Nekontrolovateľný plač

29. 08. 2008 (11:58) , Autor: Registrovaný používateľ

Dobrý deň pani doktorka,
mám mesačného synčeka, ktorý chytá záchvaty plaču aj keď na to nemá dôvod. Často plač prerastie až do hystérie kedy je červený, trasie sa a nevníma podnety z okolia. Plače pri prebaľovaní, plače pri kúpaní, plače pri nosení na rukách a aj v postielke. Niekedy začne plakať aj pri dojčení. Neviem si vysvetliť podstatu prečo?Je v suchu, teple, napapaný a správame sa k nemu jemne a s láskou. Náš veľký problém je, že nechce spávať ani na boku a ani na chrbátiku a preto ho nedokážem dať do kočíka, lebo prepukne v plač. Nepomáha ani čičíkanie a hojdanie. Cesta k lekárke alebo do obchodu sa pre mňa stáva nočnou morou. Rada b som mala šťastné a pokojné dieťa, existuje nejaký spôsob, ako mojho synčeka utíšiť a zaraziť jeho plač včas? Z fyziologického hľadiska je úplne v poriadku a pekne prospievame. Vopred Vám ďakujem za odpoveď,
S pozdravom Petra BA.

Odpovedá: Mgr. Miroslava Zimányiová

"Neopodstatnený" plač dieťatka, predovšetkým v prvých mesiacoch jeho života, nie je až taký výnimočný. Niektoré deti majú "iba" svoju hodinku počas dňa, zvyčajne podvečer alebo večer, kedy majú uspokojené všetky svoje základné potreby, rodičia sa im venujú citlivo a s láskou, no napriek tomu plačú. Malé percento detičiek však plače častejšie, nemá iba svoju uplakanú hodinku, ale plač sa opakuje viackrát za deň, prípadne v noci. Ak dieťa dobre prospieva (primerane priberá na váhe, nemá žiadne príznaky ochorenia...) a lekárske vyšetrenia (napríklad neurologické) sú bez chorobného nálezu, je pre rodičov ťažko zrozumiteľné, prečo ich dieťa plače. Je to pomerne náročná situácia aj pre skúsených rodičov, ktorí už majú dieťa alebo deti. Často sa jedná "len" o tzv. koliku, ťažkosti dieťatka s trávením, ktoré ale nespôsobuje žiadna konkrétna choroba či porucha. Zvyčajne tieto ťažkosti samovoľne odznejú.
Avšak keďže je toto plačlivé obdobie pre rodičov náročné (môže vyvolávať pochybnosti o dostatočnosti a kvalite rodičovskej starostlivosti, rodičia sa môžu cítiť dieťaťom odmietaní, bezmocnosť pri utišovaní dieťatka môže niekedy vyvolávať aj nepriateľské pocity voči dieťaťu atď.), treba myslieť rovnako ako na dieťa aj na seba a určitú primeranú starostlivosť o vlastnú psychohygienu. Pokúste sa zorganizovať si starostlivosť o dieťa tak, ak je to len trochu možné, aby vám niekto priebežne vypomáhal, občas vás počas týždňa zastúpil a postaral sa o dieťa (babka, dobrá kamarátka, teta...), aby ste najmä vy ako matka, ktorá sa stále staráte o dieťa, mali čas si trošku vydýchnuť, vymaniť sa z atmosféry starostlivosti a aby ste mali čas trošku regenerovať svoje sily.
Chybu rozhodne neurobíte, ak budete tieto ťažkosti konzultovať s vašou detskou lekárkou, prípadne s iným odborníkom.
Ak by plačlivé obdobie vášho dieťaťa pretrvávali, je namieste aj návšteva psychol´ga, aby ste mali priestor na spracovanie rôznych pocitov, ktoré sa v súvislosti s takouto situáciou môžu objaviť a sú jej prirodzeným dôsledkom.
držím vám palce a prajem, aby sa stav vášho dieťatka čoskoro upravil.