19. mesiac života dieťaťa
Dieťatko rastie a mení sa priamo pred vašimi očami. Stále výraznejšie sa prejavuje jeho osobnosť.
Schopnosti dieťaťa v 19. mesiaci
Už si dokáže samé vyčistiť zúbky, umyť si ruky aj tvár a s pomocou sa aj obliecť a zobliecť – aj keď môže mať s jednotlivými úkonmi menšie alebo väčšie problémy.
Dieťatko začína stále častejšie vyhľadávať prekážky, ktoré by mohlo prekonávať, nakoľko je jeho chôdza stabilnejšia a dokáže už aj lepšie cúvať.
Pomaly môžeme vidieť, ako dieťa začína „tancovať“ na hudbu – najprv je to len také pohojdávanie ritkou, ale stále viac a viac do rytmu. Zároveň so svojimi úspechmi rastie aj sebadôvera dieťaťa a jeho nezávislosť.
Rodičia môžu podporovať sebadôveru dieťaťa tým, že mu umožňujú podieľať sa na nejakých malých rozhodnutiach v každodenných situáciách – čo budeš papať – chlebík alebo jogurtík?
Dieťaťu dávame zatiaľ vždy na výber z dvoch možností a vyberáme také, ktoré sú pre neho vhodné. Priveľa možností alebo priveľká zodpovednosť nie je pre dieťa zdravá a môže ho skôr zneistiť ako mu pomôcť. Dieťa sa učí na jednoduchých rozhodnutiach ako fungujú príčinné vzťahy.
Rodičia nesmú zabudnúť na to, že to čo sa zdá byť jednoduché rozhodnutie pre nich samých môže byť pre dieťa rozhodnutím o „živote a smrti“.
Aby batoliatka papali chutne aj zdravo
Čo môžeme od 19. mesačného dieťatka očakávať?
Spolu s rozvíjajúcou sa sebadôverou a nezávislosťou dieťaťa môžu rásť aj záchvaty zlosti, pretože neúspech v nejakej činnosti môže dieťa frustrovať, rovnako ako situácie, kedy nemôže robiť alebo dostať to, čo chce. Záchvaty a výbuchy sú pre dieťa stále formou komunikácie.
13 rád, ako zvládnuť obdobie vzdoru
Výbuchy hnevu ako prejav komunikácie
Ešte stále nevie vyjadriť všetky svoje myšlienky jeho slovná zásoba je oproti tej vašej veľmi chudobná. Výbuch a záchvat je jeho spôsob ako sa naučiť zvládať negatívne emócie. Pre Vás ako rodiča je veľmi dôležité, aby ste sa nesnažili za každú cenu sa týmto záchvatom vyhýbať alebo ich násilne potláčať.
Berte ich ako spôsob akým dieťa vyžaduje vašu pozornosť a uspokojuje svoju potrebu uistiť sa, že je pre Vás tým najdôležitejším človekom. Nemajte z týchto výbuchov strach, ale postupne učte dieťa, že rozrušenie a ubezpečenie môže získať iným – vhodnejším – spôsobom.
Záchvaty väčšinou netrvajú dlho – ak práve vtedy nebojujete s dieťaťom – a nepremeníte jeho potrebu po vašej pozornosti a láske na konfrontáciu. Ubezpečte dieťa, že rozumiete tomu, že je rozrušené a že to chápete. Niekedy pomáha odviesť dieťa do vedľajšej izby – nie spálne – a posadiť sa tam na zem, dieťa objať a čakať kým záchvat prejde.
Potom dieťaťu vysvetliť, že toto nie je správna cesta. Niektoré záchvaty pomôžu prekonať nejaké rozptýlenia – ukázanie niečoho zaujímavého, alebo aj pohladenie. Určite netreba dieťaťu ustúpiť, aby takýmto spôsobom získalo, čo chce, len preto, že ste na verejnom mieste a cítite nátlak okolia.
Dieťa by sa tým naučilo, že najlepšia cesta ako získať čokoľvek je krik, plač apod. Niektoré detičky vykazujú v tomto období silné pripútanie k nejakému objektu, ako je napr. medvedík alebo deka.
Mazlenie sa s týmto objektom zvyšuje pohodlie Vášho dieťaťa a pomáha mu cítiť sa bezpečnejšie, najmä v stavoch po emocionálnom rozrušení, alebo po záchvatoch.
Nie je to žiadna škoda, keď tento objekt využívate vy, alebo povzbudzujete svoje dieťa, aby ho používalo na svoje upokojenie, keď je rozrušené. Ako rastie a získava viac emocionálnej kontroly, potreba záchvatov aj maznáčika sa postupne zmenší.
Dieťa na dohľad. Nespúšťajte ho z očí!
Vo veku 19 mesiacov prejavu dieťa náklonnosť
Vaše 19-mesačné bábo už tiež dokáže ukázať spontánne náklonnosť k známym osobám ako sú priatelia, súrodenci, opatrovatelia, rodičia a starí rodičia. Náklonnosť prejavujú širokým úsmevom, smiechom, natiahnutím rúk a chôdzou k nim.
Naproti tomu u nich hľadajú bezpečie, keď sa cítia byť ohrození alebo neistí. Rovnako majú radosť z hrania jednoduchých predstieraných hier – staranie sa o bábiku, venčenie psíka, opravovanie vecí apod.
Pozornosť detí je stále prelietavá, preto ak ich chcete na niečo upozorniť, alebo im chcete niečo dôležité povedať zabezpečte, že sa na Vás pozerajú a vy sa pozeráte priamo na nich – napr. tlesknete alebo ich chytíte za ručičku.
Dvojročné dieťa: tieto slová by malo poznať!
Hra v 19. mesiaci života
Rozvíja sa aj ich zmysel pre humor – rozosmejú ich „hlúpe a bláznivé“ veci – napr. oblečenie si ponožky na ruku, uloženie si nôh na vankúš apod. Majú tendenciu toto správanie opakovať, aby videli vašu reakciu.
Neustále zotrvávajú v presvedčení, že sú stredobodom sveta a preto odmietajú sa rozdeliť o svoje hračky a veci, kým nie sú k tomu donútené alebo ich „nevydierate“ – ak sa rozdelíš kúpim ti.... Obľubujú napr. hru, že Vám idú dať svoju hračku a tesne predtým, ako si ju zoberiete stiahnu ruku.
Už sa dokážu počas krátkej doby zahrať aj samé – tá doba je naozaj veľmi krátka 5 – 20 minút. Niektoré detičky už využívajú aktívne slovo nie – hlasne a dôrazne – na to, aby odmietli spolupracovať alebo odporovali rodičovi.
Dieťa môže a má v obľube zvukové knihy a zvukové hračky. Nakoľko však jemná motorika ešte nie je celkom rozvinutá je potrebné, aby boli tieto hračky pevnejšie a odolnejšie – nemôžu byť spúšťané len dotykom na určité malé miesto.
Pokračuje obľuba hier na schovávanie a schovávačky – dieťa rado hľadá „stratené“ veci a predmety, rovnako ako stratené obrázky. Rado sa schováva aj ono samo a necháva sa hľadať, aj keď je ta hra aj o tom, že keď zakričíte „Kde si?“ dieťatko vybehne z úkrytu so smiechom a uteká k vám. Rovnako obľúbenou môže byť spoločné ukrývanie sa v skrini a svietenie si baterkou apod.
Hra v živote najmenších
Vývin reči vo veku 19 mesiacov
Niekedy je to odpor len zo zásady a dieťa hovorí nie bezmyšlienkovite. Aktívna slovná zásoba ešte výrazne zaostáva za pasívnou – to znamená, že dieťa omnoho viac rozumie ako rozpráva – už by malo vedieť vysloviť aspoň niekoľko samostatných, zreteľných slov.
Jeho slovník by mohol obsahovať celkovo medzi 20-50 slovami. Dieťa by malo poznať a povedať názvy známych predmetov v domácnosti – ako napr. televízor, stolička, stôl, atď.).
Rovnako dokáže postupovať podľa jednoduchých príkazov ako "poď sem", "posaď sa na stoličku" alebo "nerob to". Napodobňuje vás, keď sa smejete, kýchate alebo urobíte nejaké gestá.
Má tendenciu toto napodobňovanie využívať v najmenej vhodných situáciách. Vie sa rozpoznať v zrkadle na videu a na fotkách – vyjadruje to hlasným krikom, smiechom, ukazovaním na seba.
Dieťatko si tiež veľmi rado „číta“ knihy a pozerá obrázky – niekedy samé, niekedy s dospelými osobami. Čítanie je o ukazovaní a pomenovávaní obrázkov, robení zvukov apod.
Záujem o zvukové hračky sa prejavuje aj v jeho obľube jednoduchých rytmických piesní a rýmovačiek. Niektoré deti si môžu do rytmu hmkať alebo vyslovovať jednotlivé ľahké slová, ktorými pesničku doplňujú spolu s rodičom – to znamená, že rodič spieva a dieťa doplní len to jedno slovo a pokračujú ďalej.
V 19. mesiaci obľubujem tieto činnosti
Dieťa je rado poverované jednoduchými úlohami a robí to s veľkým nasadením – napr. čo potrebujeme, aby sme sa obuli? Dones mamine. apod. Rado sa oblieka samo – už je zručnejšie v oblečení si určitých častí oblečenia, aj keď vyzliekanie mu ide lepšie a ľahšie – stále môže obľubovať radšej chodievať nahé alebo len v plienke ako oblečené.
Rado si kreslí a čmára rôznymi farbičkami – stále preferuje viac jednu farbu, ale už ich začína aj kombinovať. Vie postaviť kocky jednu na druhú a rád stláča, ťahá, dvíha a prekladá hračky.
Vaše 19 mesačné dieťa už má dobrú koordináciu a rovnováhu medzi rukami a okom, takže si viac a viac vychutnáva aktívnu hru ako je skákanie a lezenie.
Môžete ho povzbudzovať aj tým, že mu umožníte skúšať rôzne nové prostredia a rôzne nové „prekážkové“ dráhy – v parku, na ihrisku, doma. Vždy je však dôležité dbať na bezpečnosť, pretože dieťa ešte stále nemá a nepociťuje nebezpečenstvo a môže si ublížiť.
Chôdza v 19. mesiaci života
Detičky už dobre chodia a zvyčajne aj bežia, aj keď ich chôdza sa ešte nepodobá chôdzi staršieho dieťaťa. Stále často padajú, preto treba dávať pozor, aby nedržali nič v rukách a treba ich aj odrádzať od behu s predmetmi v rukách.
Rovnako rady chodia po schodoch hore a dole – stále dookola – môže mať ešte problémy keď ide dolu, preto je potrebné, aby sa držalo vás alebo zábradlia. Je tiež veľmi aktívne a snaží sa utiecť z postieľky, prelieza cez zábrany a mriežku preto je potrebné myslieť aj na – čo môže znamenať, že je potrebné prejsť na väčšiu postieľku.
V rámci hrubej motoriky sa dieťa snaží urobiť „stojku“, kotrmelec, hádže sa po posteli apod. Predvádza svoje zručnosti pred Vami a tým, že ešte nie je rozvinutá priestorová predstavivosť môže sa stať, že prepadne cez okraj postele apod.
Zbožňuje prekážkové dráhy – buď si ich vytvára samé, alebo prekonáva tie, ktoré mu pripravíte vy. Pije zo šálky a je s lyžičkou alebo vidličkou (ale ešte stále sa to nezaobíde bez neporiadku).
Rovnako v rámci bezpečnosti je veľmi dôležité, že dieťatko si už môže vedieť aj samé otvoriť odomknuté dvere a odísť z bytu alebo domu.
Dieťatko sa už cez deň môže pýtať na nočník a niektoré už môžu byť pripravené aj na nočný tréning. Ale privykanie je postupné a stále treba byť pripravený na nečakané nehody.
Kedy dieťa začať učiť na nočník?
19 mesačné dieťa by malo dokázať:
- porozumieť viacerým slovám,
- používať lyžicu a vidličku;
- používať 3 – 10 slov a spájať ich;
- ukazovať na predmet, ktorý chce;
19 mesačné dieťa by pravdepodobne mohlo vedieť:
- rozpoznať, kedy sú veci pokazené a zlé – napr. macko stratil uško apod.
- urobiť malé rozhodnutia;
- bežať bez pomoci;
- hrať akoby hry;
- používať slovné spojenia z 2 – 3 slov;
- pomenovať aspoň jeden obrázok;
- jazdiť na odrážadle;
- obliecť a zobliecť si niektoré časti oblečenia – rýchlejšie si ich vie vyzliecť ako obliecť;
- chodiť po schodoch;
- postaviť vežu zo 4 kociek;
- kopnúť loptu naspäť;
- hodiť loptu;
- ukázať na dva predmety súčasne na obrázku;
19 mesačné dieťa by možno mohlo vedieť:
- pomenovať 6 častí svojho tela;
- stáť na špičkách;
- umyť a usušiť si ruky;
- rozpoznať obrázky dennej potreby v knihe a pomenovať ich;
- kričať a oznamovať, že potrebuje ísť na nočník.
Ako podporiť rozvoj reči a komunikácie u detí formou hry?
