Ako sme sa prestali báť búrky

23.4.2008 v kategórii Batoľa, autor Daša Krátka, foto: istockphoto.com

Jar je v plnom rozkvete a s ňou prichádzajú aj prvé tohtoročné búrky. Včera nás búrka zastihla v materskom centre. Sotva sme došli keď sa ozvalo prvé zahrmenie. Môj 4-ročný syn okamžite nechal všetky hračky a utekal sa ku mne schovať.

Jar je v plnom rozkvete a s ňou prichádzajú aj prvé tohtoročné búrky.
Včera nás búrka zastihla v materskom centre. Sotva sme došli, keď sa ozvalo prvé zahrmenie. Môj 4-ročný syn okamžite nechal všetky hračky a utekal sa ku mne schovať. Odjakživa mu búrka naháňa strach. Skúšali sme všeličo, ako tento strach prekonať. Vysvetľovali sme, ako búrka vzniká, čo to vlastne je. Skúšali sme maňušku, ktorá mala byť akýmsi strážcom, aby sa nebál. Skúšali sme finty, ako sa maňuška búrky nebojí. Máme ďalšie dve malé deti, ktoré sa búrky neboja. Púšťali sme rozprávku Maťka a Kubka s témou búrky, no ani to nezaberalo.
Včera som to opäť skúšala vysvetľovaním, že búrka je ďaleko na oblohe, že k nám dovnútra sa nedostane, tak ako sa k nám nedostane ani vlk z lesa, toho sa predsa tiež nebojí.
Nepochodila som. Už to bol dosť dlhý čas, čo sa syn na mna tisol a pofňukával. Neviem či od strachu, ale potreboval ísť na záchod. Tak sme šli. Ako tak sedel na záchode, hovorím mu:
“Tuším už tá búrka odišla, už nič nepočujem.”
No syn s rozšírenými zreničkami hovorí: “Ale ja niečo počujem.”
“To je niečo iné, asi niekto posúva stoličku,” hovorím mu.
“To je aký zvuk, keď sa posúva stolička?” pýta sa syn.
Zachrčím a snažím sa čo najvernejšie napodobiť zvuk stoličky ťahajúcej po zemi. Musela som byť veľmi komická, lebo syn vybuchol do smiechu.
Využila som moment smiechu a osvietilo ma.
“Vidíš a rovnaký zvuk robí aj búrka, aha, takto hrmí..”..a znova chrčím. Syn sa smeje a skúša chrčanie tiež.
Zo záchoda odchádzame veselí a chrčiaci.
Keď sme sa vrátili do miestnosti, kde sa ostatné deti hrali, syn ku každému chodil a ukazoval, ako robí búrka. Vysvetľoval, aká je búrka smiešna.
Zakaždým keď zahrmelo, zachrčal a zasmial sa.
Už sa neschovával, neplakal, konečne sa spokojne hral aj keď vonku zúrila búrka.

Znova som sa presvedčila, aký je humor v živote a aj pri výchove dôležitý. Niekedy stačí naozaj málo, len odľahčiť napätú situáciu a problém sa sám vyrieši. Často na to zabúdam a lámem si hlavu nad riešením, pritom ono môže byť také jednoduché. Vyskúšajte.