Apetit
, Autor: Registrovaný používateľDobry den, vacsina rodicov sa bori s tym, ze ich deticky nepapaju, co ak ale dieta ma velky apetit? Syncek vzdy rad papal od malinka. Teraz ma 22mesiacov. Od narodenia sa ho snazime stravovat zdravo, ma velmi rad ovocie, obed spapa. Niekedy aj necha, ale ak mu nieco chuti, nema mieru. Niekedy si nie som ista, ci je naozaj taky hladny, alebo maskrtny. Lebo ked si predstavim, co vsetko spapal, mam pocit, ze by mu to malo stacit, ale velmi casto chodi, ze je hladny. Nieco zje a po chvili si pyta nieco znova. Najcastejsie sa to tyka ovocia. Priam miluje banany a hrozno. Jedlo mame poodkladane tak, aby nan nevidel. Keby ma spristupnene vsetko ovocie, tak misu ovocia zje na jeden sup. Spapa banan a pyta si dalsi, nedame mu, ale potom po chvili pride zas nieco pytat. Ked sme niekde na navsteve, ine deti si zobnu a idu sa hrat. Nas je pri miskach, kym nezje. A vrhne sa na to, ako keby nikdy nejedol. Stari rodicia mu vynukuju, ked tak dobre papa, co ma aj hneva, ze ked on nevie, kedy staci, tak oni by to aspon mohli vediet. Je plnohodnotne ranajky, obed, veceru, pred spanim mlieko, v noci uz nepapa. Od jeho mala pocuvam, ake velke babatko, ako rastie, cim ho to krmime, pritom si ozaj davam zalezat, spapa aj varenu zeleninu, nema s nicim problem. Preto ma to tak aj trapi a mozno mam vacsiu potrebu mu kontrolovat stravu, kedze to nonstop pocuvam. Ja mu doprajem, kolkokrat aj place, co vravi, ze je hladny (tu som vsak na vazkach, ci naozaj, alebo si to tak vynucuje), len mam obavy, aby nemal problemy, alebo aby sa mu druhy nesmiali. Na druhej strane vobec nie je lenivy, práve naopak, je velmi pohyblivy, pohybovo zdatny, stale v pohybe. Neviem, ci je to v poriadku a dopriat a spristupnit mu trebars to ovocie kolko chce, alebo ho radsej tlmit a vysvetlovat, ze ho takto bude boliet brusko. Vcera na navsteve napr.donielsi sme misku hrozna, zjedol ju on a este aj dalsiu misk, co bola na stole s ovocim. Sladkosti ani nic take mu nedavame. Ale samozrejme, keby ma pristup, zje. Moja mamina hovori, ze ja som bola tiez taka, a sama si to pamatam, ze vzdy od starych rodicov som odchadzala s bolavym bruchom, co som sa nesla dojest. Takze asi to ma po mne. Ukludnilo sa mi to az v puberte. Mam to aj u neho tak ocakavat? S manzelom sme normalnej vysky a vahy. Maly ma teda 22m a 15kg, ale je aj vysoky ma 90cm, mozno uz aj viac. Celkovo ma mohutnu a siroku stavbu tela, nikdy nemal nejake faldiky, brusko ma. Nechcem mu ublizit, kolkokrat sa na mna hneva, ze mu nedam jest. Mozno to tak vyzera, ale ozaj mam potom obavy, aby ho brusko nebolelo a aby sa neprejedal. Co s tym? Kedy je to este v poriadku a kedy uz nie? Regulovat mu to? Alebo to nechat tak? Dakujem za odpoved