Chronologický vývoj dieťaťa - 19.-21. mesiac života

AKO SA BÁBÄTKO VYVÍJA
Vaše dieťatko chodí po schodoch, aj keď sa musí ešte jednou rúčkou pridŕžať. Rado a dobre už behá. Hrá sa s hračkami – napríklad s autíčkom, napodobňuje jeho zvuk.

Rozvojom samostatnej chôdze sa dieťa viac osamostatňuje od matky. Druhý rok života je typický uvedomovaním si samého seba, snahou presadiť sa, ale aj rozvojom pocitu empatie. Dieťa začína vnímať pocity iných, ich očakávania, začína rozumieť, čo je „správne“ a „nesprávne“.

Dáva najavo lásku k svojim blízkym a naopak, dokáže dať najavo aj odpor.

Má radosť, keď niečo dokáže, pociťuje hrdosť, ale vie už prežiť aj pocit hanby. Dieťa sa učí udržiavať čistotu, kontrolovať vylučovanie. Freud nazýva obdobie medzi 1. a 3. rokom análnym štádiom vývoja. Výsledkom kontroly defekácie je, podľa neho, rozvoj vlastností, ako starostlivosť, spoľahlivosť a svedomitosť. Tieto vlastnosti sú teda ďalším prejavom vývoja v batoleneckom období.

Dieťa pozná okolo 70 slov. Vie pomenovať časti svojho tela. Začína hovoriť dvoj-trojslovné vety. Kladie jednoduché otázky. Rozumie a splní jednoduché pokyny: prines autíčko, seď a podobne.

AKO BÁBÄTKO STIMULOVAŤ

A) MOTORIKA
Hrajte sa spolu hry, pri ktorých si dieťa musí čupnúť alebo zohýbať sa. Tancujte a nechajte dieťa chodiť po schodoch. Samozrejme, buďte pri ňom a chráňte ho pred úrazom.
Cvičte spolu jemnú motoriku – nechajte dieťa, aby sa pokúšalo zapnúť gombíky alebo zips. Dajte mu ceruzky a kreslite spolu.

B) PSYCHICKÝ VÝVOJ
Pomôžte dieťaťu v osamostatňovaní sa – bez nadmerného obmedzovania, kritiky alebo úzkostlivého prístupu. Tak, aby dieťa zažívalo pocity hrdosti a radosti zo svojich výkonov. Nie pocity hanby až s možným vývojom pochybností o sebe. Je dobre vedome stimulovať reč. Veďte dieťa k tomu, aby vyjadrovalo svoje priania pomocou slov. Pokiaľ sa dáva prednosť neverbálnej komunikácii (napríklad ukazovanie), vývoj reči sa spomalí. Čítajte knižky, pomenúvajte farby. Aby sa dieťa zoznamovalo s číslami, počítajte spolu – počítajte napríklad prsty na ruke.

PEDIATRICKÁ STAROSTLIVOSŤ

A) OČKOVANIE
Ak má vaše dieťatko absolvované očkovanie proti rubeole, mumpsu a osýpkam, nečaká ho teraz žiadne očkovanie.

B) PORADŇA
Nasledujúca poradňa čaká vaše dieťatko vo veku 24 mesiacov. Rast dieťaťa sa spomaľuje, v 2. roku vyrastie o 11 cm a priberie cca 2 – 3 kg ročne.

S ČÍM SA MÔŽETE STRETNÚŤ

DETSKÝ VZDOR
Medzi 1. a 3. rokom života dieťa prežíva obdobie uvedomovania si samého seba, svojho tela (učí sa ho ovládať). Presadzuje si svoj názor, reaguje na obmedzenia prostredia a dostáva sa s ním do konfliktu.

Je to prirodzená a normálna fáza vývinu. Kladie však psychickú záťaž na rodičov, ktorí musia dieťa s láskou, ale s jednoznačnými hranicami cez toto obdobie previesť. Našťastie netrvá obyčajne dlhšie ako do 3 rokov, aj keď sú deti, u ktorých postupne odoznieva v celom predškolskom veku. Dôležité je, aby rodič pomáhal svojmu dieťaťu na ceste k osamostatneniu, aby nebol príliš autoritatívny alebo úzkostný.

Prejavy vzdoru môžu byť rôzne – dieťa sa urazí, mračí sa, alebo máva záchvaty zlosti – kedy sa po konfliktnej situácii hodí na zem, kope, plače, kričí, je nezvládnuteľné. Sú deti, ktoré idú z jedného záchvatu zlosti do druhého a niekedy aj bez zjavných, pre nás dospelých rozumných dôvodov. Niektoré deti zase vystrašia svojich rodičov tým, že sa v záchvate plaču nenadýchnu a omodrejú. Takýto afektívny záchvat neznamená pre dieťa nebezpečenstvo, treba len z jeho okolia odstrániť predmety, ktorými by si mohlo ublížiť.

Vo fáze záchvatu zlosti už nepomôže prehováranie. Najúčinnejší prostriedok pre jeho riešenie je mu predísť:

• Jednajte s dieťaťom pokojne, často ho uisťujte o tom, ako ho ľúbite.
• Nikdy dieťa nezosmiešňujte ani neironizujte.
• Staňte sa jeho spojencom v objavovaní sveta, pri vhodnej príležitosti mu doprajte pocit samostatnosti.
• Využívajte možnosť hry vonku. Keď je dieťa zaujaté nejakou činnosťou, na zlosť obyčajne nebýva veľa dôvodov.
• Dôsledne si rozmyslite, čo dieťaťu zakážete, alebo čo od neho požadujete, a pokúšajte sa mu vysvetľovať svoje dôvody.
• Stanovte mu však hranice, ktoré potom už nepresúvajte (napríklad: ešte postav túto vežu a potom pôjdeme obedovať). Je skutočne umenie nájsť správnu mieru prijateľného kompromisu.
• Často pomôže usmernenie pozornosti inam.
• Ak dieťa začína kričať, vyskúšajte na neho hovoriť pošepky. Môže ho to zaujať a tak sa vám podarí odvrátiť hroziacu katastrofu. Samozrejme, ani pri najväčšej snahe nie vždy sa záchvatom dá predísť.

Ak prepuknú, je potrebné nechať ich bez povšimnutia odoznieť. Dieťa, ktoré zvykne omodrieť, skúste na tvár pofŕkať vodou, prípadne priložiť na líca vlhkú látku, alebo mu skúste na niekoľko sekúnd jemne priložiť prsty na nosné dierky. Obyčajne však dieťa aj bez zásahu zvonka začne opäť dýchať.

Nech je vám v tomto ťažšom období vývoja vášho dieťatka útechou, že je prechodné a čoskoro odozneje. Rozhodne nemajte pocity viny, že dieťa nezvládate, a preto sa správa vzdorovito.