Túto noc sme si teda užili...

Redakcia | 4. október 2023

Úsmevný príbeh jednej z vás - Veroniky, mamičky takmer 1,5-ročného chlapčeka o nočnom dojčení.

Milá redakcia MAMA a ja, posielam vám svoj úsmevný príbeh jednej noci, ktorá u nás, našťastie, nebýva pravidlom. Aj napriek takýmto ťažším chvíľam dojčím svojho 17-mesačného drobca s láskou. Jeho mliečko – „meme“ je pre neho všetkým.

Večer prichádzam k môjmu malému, ľahnem si k nemu, pohladím ho po chrbátiku, vtisnem mu pusu na hlavičku. Túto noc si užijeme. Sme sami doma. Tatino je v práci. Položím si hlavu na vankúš, a to už môj malý drobec registruje.

Je krátko po 21. hodine, po chvíľke prehadzovania sa zaspáva.

O 23:15 hod. mi šmátra pod tričkom. Môj malý drobček. Privolím. Už dáky ten piatok sa poznáme. Náruživo sa prisáva a zase púšťa a znovu prisáva a púšťa. Presne o polnoci sa ho pýtam, čo sa deje. Odpovedá mi: „Meme“. Tak teda dobre, opäť privolím. Ruka pod tričkom, ústa sa otvárajú a ja si kladiem hlavu na vankúš. Však hádam vzájomne splynieme do spoločného spánku.

Je 00:45 hod. Odtláčam svojho náruživca, dojčenia mám dosť a chcem oddychovať. Začne kričať. Jeho plač zrejme testuje hranice našich susedov. Pýta sa, kde je ocko, trpezlivo mu vysvetľujem, že v práci. Znova krik. Vyzvem ho do tanca. Neprotestuje. Zloží mi hlavu na rameno a po 15 minútach dobrej zábavy odchádzame spoločne do postele. Môj malý drobček sa opäť dožaduje svojho. Znova mi šmátra pod tričkom. Opäť privolím, ale už mierne podráždená.

Prečítajte si tiež:

FEJTÓN: Deň, keď ochutnáte slimáky

Je pokročilá ranná hodina. Na hodinkách svieti 1:30 hod. Celá táto situácia mi začína byť nepríjemná a spala by som, ale drobec na mňa spustí krik. Také talianske partnerstvo. Znovu sa pýta, kde je ocko. Už po niekoľkýkrát mu vysvetľujem, že v práci. Opäť krik, slzy i pekná debata.

O 2:20 hod. vyzývam svojho malého partnera opätovne do tanca. Neprotestuje. Pokladá hlavu na moje rameno... Diskotéka sa rozbieha a ja uvažujem, či by DJ nepustil slová tej „superstarovskej“ hymny: "Ten príbeh nekončí..."

O 2:45 hod. odchádzame po dobrej tancovačke do postele. Môj malý si ešte dá svoj „ukľudňovák“. Neprotestujem. Som unavená a rukáv celý zmáčaný od slín už ani neregistrujem. Zatváram oči.

Ale už o 2:54 hod. počujem smiech. Otvorím oči a pozerám na mladého, či si robí srandu. Delí nás už predsa dáke štvrťstoročie. Mám svoje roky. Našťastie zatváram oči.

3:15 hod. otváram oči znovu. Ešte stále nespím.

5:58 hod., cítim ruku pod tričkom...

Túto noc sme si teda užili. Škoda, že každý to pochopil inak.