Chodúľka, áno či nie?

Chodúľka, áno či nie?

9.11.2016 v kategórii Bábätko, autor Mgr. Martina Pašková foto: iStock.com

Ak máte doma dieťatko, ktoré ešte nevie chodiť a v blízkej dobe vás čaká milá povinnosť učiť ho jeho prvé krôčiky, čítajte ďalej.

Obdobie, kedy sa dieťa zažína stavať na nožičky a robiť svoje prvé kroky je veľmi individuálne, spravidla však už ročné dieťa vie chodiť samo.

Chodúľka či "pavúk" slúži hlavne na "odkladanie" bábätka

To, aký základ mu pre jeho chôdzu, ktorá ho bude „sprevádzať“ po celý život poskytneme, je iba na nás, na jeho rodičoch. Najväčšou výhodou detských chodúľok, na označenie ktorých sa tiež používa i nespisovný výraz „pavúk“, je určite to, že dieťa sa v nej nejaký čas zabaví a mamička má chvíľku času pre seba. Nezriedkavo je toto hlavný dôvod, prečo sa rodičia rozhodnú chodúľku kúpiť a často krát „odkladajú“ svoje dieťatko do chodúľky, pretože je to oveľa jednoduchšie a pohodlnejšie ako sa mu neustále venovať.

Dnes je už našťastie dlho pretrvávajúci názor, že chodúľky podporujú deti v učení chôdze, ľahko spochybniteľný a čoraz viac rodičov, najmä tých zodpovednejších, nad kúpou chodúľky ani neuvažuje. I veľká časť pediatrov v súčasnosti zastáva názor, že dlhodobé používanie tejto detskej „pomôcky“ je pre detičky nevhodné. Je na to hneď niekoľko dôvodov.

Prečítajte si: Prečo niektoré deti vôbec nelozia?

Aké sú negatíva častého užívania chodúľky?

Za najväčšie negatívum možno považovať nadmerné zaťaženie chrbtice a kĺbov dieťatka, ktoré môže zapríčiniť neskoršie deformácie v období dospievania. Dieťatko, ktoré ešte nevie samo chodiť alebo dokonca ani stáť, nie je pripravené na chôdzu

Ďalším negatívnym javom, ktorý by mal odradiť rodičov od kúpy chodúľky, je chôdza po špičkách. Už na prvý pohľad sa dá rozpoznať dieťa, ktoré sa učilo chodiť v chodúľke. Tie sa totiž počas pohybu v „pavúku“ odrážajú špičkami a je potom veľmi ťažké ich tohto návyku zbaviť. Správna chôdza spočíva v používaní celého chodidla a to tak, že najskôr treba použiť pätu, potom postupne vystrieť celé chodidlo až k bruškám a nakoniec sa odraziť od prstov. Nie opačne, od prstov smerom k päte.

Dieťatku umiestňovanému do chodúľky nielenže odoberáme príležitosť naučiť sa správne chodiť, ale čo je oveľa horšie, vystavujeme ho mnohým rizikám spojeným s prípadnými úrazmi. Keďže chodúľka je „pomôcka“ na kolieskach, nie zriedkavo sa stáva, že sa dieťa pri zachytení prevráti. 

Pomocou chodúľky sa určite dieťa nenaučí chodiť

V januári 2009 bola v súvislosti s používaním chodúľok v rámci legislatívy Európskej únie prijatá a v Úradnom vestníku i zverejnená bezpečnostná norma pre detské chodúľky. Cieľom jej prijatia je zabrániť mnohým úrazom detí, ktoré sa čoraz častejšie v súvislosti s používaním chodúľok stávajú. 

Základnou požiadavkou uvedenej normy je, aby sa v priebehu výroby testovala stabilita detských chodúľok a aby sa už pri výrobe dbalo na zníženie rizika poranenia.

Toto opatrenie nie je samozrejme možné chápať ako odobrenie používania detských chodúľok. Rodičia síce môžu nadobudnúť pocit väčšej istoty o jej bezpečnosti, avšak je nutné pochopiť, že nejde o prostriedok, pomocou ktorého by sa deti mali učiť chodiť. Norma tiež stanovuje, že chodúľky nie sú určené pre deti, ktoré nie sú schopné samostatne sa posadiť. Nie sedieť, ale posadiť sa, čo býva spravidla ešte neskôr.

Názory odbornej i laickej verejnosti sú teda na používanie chodúľok rôzne. Pozitívom však je, že čoraz viac lekárov považuje používanie chodúľky za nevhodné, až nebezpečné

Prečítajte si: Bábätká s nadváhou začínajú loziť po štyroch neskôr!

Komentáre