Môže mať dieťa chorobu z bozkávania?
Ochorenie má príznaky podobné angíne, napriek tomu sa nelieči antibiotikami. Táto choroba sa nazýva infekčná mononukleóza, no často sa jej laicky hovorí aj choroba z bozkávania. Prečo je v tomto prípade dôležitá diéta ako súčasť liečby?
Ako vzniká?
Pôvodcom infekcie je herpetický Epsteinov-Barrovej vírus, ktorý sa nachádza v slinách, v oblasti úst a hltana nositeľa vírusu. Ochorenie postihuje najmä adolescentov, mladistvých a deti.
Aké sú príznaky?
Infekčná mononukleóza môže prebehnúť bez príznakov (najmä u detí), alebo s príznakmi, ako je horúčka, bolesť hlavy, hrdla (podobná angíne), zväčšené lymfatické uzliny, opuchy v oblasti očí, nechutenstvo, v ťažších prípadoch zápal pľúc, zápal srdcového svalu a zápal mozgových blán. Ochorenie môže postihnúť pečeň a slezinu. Medzi menej časté príznaky patrí výsev, ktorý môže byť malý, alebo až s veľkoplošnými zmenami na koži.
Inkubačná doba
U detí sa pohybuje zvyčajne od 5 do 21 dní, u adolescentov 4 až 7 týždňov.
Prenos
Choroba sa najčastejšie prenáša slinami (preto ľudový názov „choroba z bozkávania“), menej častý je prenos krvou, pri pohlavnom styku, pri transplantácii orgánov.
Liečba
Prebieha symptomaticky – tlmia sa príznaky. Podľa závažnosti stavu sa odporúča pokoj na lôžku a lieky znižujúce horúčku. Ak ochorenie sprevádzajú bakteriálne infekcie, zváži sa nutnosť antibiotík ─ pre možnú kožnú reakciu sa neodporúča podávať ampicilín.
Hospitalizácia je nutná iba pri vážnych komplikáciách. Tri až šesť mesiacov po prekonaní choroby je nutný šetriaci režim. Deti by nemali na telesnej výchove cvičiť.
Prečo je dôležitá diéta?
Mononukleóza môže zasiahnuť slezinu a najmä pečeň, preto je potrebné urobiť opakované pečeňové testy. Pri zlých výsledkoch sa odporúčajú lieky na podporu činnosti pečene a diéta, (znížené množstvo tukov, obmedzenie vysmážaných jedál, sladkostí, alkoholu...). Podľa výsledkov pečeňových testov sa dĺžka diéty upravuje, najčastejšie sa dodržiava pol roka od prekonania choroby. Po prekonaní infekcie vírus doživotne prežíva v organizme. Infekcia môže pri zhoršenej imunite, strese a zvýšenej chorobnosti vypuknúť ako vedľajší prejav iného ochorenia.
Prečítajte si príbeh ako ochorenie môže prebiehať. Prinášame skutočný príbeh našej čitateľky, ktorej dcéru potrápila infekčná mononukleóza.
Simonka bola zdravé dieťa, s občasným kašľom alebo zapáleným hrdlom. Nikdy však neprekonala nič vážne. Keď mala 2,5 roka, raz v noci sa objavila zvýšená teplota okolo 38 °C. Ráno sme sa preto vybrali k lekárke, ktorá jej diagnostikovala angínu a predpísala antibiotiká.
Popoludní sa dcérin stav začal zhoršovať. Zdala sa mi akási zvláštna, vôbec sa s nami nerozprávala, iba sedela alebo ležala a keď som k nej podišla bližšie, všimla si, že má celý krk opuchnutý. Vyľakala som sa, či nemá mumps alebo niečo podobné. Pre istotu sme rýchlo šli na pohotovosť. Tam nám však lekár povedal, že jej nič nie je a máme ísť domov. Nechcela som tomu veriť, predsa len si poznám svoje dieťa...
Niečo nebolo v poriadku
Zavolala som známemu lekárovi, ktorý pracuje v Bratislave na istom ušnom oddelení a vysvetlila mu situáciu. Podľa jeho slov to mohlo byť hocičo, no bez vyšetrenia sa to nedalo určiť. Tak sme rýchlo s manželom naložili malú do auta a vyrazili do Bratislavy. Ošetrujúci lekár nám oznámil, že to bude pravdepodobne infekčná mononukleóza, ale bolo potrebné potvrdiť ju krvnými testami.
Na ďalší deň ráno o siedmej sme už sedeli na ušnom oddelení a náš známy lekár odobral Simonke krv. Bol to trochu problém, pretože malá bola vážne dehydrovaná. O hodinu sme mali výsledky. Podozrenie na už spomínanú infekčnú mononuklueózu pretrvávalo. Čakal nás okamžitý prevoz na infekčné oddelenie do vedľajšej nemocnice. Podotýkam, že to nám už dcérka ležala na rukách, museli sme ju nosiť, zvracala, ani vodu sme do nej nemohli dostať. Veľmi sme sa o ňu s manželom báli. Navyše sme vôbec netušili, čo to je za chorobu.
Stav sa rýchlo zhoršoval
Na infekčnom sme boli okamžite prijatí a malá ihneď napojená na infúzie (podávali jej ich asi tri dni). Bola, chúďatko, úplne zničená, iba ležala, vôbec neprotestovala... Lekárka sa nás pýtala na to, či dcérka berie nejaké lieky. Keď som jej povedala o antibiotikách, ktoré jej nasadila pediatrička, zhrozila sa. Povedala nám, že tie lieky sú síce výborné, ale pri podozrení na mononekluózu sa nesmú užívať! Vraj môžeme čakať nežiaduce účinky, určite sa dcéra do dvoch-troch dní celá vyhádže... Aj sa tak stalo!
V nemocnici Simonke nepodávali žiadne lieky. Lekárka nám vysvetlila, že infekčná mononukleóza je ako chrípka, je to vírus, ktorý musí telo zvládnuť samé. Takže sme s horúčkami bojovali 5 – 6 dní, už som si myslela, že sa ich ani nezbavíme. Dcérka dostávala na zníženie horúčky antipyretiká.
Asi na tretí deň začala mať telíčko vysypané, červené, celá bola opuchnutá, dokonca aj pery a uši. Vyzerala hrozne a ja som sa naozaj bála. K tomu začala zvracať... Keďže mononukleóza postihuje slezinu a pečeň, dcéra musela užívať liek na pečeň, ktorý však skoro vždy vyvrátila... Musela držať aj prísnu diétu. Nikomu to neprajem zažiť, tých prvých päť dní som stále tŕpla. Potom začal výsyp pomaly ustupovať, teplota klesala, dcéra prestávala zvracať. Začala som sa tešiť.
Zdravie nadovšetko
Človek si v takýchto chvíľach uvedomí, že zdravie je naozaj to najcennejšie, čo máme.
Bolo ťažké, že sme nesmeli počas celého 10-dňového pobytu vychádzať z izby a ani prijímať žiadne návštevy. Na deviaty deň hospitalizácie malej odobrali krv. Čakali sme na výsledky pečeňových testov, ale našťastie Simonka mala ľahkú formu mononukleózy.
Hoci..., pred odchodom domov „schytala“ ešte infekčnú hnačku. Takže nasledovala ďalšia diéta, ale domov sme už na nasledujúci deň išli. Výsyp na tele pretrval ešte pár dní, ale bol oveľa miernejší.
Úprava životosprávy
Bola som hrozne nahnevaná na našu pediatričku, že dcére predpísala „osudné“ antibiotiká. Nemusela byť aspoň taká vyhádzaná... Lekárka sa mi ospravedlňovala, ale tým to, samozrejme, nevráti. Doma mala dcérka asi dva týždne prísnu diétu a potom nasledovali krvné testy, kde nám vyšli dobré výsledky. Ešte nejaký čas sa musela vyhýbať niektorým fyzicky namáhavým aktivitám, behaniu a pod., ale to už bola maličkosť. Bola som šťastná, že sme boj s touto chorobou vyhrali a dúfam, že o nej už nikdy nebudem počuť...
Až neskôr som sa dozvedela, že je to ľudovo povedané „choroba z bozkávania“. Dva dni pred jej prepuknutím bola u nás manželova sesternica, ktorá našu malú neustále bozkávala. Zistili sme, že aj u nej bolo podozrenie na mononukleózu. Avšak ona ju zvládla bez hospitalizácie, no naše dieťa si vytrpelo dosť... Takže, rodičia, dávajte si pozor na to, kto vaše dieťa bozkáva. My sme sa už poučili.