťah).

K súrodencom v rovnakom veku sa často správajú ľahostajne, až oportunisticky, starší súrodenci bývajú vzorom.
V tomto veku sa takisto vynára potreba referenčnej skupiny – skupiny, do ktorej chce jedinec patriť, potreba konformity (prispôsobenia sa určitým pravidlám skupiny). Priateľské vzťahy sa vytvárajú na základe kritéria vernosti.

Na konci puberty a počas obdobia adolescencie človek začína hľadať svoju vlastnú rolu v spoločnosti a vo svete vôbec. Dospievajúci si kladú otázky, ktoré predtým deťom ani neprišli na myseľ: aký je zmysel života, prečo som na svete, ako je možná nekonečnosť sveta v priestore a čase a aká nepatrná časť sveta som ja, ako je možné, že môj život je konečný... Ale pýtajú sa samozrejme aj na konkrétne postavenie medzi ľuďmi: ako sa na mňa druhí pozerajú, čo si o mne myslia, pokladajú ma za pekného, škaredého, dokážem vôbec niečo...

Významnou súčasťou života dospievajúceho sú aj nové pocity a zážitky sexuálne, či už vo fantázii, alebo v skutočnom vzťahu k druhému človeku (aj platonickom). Obdobie puberty môže byť rozhodujúcim pre rozvoj sexuality človeka a vyžaduje citlivé výchovné vedenie zo strany rodičov a vychovávateľov. Otázkam sexuality sa v rodinách často nevenuje dostatočná pozornosť a tak je to skôr prostredie rovesníkov, médií a okolia, odkiaľ získava mladý človek informácie a nie raz i skúsenosti o sexualite ako takej. Vplyvom zrýchlenej fyziologickej vyspelosti sa začiatok sexuálnej aktivity posunul hlboko pod hranicu zrelosti, čo prináša často krát nechcené tehotenstvá, vynútené manželstvá a vzrastajúci počet pohlavných ochorení. Často sa stretávame s názormi, že hovoriť s deťmi o otázkach týkajúcich sa pohlavia, je nevhodné. Opak je však pravdou. Akokoľvek je to pre rodiča ťažké, alebo nepríjemné, je potrebné v pravý čas pubescentovi vysvetliť osobité zvláštnosti prechodného obdobia, naučiť ho tlmiť prebudený pohlavný pud, pomôcť mu nájsť si miesto vo svete príťažlivých a zaujímavých činností, previesť ho cez priateľstvo a lásku k neskoršiemu rodičovstvu. Sexualitu v živote človeka teda nemožno prehliadať a vo výchove potláčať alebo zanedbávať.

Obdobie puberty sa končí schopnosťou reprodukcie, teda schopnosťou počatia potomka (15 – 17 rokov), kedy nastupuje posledná fáza dospievania – adolescencia.

Na záver by som rada uviedla úryvok z krásneho textu psychologičky PhDr. Anny Okruhlicovej, CSc. z knihy Načo sú nám rodičia – hoci staršieho dáta, ale aspoň vidieť, že „pubertiaci“ sú stále rovnakí, aj keď počúvajú inú hudbu ?

„...minule si bol smutný, neviem dodnes prečo. Tvoj smútok ma bolí väčšmi, než si myslíš. Nechceš sa priznať a povedať mi jeho príčinu. Myslím, že táto môže mať sto podôb a každá jej podoba je pre Teba vážna. Najväčšmi ma však trápi neistota, či sme Tvoj smútok nespôsobili my – rodičia.

Sedíš a pozeráš do neznáma, izba plná Elánu a neporiadok, ktorý nemá začiatok, ani koniec. Iste si dobre pamätáš, že som Ti vždy vyčítala Tvoj písací stôl. Takýto si, to je Tvoja duša – všetko bez ladu a skladu. Výstrižky z novín, polámané hlavolamy, zapísaný zošit z matematiky, ťahák na fyziku, rôznorodá zmes časopisov, vypísané fixy, hodiny, ktoré už mesiac nikto nenatiahol. Čas sa zastavil. Aspoň na Tvojom stole. Tak, ako v tebe samom, - všetko je tam, ale ešte veľa tam i chýba – najmä poriadok. Odniesol si si veci, ktoré si mal roztrúsené po byte, k sebe, do svojej vlastnej izby, akoby si sa chcel oddialiť od nás, vystúpiť, ukázať svojim odchodom, že si už samostatný.

Hudbu nám púšťaš do všetkých škár bytu, ba i schodišťa domu, na balkón, do mesta. Susedia si vzdychnú, ako ten čas letí, ako si nám vyrástol. Súcitia s nami a premietnu si v duchu „somárske roky“.

Dopravná značka „zákaz vjazdu“ na dverách Tvojej izby nám velí čakať. No obed už tri krát vychladol a ja nemám silu prekričať speváčku, ktorá sa cíti „...like a virgin“. Ty sám sa tváriš, že sa učíš fyziku. V tom Ťa rešpektujeme, hoci už dnes asi ťažko verím, že pri populárnej hudbe sa najlepšie naučíš.

Azda mi dakedy pripomenieš i mňa samu. Robila som to isté, nakoniec si môj, si náš, a jablko vraj nepadá ďaleko od stromu. Len sme na to akosi pozabudli, pri tebe sa mi znova vynára vlastných 15 rokov.

Odchod zo sveta detstva. Nikdy som nemyslela na to, že by si ho iní okrem mňa všímali, hoci dnes viem, že si ho všímali určite – moji rodičia. Je mi ľúto, že odchádzaš do sveta dospelých, niekedy sa tomu bránim, lebo sa s tým sama – ako väčšina rodičov, neviem zmieriť. Si pre mňa dieťa a tým budeš i ako otec Tvojich detí, či dedko Tvojich vnukov. Raz sám na sebe spoznáš to, čo iní nazvali generačným problémom. Veľmi jednoducho povedané – odrážajú sa v ňom vzťahy generácií, teda i rodičov a detí.
Sú na svete veci, ktoré sa ťažko dajú vyjadriť naraz a jednoducho, zrozumiteľne. Najmä, ak jeden je starší, skúsenejší a druhý je mladý bez vlastnej skúsenosti. Rodičia chceli vždy ochrániť vlastné deti od chýb, ktorých sa oni dopustili, no nie vždy sa im to podarilo. My ľudia sa radšej tuším učíme na vlastných chybách.

Tvoj spolužiak povedal, že rodičia sú na to, aby vás vychovali. Výchova pre rodičov je na pohľad jednoduchá, pokiaľ v nej podriaďujú malé dieťa, ktoré bez odvrávania poslúcha. Prvé úskalia nastávajú s prvými protestmi voči rodičom, s prvou vzburou voči autorite.

Cesta do dospelosti nie je rovná ako diaľnica, naopak, je to chodníček kľukatý a plný nečakaných dobrodružstiev...“

Čo dodať? Milí rodičia, hlavne tí, ktorých sa to týka v tomto čase, prajem dostatok potrebného nadhľadu a pevné nervy. Možno nezaškodí spomenúť si na svoju pubertu?.
A tým, ktorí tak, ako ja, ešte majú malé deti: užívajme si bezstarostné detstvo našich potomkov, pretože čas tak veľmi rýchlo uteká...