Túto noc sme si teda užili...

Redakcia | 4. október 2023
Túto noc sme si teda užili...

Úsmevný príbeh jednej z vás - Veroniky, mamičky takmer 1,5-ročného chlapčeka o nočnom dojčení.

Milá redakcia MAMA a ja, posielam vám svoj úsmevný príbeh jednej noci, ktorá u nás, našťastie, nebýva pravidlom. Aj napriek takýmto ťažším chvíľam dojčím svojho  17-mesačného drobca s láskou. Jeho mliečko – „meme“ je pre neho všetkým. 
Večer prichádzam k môjmu malému, ľahnem si k nemu, pohladím ho po chrbátiku, vtisnem mu pusu na hlavičku. Túto noc si užijeme. Sme sami doma. Tatino je v práci. Položím si hlavu na vankúš, a to už môj malý drobec registruje.

Je krátko po 21. hodine, po chvíľke prehadzovania sa zaspáva.

O 23:15 hod. mi šmátra pod tričkom. Môj malý drobček. Privolím. Už dáky ten piatok sa poznáme. Náruživo sa prisáva a zase púšťa a znovu prisáva a púšťa. Presne o polnoci sa ho pýtam, čo sa deje. Odpovedá mi: „Meme“. Tak teda dobre, opäť privolím. Ruka pod tričkom, ústa sa otvárajú a ja si kladiem hlavu na vankúš. Však hádam vzájomne splynieme do spoločného spánku.

Je 00:45 hod. Odtláčam svojho náruživca, dojčenia mám dosť a chcem oddychovať. Začne kričať. Jeho plač zrejme testuje hranice našich susedov. Pýta sa, kde je ocko, trpezlivo mu vysvetľujem, že v práci. Znova krik. Vyzvem ho do tanca. Neprotestuje. Zloží mi hlavu na rameno a po 15 minútach dobrej zábavy odchádzame spoločne do postele. Môj malý drobček sa opäť dožaduje svojho. Znova mi šmátra pod tričkom. Opäť privolím, ale už mierne podráždená.


Je pokročilá ranná hodina. Na hodinkách svieti 1:30 hod. Celá táto situácia mi začína byť nepríjemná a spala by som, ale drobec na mňa spustí krik. Také talianske partnerstvo. Znovu sa pýta, kde je ocko. Už po niekoľkýkrát mu vysvetľujem, že v práci. Opäť krik, slzy i pekná debata.

O 2:20 hod. vyzývam svojho malého partnera opätovne do tanca. Neprotestuje. Pokladá hlavu na moje rameno... Diskotéka sa rozbieha a ja uvažujem, či by DJ nepustil slová tej „superstarovskej“ hymny: "Ten príbeh nekončí..."

O 2:45 hod. odchádzame po dobrej tancovačke do postele. Môj malý si ešte dá svoj „ukľudňovák“. Neprotestujem. Som unavená a rukáv celý zmáčaný od slín už ani neregistrujem. Zatváram oči.

Ale už o 2:54 hod. počujem smiech. Otvorím oči a pozerám na mladého, či si robí srandu. Delí nás už predsa dáke štvrťstoročie. Mám svoje roky. Našťastie zatváram oči.


3:15 hod. otváram oči znovu. Ešte stále nespím. 
5:58 hod., cítim ruku pod tričkom... 

Túto noc sme si teda užili. Škoda, že každý to pochopil inak. 
Fejtón: Keby si bol Eliška...
Prečítajte si tiež:

Fejtón: Keby si bol Eliška...




Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: