Chronologický vývoj dieťaťa - 22.-24. mesiac života

AKO SA BÁBÄTKO VYVÍJA
Dieťa chodí po schodoch bez držania. Dokáže vyliezť aj na vyššiu stoličku. Vie chodiť po špičkách a skákať so spojenými nožičkami, podarí sa mu urobiť drepy. Dokáže si samé obuť ponožky, zapnúť zips, obuť topánky. Samozrejme, ešte potrebuje vašu pomoc. Zvláda otáčavé pohyby rukami – vie odskrutkovať vrchnáčik. Vie otvoriť dvere a zhasnúť svetlo.

Dieťa pozná svoje meno. Koncom 2. roku života začína skladať slová do jednoduchých viet – najčastejšie dvojslovných. Správne používa samohlásky. V jeho reči sa objavujú slovesá, zámená a predložky. Veľa rozpráva a kladie otázky „prečo“ a „čo“. Postupne si dieťa uvedomuje faktor času – ten sa dostáva aj do jeho vyjadrovania.

Dieťatko sa zatiaľ hrá medzi deťmi – ešte sa nevie hrať s nimi. Pestuje a „kŕmi“ bábiku. Ak vás vidí pri domácich povinnostiach, určite vám bude chcieť pomôcť – podporte ho a nechajte, nech napríklad pomáha pri spracovávaní cesta, alebo mu dajte metličku, nech zametá.

Dvojročné dieťa by malo v noci spať 10,5 a počas dňa 3,5 hodiny. V snahe vyhnúť sa poruchám spánku je veľmi dôležité dodržiavať poobedňajší spánok.

AKO BÁBÄTKO STIMULOVAŤ

A) MOTORIKA
Podporujte dieťa, aby sa samé obliekalo – zapínalo si gombíky, zips, obúvalo si topánky. Vyberte mu hračky, ktoré podporujú rozvoj jemnej motoriky – stavebnice, skladačky – aj také, ktoré vyžadujú rotáciu ručičiek. Výborná je hra s cestom alebo plastelínou.

B) PSYCHICKÝ VÝVOJ
Umožnite dieťatku kontakt s inými deťmi – aj keď sa s nimi ešte nebude vedieť hrať. Nezabúdajte ho chváliť, aj v spoločnosti iných ľudí. Je v prirodzenosti dieťaťa, že vám chce vyhovieť a pochvala je preň motivujúca. Čítajte zložitejšie rozprávky, pozerajte obrázky a kreslite spolu. Trpezlivo odpovedajte na otázky, ktoré vám dieťatko kladie.
Rozvíjajte jeho zmysel pre rytmus a tancujte spolu na hudbu alebo aj na vlastný spev.

PEDIATRICKÁ STAROSTLIVOSŤ

A) OČKOVANIE
čaká vaše bábätko vo veku troch rokov.

B) PORADŇA
Preventívne vyšetrenie hradené poisťovňou nasleduje v súčasnosti až vo veku troch rokov.

S čím sa môžete stretnúť?

PORUCHY SPÁNKU
- sa objavujú u 35 – 45% detí medzi 2. a 18. rokom života. Patria sem okrem iného nočné desy a nočné mory. Spánok sa delí na 2 fázy:

1. REM (rapid eye movement – typická rýchlymi pohybmi očí) – táto fáza je plytšia a počas nej bývajú sny. Telo – veľké svalové skupiny – je paralyzované, bez pohybu (okrem očí), zato mozog je aktívny. Dospelí trávia 20% spánku v tejto fáze.
2. non-REM (non-rapid eye movement, teda bez rýchleho pohybu očí) – ide o hlbokú fázu spánku. Počas nej mozog odpočíva a telo je aktívne (okrem očí). Podľa svojej hĺbky delíme túto fázu do 4 stupňov. REM a non-REM spánok sa strieda v 90 – 100 minútových cykloch. U starších detí a dospelých tvorí 75–80 % spánku non-REM spánok.

Pre obe fázy spánku je typický nález na elektroencefalograme (EEG). NOČNÉ DESY sa vyskytujú asi u 3 % populácie, častejšie u chlapcov a v prípade pozitívnej rodinnej anamnézy. Objavujú sa najmä počas emočného vypätia alebo obdobia stresu. Tiež počas horúčky, nedostatku spánku alebo po liekoch ovplyvňujúcich centrálny nervový systém.

Nočné desy sa môžu objaviť aj u adolescentov alebo dospelých – často v súvislosti s konzumáciou alkoholu. U nich je však potrebná dôsledná diagnostika na vylúčenie epilepsie.

Priebeh

• Objavujú sa v non–REM fáze spánku (pri prechode 3. do 4. stupňa), najviac počas prvých 4 hodín – obyčajne 30 – 90 minút po zaspatí.
• Dieťa sa zrazu posadí, je agitované, kričí, potí sa, má otvorené oči so širokými zreničkami. Vyzerá, akoby hľadelo cez rodičov, nespoznáva ich a nereaguje na ich pokusy prebudiť ho a upokojiť. Býva zrýchlený tep a dýchanie. Ráno si dieťa incident nepamätá.
• Príhoda trvá od 2 do 20 minút, ustupuje zmenou spánkového cyklu a je nasledovaná normálnym spánkom.
• Epizóda veľmi vystraší rodičov. Podobné ako nočné desy je chodenie zo spánku. EEG vlny, frekvencia srdca a dýchania sú podobné. Deti vzlykajú alebo kričia, behajú po dome. Oči majú otvorené, ale nereagujú na slová. Rodičia musia dieťa chrániť, aby si neublížilo. Boli popísané prípady, kedy dieťa v spánku opustilo domov.

Lekárske vyšetrenia – v prípade ojedinelého výskytu obyčajne nie je potrebné. Ak sa však nočné desy opakujú často, je vhodné vyhľadať lekára.

AKO ZASIAHNUŤ:

• Nesnažte sa dieťa počas epizódy zobudiť – existuje skúsenosť, že takéto snahy predlžujú trvanie incidentu. Ak rodičia na dieťa prudko hovoria alebo sa ho dôraznejšie dotýkajú, dieťa sa stáva viac agitované.
• Ostaňte pokojní. Aj keď dieťa na slová nereaguje, hovorte na neho pokojne, pomaly, chlácholivo a opakujte slová. Pokúste sa jemne dieťatku masírovať chrbát. Zasvietenie jemného svetla môže tiež pôsobiť upokojujúco.
• Chráňte dieťa, aby si neublížilo – napríklad úderom o nábytok a podobne. Stojte medzi ním a oknom.
• U jednotlivcov bola popísana skúsenosť, že keď sa podarilo rodičom odviesť dieťa na toaletu, dieťa sa vymočilo a došlo k prerušeniu epizódy. Dieťa sa vrátilo
  k pokojnému spánku.
• Ak máva dieťa nočné desy pravidelne, v určitú dobu – pokúste sa ho pred touto chvíľou jemne prebudiť.
• Nehovorte s ním počas nasledujúceho dňa o epizóde.

PREVENCIA
- pokúste sa o prevenciu:

• Dbajte na pravidelný spánkový režim.
• Nechajte dieťa aj počas dňa plnohodnotne odpočívať, spať – je zdanlivo paradoxné, že príliš unavené dieťa v noci horšie spí. Najmä spánok poobede je dôležitý. Podľa uskutočnených výskumov je nutný minimálne do troch rokov veku dieťaťa. Od šiesteho mesiaca je totiž jeho súčasťou aj fáza hlbokého spánku. Jeho nedostatok počas dňa (teda ak dieťa popoludní nespí) môže byť vynahradený v noci – a tým je zvýšené riziko výskytu napríklad nočných desov, ale aj iných porúch spánku. Vyhýbajte sa dráždivým podnetom počas dňa a najmä večer.

Nočné desy treba odlíšiť od NOČNEJ MORY. Ide vlastne o strašidelný sen, ktorý sa objavuje sa v druhej polovici spánkového cyklu, v REM fáze, obyčajne nadránom.

Dieťa sa zobudí zo spánku a jasne si sen pamätá. Rodič je schopný ho upokojiť. Rovnako ako u nočných desov sa výskyt nočnej mory zvyšuje v stresových situáciách,
pri problémoch v rodine. Bývajú častejšie v období nácviku dodržiavania telesnej čistoty. Po príhode je potrebné dieťa upokojiť. Netreba zbytočne dlho diskutovať o strašnom sne – ak dieťa chce, porozprávajte sa radšej počas dňa. Televízne programy plné strašidiel môžu posilňovať strach a zvyšovať pravdepodobnosť výskytu poruchy spánku.