Psst, prichádza na svet dieťatko... alebo Aký je ideálny pôrod?
Žena potrebuje dokonalý pokoj, aby sa mohla v jedinečnom okamihu pôrodu sústrediť na dianie vo svojom tele...
Naše zmysly zachytávajú každú maličkosť, aj keď si to priamo neuvedomujete. Všetko sa hneď presne zapisuje od nášho narodenia, každý nový podnet, každá nová skúsenosť. Na pozitívne správy, ktoré sme z okolia zachytili, nám naše telo odpovedá kladným spôsobom. A naopak, keď zažijeme nepríjemnú skúsenosť, strach alebo bolesť, organizmus okamžite štartuje obranné mechanizmy a vysiela nám varovné signály.
Popôrodné komplikácie: Hojenie nastrihnutej hrádze
Pôrod môže byť pre dieťa veľmi traumatizujúci
Pôrod je bolestivé a namáhavé obdobie nie len pre matku, ale aj pre samotné bábätko. Z teplého, kľudného prostredia mamičkinho bruška musí absolvovať cestu von cez úzky tunel sem k nám na svet. Okrem bolesti zažíva stres a strach zo zmeny a z toho neznámeho, čo ho na druhej strane čaká.
Novorodenec, samozrejme, musí jednoznačne pocítiť, že došlo k zmene, aby sa aktivovali jeho životné funkcie. K tomu v najväčšej miere prispievajú pôrodné bolesti (sťahy), úzke pôrodné cesty a zmeny tlaku. Ako by teda mali vyzerať prvé momenty zoznámenia malého človiečika s naším svetom?
Vybavuje sa mi niekoľko príbehov o narodení detí, o ktorých mi rozprávali ich mamičky.
Takto sme rodili my
Raz som sedela v čakárni u zubára a dala som sa z dlhej chvíle do reči s vedľa mňa sediacou pani „v rokoch“. Keď sme tak klebetili, prišlo na to, čo ktorá z nás robí. Potom, čo som jej povedala, „kto som, čo som“, pustila sa do rozprávania svojho príbehu:
„Môj Matúško sa narodil vo februári, bola poriadna zima. Muž ma v podvečer odprevadil do pôrodnice. Porodila som až na druhý deň okolo obeda, keď on už od večera oslavoval. Trvalo to celú večnosť. Už som si myslela, že zomriem. Pichli mi nejakú infúziu, z ktorej sa mi strašne točila hlava a mala som smäd. Bola som šťastná, keď už bol vonku, už by som to dlhšie nevydržala.
Pán primár ho vytiahol, pleskol po zadku a hneď začal kričať. Potom ho šli umývať a priniesli mi ho večer na kŕmenie. Dnes je to už veľký chlap, tretím rokom je na vysokej škole v Košiciach,“ dodala pokojným hlasom. Mňa pri niektorých vetách priam zamrazilo, ale v minulosti sa to tak naozaj robilo.
NEUVERITEĽNÉ: Lina porodila ako päťročná. Je najmladšou matkou v histórii
Druhý príbeh je trochu staršieho dáta a od mojej babičky, ktorá mi raz rozprávala o tom, ako sa narodila moja mama. Moja mama ešte patrí k tým deťom, ktoré sa narodili doma. Bolo teplo, júl. Babička pripravovala obed, všade voňala zeleninová polievka. Babička sa zohla pre polienko a vtedy pocítila prvé bolesti. Všetci sa zišli na obed a po obede začali spoločne chystať všetko potrebné k pôrodu. Babička si nachystala biele prádlo, chlapci (synovia) jej nanosili drevo a zakúrila, dedko nachystal vodu, na pomoc zavolal susedku a tá ostala u babičky. Ostatní sa museli vrátiť k práci na statku.
Pôrod išiel rýchlo, mama už bola piate dieťa. Na to zavolali pôrodnú babu a potom sa bábätko narodilo v „prednej izbe“, mierne vykúrenej, v mäkkých domácich perinách a v šere tmavých drevených trámov...
A takto by som mohla pokračovať ďalšími a ďalšími príbehmi, napríklad o tom, ako sa moja kamarátka narodila v sanitke medzi „hornou-dolnou“ alebo o tom, ako jedna pani rodila a vedľa nej stál rebrík a na ňom opravár vŕtal do steny. Samozrejme, že okrem týchto kurióznych prípadov je aj množstvo príbehov spojených s príjemnými zážitkami, pri ktorých mamičky mali šťastie na vľúdny zdravotnícky personál a príjemné prostredie.
Ako dieťatko prichádza na svet
Ale prečo toto všetko spomínam? Chcem týmto nadviazať na dôležitosť atmosféry pri pôrode a jej vplyv na matku a bábätko. Narodenie človeka je ešte stále veľkým tajomstvom. Oddávna sa ním zaoberá množstvo odborníkov z rôznych vedeckých disciplín.
Jedným z nich je aj Frederic Leboyer, ktorý je priekopníkom tzv. „šetrného pôrodu“. Tento pojem sformuloval v roku 1970 a o päť rokov neskôr vyšla jeho slávna kniha „Pôrod bez násilia“. Venuje sa v nej atmosfére pri pôrode, aká by mala byť, ktoré pozitívne stimuly by ju mali sprevádzať, a tiež hovorí o tých, ktoré majú negatívny a rušivý vplyv a rozhodne by sa počas pôrodu nemali vyskytnúť.
Čo sa deje s malým človiečika, keď opustí doteraz bezpečné a pokojné prostredie mamičkinho bruška?
Ocitne sa tvárou v tvár prostrediu, ktoré je úplne odlišné od toho, kde bol doteraz. Prvé dotyky v našom svete sú pre neho sprevádzané pocitmi nebezpečenstva, nepohody a množstvom nových podnetov, ktoré vníma prostredníctvom svojich zmyslov. Áno, novorodenec využíva všetky svoje zmysly hneď po narodení, aj keď nie v plnom rozsahu.
Ešte nedávno sme si mysleli, že bábätko nevidí. Výskumy zistili, že uvedomelé reagovanie na zrakové podnety z prostredia sa začína už v 6. mesiaci vnútromaternicového života. Dôkazom toho bol pokus, keď boli po rozsvietení veľmi silnej lampy pred bruškom tehotnej matky zaznamenané zmeny v rýchlosti srdcovej činnosti (zrýchlenie) a v pohybovej aktivite plodu (zvýšená).
Aj na zvukové podnety reaguje už šesťmesačný plod a jednotlivé sluchové štruktúry ukončujú svoj vývoj medzi 7.- 8. mesiacom. Keď sa budúca mamička prihovára dieťaťu už počas tehotenstva, po narodení okamžite dokáže spoznať jej hlas.
Je zrejmé, že by sme nemali nového človiečika privítať hlukom, ale dopriať mu počuť nežné a láskavé slová jeho rodičov. O tom, že novorodenec cíti bolesť, dnes už nikto nepochybuje. Plačom je prostriedok, ktorým s nami komunikuje a dáva najavo, že sa necíti dobre. Rozhodne by sme ho nemali ignorovať.
Zo života: Prežila som hypnopôrod
Bolesť sa prejavuje aj v zmene fyziologických funkcií (pulz, dych...). Podľa čuchu vie bábätko rozoznať prítomnosť matky. Jej vôňa je pre neho symbol bezpečia a ochrany. Ale najväčší význam má pre novorodenca dotyk. Možnosť dotknúť sa matkinho tela, pocítiť jej teplo, počuť jej dych a tlkot srdca a tešiť sa jej dotyku na svojom tele má priaznivý vplyv nielen na dojčenie, ale aj na vytváranie vzájomnej citovej väzby. V stručnosti môžeme napísať, že medzi hlavné rušivé vplyvy v našich pôrodniciach patrí hluk, nadmerné osvetlenie, chlad a bolesť.
Na druhej strane, po pôrode často chýba okamžitý kontakt s matkou, jemná masáž, prerušenie pupočníka po dopulzovaní, teplo, šero a hlavne ticho. Myslel niekto niekedy na to, ako sa v danej chvíli cíti dieťa?
Doprajte sebe aj dieťaťu "šetrný pôrod"
Leboyerův „šetrný pôrod“ teda znamená priviesť bábätko na svet normálne, prirodzenou cestou a pripraviť mu prechod z mamičkinho tela do nášho sveta podľa jeho potrieb a rytmu. Myslí tým atmosféru pri pôrode a prostredie, ktoré mamičku a novorodenca odblokuje.
Je dôležité, aby prostredie poskytovalo pohodlie a pocit bezpečia. Ideálna by bola miestnosť, v ktorej sa budúca mamička cíti dobre a nič ju tam neruší. Než sa bábätko narodí, všetky pocity, ktoré rodička prežíva, sa prenášajú na neho, vrátane stresu, nervozity a napätia. Na to by sa nemalo zabúdať. Ako veľké pozitívum vnímam, že čím ďalej, tým viac pôrodníc sa snaží zmeniť, vylepšiť svoje prostredie, aby vytvorilo príjemnú atmosféru. Pomocou látok, vhodných farieb a doplnkov, rastlín, hudby a vône sa dá chladné pôsobenie pôrodnej sály ľahko spríjemniť.
Pred samotným pôrodom by sa mali pokúsiť na neho naladiť všetci prítomní. Žena by mala cítiť, že tí, ktorí sa o ňu starajú, ju naozaj sprevádzajú a duševne podporujú v najťažších chvíľach plných bolesti. Malo by sa vytvoriť také prostredie, v ktorom by sa žena cítila, akoby bola v hniezde. Veľmi dôležité je chrániť ju pred rôznymi zbytočnosťami a hlukom. Rodička potrebuje ochranu a izoláciu od vonkajších vplyvov, ako je telefón, zvonček, zvuky z chodby, či ulice. Ľudia, ktorí nemajú pri pôrode čo robiť, musia miestnosť opustiť, aby tento intímny okamih nerušili. Každý negatívny podnet môže v tejto chvíli ženu rozrušiť alebo nahnevať.
Žena potrebuje dokonalý pokoj, aby sa mohla v tomto jedinečnom okamihu sústrediť na dianie vo svojom tele. Rozhovory personálu o aktuálnych správach alebo o tom, v ktorej reštaurácii v meste najlepšie varia, k pôrodu rozhodne nepatria.
Predovšetkým by si mali všetci zúčastnení uvedomiť, že sa čoskoro narodí nový človiečik, bábätko, ktoré vzniklo z láskyplného objatia dvoch ľudí a oni nemôžu byť svedkami jeho narodenia. Človek by mal mať možnosť narodiť sa do pokojnej a príjemnej atmosféry. A pritom stačí tak málo, nevyžaduje si to žiadne vysoké sumy finančných prostriedkov. Stačí stlmiť svetlá, stíšiť hlasy a dopriať bábätku príjemné teplo (v miestnosti by malo byť aspoň 25 °C), aby jeho príchod na svet bol dôstojný a nie drastický a šokujúci.
Nie je nič krajšie ako privítať práve narodené bábätko a pozorovať, ako rýchlo sa zotavuje z pôrodného stresu, pokojne začína dýchať a pomaly otvára oči. Dajme mu všetci čas, nech samo objavuje novú skúsenosť, raduje sa z nového a nenásilne zabúda na svet, ktorý práve opustil. Nechajme ho ležať na brušku matky zabalené do červenej prikrývky, aby sa v súlade so svojím rytmom postupne vysporiadalo. Dovoľme čerstvej mamičke dotýkať sa ho a jemne ho masírovať, nech sa ich prvé zoznámenie začne príjemnými pocitmi šťastia.
Koho mať pri pôrode: Partnera, mamu alebo dulu?
Aj samotný pôrodník by mal dbať na jemné zaobchádzanie s dieťaťom a prestrihnúť pupočník až po jeho dopulzovaní (samozrejme, keď je z lekárskeho hľadiska všetko v poriadku). Spôsob narodenia má jednoznačný vplyv na ďalší život dieťaťa. Samotné chvíle počas narodenia bábätka a po ňom sa nedajú dokonale opísať, musíte ich zažiť.
Milé budúce mamičky, viem, že všetko, o čom som tu písala, by malo byť v podstate samozrejmosťou, bohužiaľ v praxi to často vyzerá úplne inak. Keď sa vám však niektorá z týchto myšlienok zapáči a určite by ste chceli, aby tak bolo aj pri vašom pôrode, nebojte sa zoznámiť so svojimi prianiami personál pôrodnice, prípadne o to poproste vášho pôrodného partnera /-ku, aby to urobil v danej chvíli za vás .
Bude to váš DEŇ a vy máte právo rozhodovať o tom, ako ho prežijete. Všetkým pri pôrode prajem len tie najkrajšie chvíle.
Nádherné fotografie: MAMA porodila šieste dieťa za asistencie piatich dcér