Chronologický vývoj dieťaťa - ôsmy mesiac života

8. mesiac veku dieťaťa - vývin a výchova dieťatka.

Postupujúca zručnosť a schopnosť dieťaťa liezť ho oslobodzuje od závislosti na dospelých.
Akonáhle sa dokáže dieťatko pohybovať po byte ako chrobáčik – rovnako rýchlo a šikovne, naučí sa aj veľmi obratne vyliezať po šikmom alebo aj zvislom rebríku. Samozrejme, že v tom dieťaťu rodičia takmer okamžite bránia a odstraňujú všetko, čo by mu pomohlo túto schopnosť zdokonaľovať a cvičiť. Ak však dáme dieťaťu možnosť a príležitosti, naučí sa po rebrinách pohybovať smerom hore veľmi obratne. V 8. mesiaci sa učí obratne podliezať stoly a stoličky, vyliezať na nižšie schodíky. Podliezaním, preliezaním, vyliezaním a zliezaním si veľmi výdatne cvičí celé telo, čo sa prejavuje v zlepšujúcej schopnosti sedieť.

V 6. mesiaci sa dieťa dokáže samo pritiahnuť do sedu ak mu podáme prsty, v 7. mesiaci sedí samé, ale posed je veľmi neistý a často sa dieťa veľmi silno predkláňa a opiera sa o ruky. Až v 8. mesiaci dieťa sedí úplne bez držania a s rovnou chrbticou. V tomto období sa samé posadí na rovnej podlahe, kde sa už nemá čoho pridržať.

Veľký úspech sa dostavuje aj pri nácviku státia. Keď sa mu podarí v 7. mesiaci zvládnuť lezenie štvornožky, dokáže sa pri ohrádke alebo niečom podobnom vytiahnuť do vzpriameného kľaku a nato sa dokáže postaviť na jednu nohu a prechádza do vzpriameného kľaku na jednom kolene. Často sa hneď postaví na obe nohy a vytiahne sa do vzpriameného stoja. Toto sa mu podarí v 8. – 9. mesiaci. Spočiatku stojí nepohnute a veľmi pevne sa drží, avšak potom začne prenášať váhu tela z nohy na nohu, pričom uvoľnenú nohu trochu dvihne – takže stojí na zlomok sekundy na jednej nohe. Súčasne začína pohybovať rukami – najprv ich zohýba a naťahuje, čím odťahuje a priťahuje trup a hlavu od zábradlia, ktorého sa drží.

Jemná motorika:
Ako sme spomínali, rozvíjanie jemnej  motoriky veľmi úzko súvisí s rozvíjaním hry dieťaťa. Hra významne  ovplyvňuje rozvoj poznania, skúseností, myslenia a tiež povahové schopnosti, najmä sústredenosť, presnosť, vytrvalosť ...

V 7. mesiaci sa zdokonalila schopnosť dieťaťa prekladať si predmet z ruky do ruky. Dieťa udrží menší predmet medzi palcom a ukazovákom – spočiatku sú oba natiahnuté a predmet zviera strednými časťami prstov. Dieťa sa naučilo predmet v rukách otáčať rôznymi spôsobmi. Tiež už dokáže udržať v každej ruke jeden predmet a súčasne uchytiť iný predmet do ruky bez toho, aby pustilo ten, čo už v druhej ruke má.

V 7. mesiaci došlo u dieťaťa k spresneniu pohybov a zdokonaleniu spolupráce medzi okom a rukou – dieťa už dokáže buchnúť napr. do iného predmetu položeného na stole. Táto schopnosť si vyžaduje oveľa presnejšie pohyby, aby dieťatko ležiacu hračku alebo predmet zasiahlo. Práve túto schopnosť si dieťa osvojuje v 8. mesiaci svojho života. Učí sa silno aj slabo búchať predmety o seba, do stola a do iných predmetov. Schopnosť jemného a slabého búchania je  základom pre nacvičenie si schopnosti opatrného približovania jedného predmetu k inému.

Hra je dôležitou sebarozvíjajúcou aktivitou dieťaťa. Hrou si dieťa rozvíja svoje vedomosti a skúsenosti. Predchádzajúce obdobie by sme mohli charakterizovať ako obdobie nešpecifikovanej manipulačnej hry. Najdôležitejším znakom tohto obdobia  je nerešpektovanie fyzikálnych vlastností predmetu pri cvičení si svojich zručností – dieťa s predmetmi prevažne búcha, nezávisiac na tom, či sa jedná o gumenú, drevenú hračku alebo plienku, alebo potom si ich zase prekladá z ruky do ruky .....
Práve 8. mesiac je zlomovým. Dieťa začína vykonávať iné činnosti s kockou, iné s gumeným panáčikom, iné s plienkou. Rozpoznáva špecifické možnosti predmetov a tým aj možnosti manipulačné. Zisťuje, že kocka pri búchaní spôsobuje väčší hluk ako napr. plienka, panáčik sa dá ohýbať a plienka krčiť ....

Značný pokrok pozorujeme vo vývine reči – v 7. mesiaci sa dieťa naučilo reagovať na slová, výzvy aj rôznymi inými pohybmi tela – napr. na riekanku: „Ťapi, ťapi ...“ tlieskať rukami, či na slová: „Urob pá-pá.“ zamávať. Rovnako začalo vyslovovať dvojhláskové slabiky – opakovať a žvatlať – napr. ma-ma-ma-ma, be-be-be-be .... V 8. mesiaci tieto slabiky duplikuje napr. ma-ma, ba-ba ... Ak dieťa vyslovuje ma-ma pri rôznych príležitostiach a ak je zrejmé, že sa jedná o hru s hovoridlami, majú hlasové prejavy charakter žvatlania. Slabiky ma-ma sa stávajú slovom, keď je zrejmé, že sú vyslovované zámerne vo vzťahu k mame.

V sociálnom vývine dochádza k prehlbovaniu vzťahov medzi dieťaťom a najbližšími osobami z jeho okolia. Naťahovanie ručičiek, džavotanie, úsmev – to všetko sú spôsoby a prostriedky na to, aby nadviazalo kontakt samé – nečaká, kedy sa mu niekto prihovorí. Začína sa tiež objavovať tzv. sociálna hra – hra s človekom – schovávanie sa za plienku, barany buc, naháňačka po kolenách – dieťa sa dokáže spontánne a radostne smiať. Zlepšuje sa schopnosť rozoznávať mimické gestá, pri niečom veselom sa už nielen usmieva, ale priam sa zadúša od smiechu.

Druhý polrok prvého roku života dieťaťa je obdobím osamostatňovania dieťaťa od pomoci ostatných.
Základné charakteristické znaky vývinu dieťaťa v 2. polovici života:

1. dieťaťu sa spresňujú a zjemňujú pohyby rúk, ktoré stále častejšie využíva na riešenie úloh a získavanie skúseností. Rukami dieťa poznáva svet rovnako intenzívne ako zrakom a sluchom. Rozvíjanie pohybov ruky a manipulačných schopností je dôležitým predpokladom priestorovej predstavivosti a praktického a verbálneho myslenia.

2. Pribúdajú zámerné pohyby a cieľavedomé aktivity a ubúdajú reflexy a reflexívne konanie. Pribúdajú pohyby a aktivity, ktoré sú zamerané na určitý cieľ a majú obsah a zmysel. Z toho vyplýva, že cvičenie a zamestnanie dieťaťa  v tomto období nesmie byť iba vykonávaním bezduchých pohybov, ale má byť dosahovaním cieľov, riešením úloh a prekonávaním prekážok.

Cvičenia na rozvíjanie hrubej motoriky:

1. cvik) Rúčkovanie doľava a doprava
Otec, ktorý leží na zemi na chrbte,  položí dieťa bruškom na seba, aby sa obomi dlaňami vzpieralo o jeho hruď a roznožené nohy, aby objímali jeho pás – dieťa teda leží rozkročmo na otcovi. Napravo a naľavo od boku otca vo vzdialenosti asi 25 – 40 cm položíme hračku. Dieťa sa snaží rúčkovaním doľava a doprava zmocniť oboch hračiek.

2. cvik) Preliezanie cez otca ležiaceho na boku
Otec leží na ľavom boku a dieťa kľačí za jeho chrbtom a opiera sa rukami buď o jeho pravý bok, alebo leží trupom cez otcov pravý bok a vzpiera sa rukami o zem pred otcom. Asi 20 cm mimo dosahu leží pred dieťaťom lákavá hračka, ktorej sa dieťa snaží zmocniť. Prekážku môžeme zvýšiť, ak otec pripaží pravú ruku. Ak otec zapaží ľavú, môže tak dieťaťu výkon uľahčiť, pretože sa dieťa môže lepšie vzoprieť nôžkami.

3. cvik) Lezenie z kopca
Jednu stranu gauča alebo žehliacej dosky zvýšime, aby mala sklon asi 15 stupňov. Dieťa, ktoré sa udrží na štyroch, dáme na ňu, aby mohlo liezť po svahu dole. Lezenie týmto smerom je oveľa ľahšie ako po vodorovnej rovine.

Ak sa má dieťa naučiť liezť, je vhodné, aby malo nahé nožičky – najmä kolienka. Ak lezie v nohaviciach, či teplákoch napr. po linoleu, gume, plávajúcej podlahe a iných hladkých plochách, kolienka sa mu šmýkajú a nácvik lezenia je veľmi sťažený.

V súčasnosti hľadajú niektoré mamičky pre svoje deti chrániče na kolienka pri lezení – aby si neodreli kolienka – ale tým neuľahčujú dieťaťu jeho pohyb, ale naopak ho sťažujú, pretože dieťa má potom väčšie problémy udržiavať rovnováhu na kolienkach. Dieťatku neublíži liezť po kolienkach, rozvíja sa tým jeho poznanie.

Zrak dieťaťa ešte nie je celkom vyvinutý – už sa dokáže pozerať striedavo jedným alebo druhým očkom – a práve v 8. mesiaci sa snaží túto činnosť skoordinovať, aby sa pozeralo súčasne obomi očami, ale mozog ešte nevie obrazy spojiť – pozerá sa súčasne obomi očami, ale vníma každým okom samostatne – preto sa môže stať a stáva sa, že dieťa narazí do niečoho – čo má priamo pred sebou.

Uvedené cviky pomáhajú dieťaťu učiť sa liezť. Dieťa sa najskôr učí plaziť, potom sa postaví na štyri, potom sa kolísaním na kolienkach posúva vpred a nakoniec sa naučí liezť. Nasledujúce cviky zdokonaľujú lezenie dieťaťa:
 
4. cvik) Lezenie po rovine a v rôznych podmienkach
Keď sa dieťa naučí trochu liezť po rovnej dlážke, dáme mu možnosť, aby liezlo po rovine, ale v nohaviciach, po koberci, po parketách, v piesku, v tráve, plytkej vode ... Dbáme na to, aby sa neporanilo (o kamienky, triesky ...) a aby plocha, po ktorej lezie, bola čo najčistejšia. Dbáme tiež, aby sme dieťaťu umyli ruky predtým, ako si ich bude klásť do pusy.

5. cvik) Naháňačka na štyroch
Do 10. mesiaca by sa malo dieťa naučiť liezť rôznymi smermi – vpred, vzad, doprava, doľava, otáčať sa ... Táto hra mu môže pomôcť. Otec alebo mama lezú za dieťaťom a kričia na neho žartom – _"chytím ťa". Dieťa sa obvykle so smiechom  snaží uniknúť rýchlym lezením rôznymi smermi. Hra rozvíja nielen motorické, ale aj sociálne zručnosti dieťaťa.

6. cvik) Lezenie medzi predmetmi
Na podlahe necháme väčšie krabice, stoličky a podobné predmety tak, aby sa im dieťa ak sa chce dostať k hračke, alebo k nám, muselo vyhýbať z priamej dráhy. Toto cvičenie je spojené so zdravým ohýbaním chrbtice na obe strany.

7. cvik) Sadanie si pri mriežke postele
Položíme dieťa tesne vedľa mriežky postele a držíme nad ním lákavú hračku – dieťa sa chytí priečok a pritiahne sa do sedu.

Hlavné výchovné úlohy v 8. mesiaci:

1. uchopovanie menších ležiacich predmetov
2. učiť sa pôsobiť rukou a predmetom na predmet
3. klásť a stavať predmety
4. otvárať, vyprázdňovať a plniť zásuvky a krabice
5. spracovávať materiál rôznych kvalít

8. cvik) Hra s prevŕtanou doštičkou
Dáme dieťaťu doštičku s prevŕtanými otvormi (priemer asi 1 cm). Dieťa ohmatáva doštičku, strká prsty do otvorov.

9. cvik) Ťahací panáčik, zvonček
Umožníme dieťaťu, aby zistilo, že zatiahnutím za povrázok sa zazvoní, alebo sa pohnú ruky a nohy panáčikovi.

10. cvik) Tlieskanie rukami
Uchopíme dieťa za zápästie a názorne mu ukážeme, ako sa tlieska. Dieťa začne rýchlo samé aktívne tlieskať.

11. cvik) Vyprázdňovanie a plnenie
Poskytneme dieťaťu nejakú nádobu, alebo zásuvku naplnenú menšími predmetmi. Dieťa sa učí vyprázdňovať priestory nielen postupne vyťahovaním jednotlivých predmetov, ale aj jednorázovým otočením nádoby hore nohami. Ak dieťa dokáže vyprázdniť nádobu, ešte to neznamená, že ju vie aj naplniť – túto schopnosť si osvojuje až neskôr.

12. cvik) Aktívne nadväzovanie kontaktu
Otec alebo mama si sadnú ďalej od dieťaťa chrbtom k nemu a navonok si ho nevšímajú. Začnú robiť niečo zaujímavé – napr. vhadzovať kocky do nádob a vysypávať ich – dieťa je na zemi a má možnosť k nim priliezť. Dieťa pozoruje rodiča, potom k nemu prilezie a buď ho len pozoruje, alebo sa dokonca samé do hry zapojí. Najskôr cvičíme aktívne nadväzovanie kontaktov s rodičmi, potom so známymi a nakoniec s menej známymi osobami.

13. cvik) Žiadanie o pomoc
Na viditeľné miesto takmer na dosah ruky dieťaťa postavíme predmet, ktorý by dieťa chcelo. Sami sa postavíme blízko dieťaťa chrbtom k nemu. Po určitom úsilí zmocniť sa predmetu nás dieťa nejakým spôsobom upozorní na hračku a dáva najavo, že chce, aby sme mu ju podali. Cvikom sa má dieťa naučiť používať druhého človeka ako nástroj na dosiahnutie cieľa a dávať najavo svoje priania.

14. cvik) Áno a nie
Sadneme si s dieťaťom k stolu a na dosah ruky dáme dva predmety – hračku a nejaký nevhodný predmet pre dieťa – napr. nožnice. Dieťa sa díva na predmety a po niektorom siahne. Ak sa načahuje za hračkou, kývame súhlasne hlavou a hovoríme – Áno, hračku si vezmi, ak siahne za nožnicami – zavrtíme hlavou, povieme – Nie, neber nožnice – a odsunieme ich. Dieťa má sedieť tak, aby videlo našu tvár. Súhlasné prikyvovanie áno dopĺňame úsmevom a záporné zavrtenie spolu s nie, sprevádzame prísnym pohľadom.

Dieťa sa má naučiť rozlišovať medzi našim súhlasom a nesúhlasom, ktorý vyjadrujeme gestom – pohyb hlavy – mimikou – úsmev, zamračenie – a slovom – áno – nie. Súčasne učíme dieťa vyjadrovať súhlas a nesúhlas pohybom hlavy – vyzývame ho, aby urobilo hlavičkou áno  a nie.

Hra a hračka dieťaťa
Rozširujeme súbor hračiek o lopty, kocky plné a duté, detské kladivko, bubienok a paličky, gumené zvieratká, hračky na kolieskach ... Rovnako pridávame plechové krabičky rôzne naplnené, košíčky, zvonček, hadicu, obrázky a obrázkové knižky – leporelá.

Dieťatko pri jednotlivých činnostiach motivujeme, aby sa samé chcelo  zúčastniť aktivít. Všetka činnosť a cviky, ktoré sme popísali, musia byť vykonávané dobrovoľne. Ak je dieťa unavené či namrzené, činnosť prerušíme a zabávame sa rôznymi inými relaxačnými činnosťami.
 

Kompletný chronologický vývoj dieťaťa od narodenia po prvý rok nájdete TU.