Abeceda metód na zmiernenie bolestí pri pôrode - 3. časť
Fit lopta, farby, homeopatia, lieky... čím by ste tlmili bolesť vy?
V tejto časti vám predstavíme ďalšie techniky v abecednom poradí. Okrem niektorých alternatívnych postupov budeme hovoriť aj o liekoch používaných na tíšenie bolesti pri pôrode, ich formách a účinkoch.
Nie je dôležité, ktorú metódu si nakoniec zvolíte, ale musí to byť vaše rozhodnutie. Malo by byť také, aby ste s ním boli spokojná VY. Necíťte sa previnilo, pokiaľ ste plánovali prirodzený pôrod bez použitia liekov a nakoniec si predsa len – pri neznesiteľnej bolesti – nejaký vypýtate. Tak to v tej chvíli cítite a tak je to správne.
Právo rozhodnúť sa je však na vás. Pokiaľ si za niečím stojíte a ste o tom presvedčená, nebojte sa to konzultovaťs prítomným lekárom. Prečo o tom hovorím? Trendom minulého storočia bol čo najbezpečnejší pôrod – prísne antiseptické opatrenia, ale aj využitie všetkých možností modernej techniky. Toto všetko sa však dialo na úkor matiek a ich detí, kedy sa zo zdravých žien po prechode bránou pôrodnice stávali pacientkami s diagnózou. A taký potom bol aj prístup k nim – nerozlišoval individuálne potreby a ani nebral do úvahy názor samotných žien.
Dnes, v procese humanizácie pôrodníctva, sa odborníci snažia navrátiť pôrodu prirodzený priebeh a tiež podporiť rodičku, aby vyjadrila svoje želania. A preto: POVEDZTE SVOJ NÁZOR! To, čo cítite, je najdôležitejšie, nikto nevie lepšie, ako vy sama, čo potrebujete. Veľa šťastia!
F
Fit lopta
Lopta vyrábaná zo špeciálneho materiálu, v rôznych veľkostiach, s poistkou proti prasknutiu. Najväčšie modely majú nosnosť až do 200 kg. Fit lopta má široké využitie v rôznych oblastiach, napríklad pri kondičnom cvičení, pri rehabilitácii ap. Pôsobí priaznivo na kĺby a svaly, na srdcový cievny systém aj na psychiku. Pre deti je vhodná na posilňovanie hrubej motoriky a správneho držania tela.
Použitie pri pôrode:
Fit loptu už nájdete vo väčšine pôrodníc. Jeho použitie je veľmi jednoduché a účinné. Rytmický pohyb zlepšuje schopnosti koncentrovať sa a pravidelne dýchať. Položte na fit loptu uterák. Umiestnite ho tak, aby ste sa mohla jednou rukou niečoho držať (rebrín, postele...). Iná možnosť použitia je oprieť sa o loptu pri stene. Požiadajte svojho pôrodného partnera/ku, aby vám loptu pridržal/a, a pomaly si na ňu sadnite.
Roztiahnie nohy od seba a nájdite stabilnú polohu, aby ste sa mohla pohupovať. Hojdajte sa len jemne, aby ste nespadla a aby ste bábätko príliš vysokým a razantným pohupovaním nevracala späť, tj. preč od vchodu do panvy. Pokiaľ by ste mala akýkoľvek nepríjemný pocit, ihneď prestaňte.
Terapia farbami
Farby sú všade okolo nás a denno-denne majú na nás vplyv, aj keď si to neuvedomujeme. Predstava niektorých farieb alebo zlá kombinácia farieb môže pôsobiť depresívne, na druhej strane ale farby, ktoré sa nám páčia, môžu mať na nás terapeutický účinok, tj. pôsobiť pozbudivo alebo upokojiť.
Farby sa čím ďalej tým viac využívajú ako doplnok ostatných terapií. Terapia farbami má rôzne formy. Psychoterapeuti využívajú napríklad test, ktorý skúma súvislosť medzi obľúbenými farbami a psychikou. Podľa jeho výsledku sa dajú rozpoznať medzi obľúbenými farbami niektoré charakterové črty človeka. Farby sa stali i objektom výskumu. Výsledky ukázali, že väčšina z nás považuje určité farby za dráždivé, iné za ukľudňujúce.
Farby na nás majú väčší vplyv, než si dokážeme predstaviť, ovplyvňujú vnímanie, schopnosť koncentrácie a nálady. Okrem ovplyvňovania našich pocitov a nášho správania vyvolávajú aj fyzické zmeny: zmenu frekvencie pulzu, činnosti mozgu, zmeny na pokožke. Naše telo dokáže reagovať aj na minimálne rozdiely.
Použitie pri pôrode:
Pri pôrode sa terapia farbami využíva najčastejšie vo forme harmonizačného závesu. Na okne je viac kusov závesov zoradených do dúhovej škály. Pôrodná asistentka vám pomôže vybrať farbu, ktorá by vám najlepšie vyhovovala podľa vašich pocitov a momentálnej nálady a potreby. Farby môžete počas pôrodu meniť alebo ich kombinovať.
Pozn.: Táto metóda nie je u nás príliš rozšírená. Mnohé pôrodnice však vzali na vedomie dôležitosť účinku farieb na človeka a investovali do nového vzhľadu svojho interiéru.
Červená
Červená farba podnecuje a povzbudzuje, dodává odvahu a silu, vitalizuje, zvyšuje životnú energiu, výkonnosť, odvahu a priebojnosť.
Žltá
Žltá farba uvádza do pohybu ducha, dáva novú energiu a radosť zo života, účinkuje proti únave a nechuti a naladí na veselosť, uvoľnenie a radosť. Veľmi rýchlo vyrovnáva smutné nálady.
Zelená
Zelená farba spôsobí uvoľnenie, zotavenie, výdrž, stabilitu, podporuje pohodlnosť a spôsobuje ukľudnenie srdca a nervov.
Modrá
Modrá farba ukľudňuje, zmierňuje bolesti, ochladzuje, osviežuje a podporuje kľud a vyrovnanosť.
Oranžová
Oranžová farba pomáha proti depresiám, pesimizmu, nespokojnosti, pocitom nechuti a letargii. Zväčšuje pocit živosti, ctižiadosti, chuť k aktivitám a dopomáha k odvahe a sile. Marhuľová farba obnovuje, oživuje a jemne stimuluje a môže rozpustiť a odstrániť emocionálne bloky.
Biela
Biela farba je symbolom čistoty, jasnosti, vznešenosti a nevinnosti. Je výrazom pre vnútorné vyjasnenie a vyriešenie nejakej nepríjemnej situácie, ruší staré myšlienkové štruktúry a pripravuje tým na nový začiatok.
H
Homeopatia
Patrí medzi najrozšírenejšie alternatívne liečebné metódy. Homeopatické prípravky je dnes možné dostať takmer v každej lekárni. Sú účinné, bezpečné a nezaťažujú organizmus tak ako bežné lieky. Doporučenie správneho prípravku na daný problém vám dá praktický lekár, ktorý má certifikát z homeopatie, lekárnik alebo odborník homeopat. Ako homeopatia funguje?
Homeopatia vychádza z toho, že symptómy (príznaky) sú často len dôsledkom činnosti obranného mechanizmu tela, ktorý sa dá do pohybu, keď je treba „odraziť útok“. Ďaleko rozumnejšie než hľadať cestičky na potlačenie symptómov je nájsť spôsob, ktorým sa posilní odolnosť. Hlavná zásada homeopatie znie: „Liečiť podobné podobným.“ Pacientom sa na zmiernenie príznakov ochorenia podávajú lieky, ktoré by mali vyvolať v tele rovnaké účink&, ako sú dané symptómy. Môže to znamenať, že symptómy sa môžu najskôr zhoršiť a až potom dôjde k zmierneniu.
Homeopatiká sa užívajú vo forme malých bielych tabletiek (prášku, príp. granuliek). Sú pripravené z celej škály tinktúr, spravidla rastlinného alebo minerálneho pôvodu. Pripravujú sa zvláštym spôsobom: východzia tinktúra sa najskôr zriedi a následne potriasaním nádoby, v ktorej sa nachádza, dôjde k tzv. potencovaniu. Čím viac je roztok zriedený, tým je vraj liek účinnejší.
Užívanie:
Nič nejedzte a nepite aspoň 15 minút pred požitím homeopatika, ani potom. Snažte sa nedotýkať prípravku prstami. Vysypte tabletky opatrne na lyžičku (nie kovovú!) a užite. Pri silnej bolesti užívajte liek v častých intervaloch – aj každú štvrťhodinu.
Pokiaľ navštívite homeopata, pripravte sa na to, že s vami spíše veľmi podrobnú anamnézu o vašom zdravotnom stave v minulosti a teraz, vrátane vášho citového rozpoloženia a duševného stavu. Jeho cieľom je zistiť, aký ste typ, ako zvládate príznaky daného ochorenia a tiež vonkajšie vplyvy. Homeopat sa snaží o veľmi individuálny prístup. Jeho rozhodnutie vychádza z toho, čo vidí, cíti a počuje, pretože tradičná medicína dáva prednosť výsledkom objektívnych testov.
Použitie pri pôrode:
Aconitum: náhly, silný strach zo smrti, úporné bolesti, suché sliznice, vo vzťahu k novorodencovi: obavy o dieťa, veľký pôrodný šok.
Arnica: nie je možné lokalizovať pôrodné bolesti typu „ náhle tu – náhle preč“, silné/prudké sťahy/bolesti, tehotná odmieta akýkoľvek dotyk, má červenú hlavu a potí sa väčšinou na celom tele, pôsobí podráždene a rozhnevane.
Cantharis: placenta sa neuvoľnila.
Chamomilla: tehotná je netrpezlivá, vníma sťahy ako neznesiteľné a chce liek proti bolesti, odmieta akúkoľvek pomoc, pôsobí agresívne až hystericky, často už na začiatku pôrodu.
Cimicifuga: veľa rozpráva, obáva sa najhoršieho a všetko vidí čierne: „To dieťa predsa vôbec neprichádza.“ Sťahy sú neúčinné, kŕčovité, naprieč od jedného bedrového kĺbu k druhému.
Coffea: neznesiteľné bolesti, v pauze medzi sťahmi bezvedomie, osvedčený liek tesne pred poslednými sťahmi, keď sa rozťahuje hrádza.
Gelsemium: nekľud, strach pred tým, čo príde („Čo to so mnou len robia?“ – „moderná atmosféra pôrodnice“), rozochvená, slabá pri nervóznom vzrušení, chce byť držaná.
Kalium carbonicum: silné sťahy, bolesť v oblasti krížov, potrebuje silný stisk a masáž, miluje teplo, silná kontrola – nemôže sa celkom uvoľniť a oddať.
Nux vomica: predráždená a vystresovaná žena, pôrodné bolesti jú znervózňujú, neznesie veľkú bolesť, ešte nikdy sa nezaobišla bez liekov, výrazný pocit na zvracanie, cíti tlak na močový mechúr a črevá, neznesie prievan, dožaduje sa tepla a umŕtvenia.
Pulsatilla: plačlivosť, nedostatočné sťahy, prenášanie – „nemôže ho prepustiť“, potrebuje čerstvý vzduch, chce ísť na prechádzku, všetko je premenlivé: jej nálada, sťahy, pozícia tela.
Sepia: pôsobí uvoľnene, potrebovala by však najskôr vybaviť iné veci, než pôjde do pôrodnice, rada je celé hodiny v teplej vani – najradšej by tam porodila, bolestivé, mučivé, dolu tlačiace sťahy pociťované ako pichanie vo vagíne.
Tieto homeopatiká môžu ako doprovodné opatrenia rodičku podporiť, aby pôrod mohla prežiť a zvládnuť. Je nutné zdôrazniť, že nie je možné ani zmysluplné odčarovať pomocou homeopatík bolesti pri sťahoch. Prirodzené metódy napomáhajú k prežitiu prirodzeného pôrodu a ten musíme cítiť.
HUDBA
Hudba má úžasnú schopnosť ovplyvniť ľudskú náladu a zlepšiť kvalitu kažodenného života. Niektorá nás vzrušuje, iná, naopak, ukľudňuje. Ďalšia nás núti k rôznym aktivitám alebo naopak nás uhojdá až k spánku.
Keď hudbu počúvame, zvyčajne ju počujeme ako celok. Neanalyzujeme jej jednotlivé prvky, časti za účelom zistiť, prečo na nás takto pôsobí. Pokiaľ by sme však túto analýzu vykonali, zistili by sme, že každý jednotlivý prvok, časť, ako je rytmus, melódia ai., môže mať svoj vlastný relaxujúci účinok, a čím väčší je počet týchto relaxujúcich vplyvov v skladbe, tým sa zvyšuje celkové ovplyvnenie relaxácie.
Monotónny zvuk
Monotónny, tj. nepretržitý, pravidelný zvuk môže byť veľmi relaxujúci, pretože počas neho dochádza k vytváraniu pravidelných vibrácií či rezonancií v tele, vďaka ktorým sú telo a jeho jednotlivé časti zvnútra masírované.
Zo všetkých nástrojov je najdostupnejší a potenciálne najviac relaxujúci náš vlastný hlas. Intonovanie jednotlivých samohlások produkuje už spomínanú rezonanciu a relaxáciu v jednotlivých častiach nášho tela.
Opakovanie
Ak je nejaká hudba opakovaná stále dokola, podarí sa dobre sa zoznámiť s jej melódiou a docieli sa pohoda a s pocitom pohody prichádza aj relaxácia. Ak je melódia doprevádzaná ukľudňujúcimi slovami, je relaxačný účinok ešte silnejší.
Pulz/rytmus
Ak opakuje rytmus hudby pulzy nášho tela v kľude, sme najviac relaxovaní. K tým najzjavnejším patrí tep srdca a rytmus dychu, menej zjavnými sú mozgové vlny, tj., že v súlade s hudbou bije srdce alebo s taktom zladí dych. Na jemnejšej rovine tancujú v rytme hudby mozgové vlny.
Pri výbere relaxujúcej hudby je nutné vychádzať zo zdravého, kľudného srdečného pulzu, pri ktorom dôjde k zkľudneniu tela i mysle.
Melódia
Melódia nás povznáša a prispieva k relaxácii. Nevnímame stres, úzkosť, melodická hudba nás osvobodzuje.
Hlasitosť/tichosť
Pri výbere hudby k relaxácii je dôležité tiež zohľadniť, aby mala príjemnú hlasitosť. V žiadnom prípade by vám nemala byť nepríjemná, nesmie spôsobovať bolesť uší či hlavy.
Z vyššie menovaných informácií je zrejmé, že voľba hudby k pôrodu môže byť veľmi rozmanitá. Od relaxačnej, cez klasickú vážnu hudbu až po rytmické zvuky afrických bubnov. Všetko sa odvíja od záľuby a temperamentu rodiacej ženy, či od okolností, ktoré nastanú počas samotného pôrodu.
Na záver by som rada spomenula negatívny vplyv zvuku. Napriek tomu, že nemá nič spoločné s hudbou, môže tiež ovplyvniť pôrod. Zvuk žiarovky, hučanie chladničky, hluk stavebných strojov, áut, rozhlasových a televíznych prijímačov vyrušuje a vyvoláva stres, čo môže narušiť priebeh pôrodu, či už ide o dočasné pozastavenie sťahov, alebo o ich nepravidelnosť.
KRIK
Krik nemusíme špeciálne predstavovať. Pamätáte si, ako ste ako deti výskali na kolotoči? Strachom? Radosťou? Krik je zvuk vychádzajúci z nášho vnútra pri negatívnych (strach, bolesť, hnev), ale i pozitívnych pocitoch. Ide o základný ľudský inštinkt patriaci k obranným mechanizmom nášho organizmu. Buď ním naše telo chce dať okoliu najavo, že sa niečo deje, alebo môže mať krik tiež úlohu akéhosi ventilu, hlavne pri negatívnych pocitoch. Keď organizmus nevie, ako sa ich zbaviť, vykričte sa a následne sa vám uľaví.
O využití kriku počas pôrodu sme sa už zmienili v kapitole o dýchaní, ale je podľa mňa tak zásadný a stále nepochopený, že ho preberieme ešte raz.
Každý z nás prežíva bolesť inak, pretože sme individuality a ďalej nás ovplyvňuje nekonečné množstvo vonkajších vplyvov, ktoré môžu zasiahnuť do procesu pôrodu. Sú ženy všeobecne pokojné, ale tiež veľmi temperamentné a škála chovania sa medzi nimi je veľmi široká, čo zodpovedá aj rôznym reakciám počas pôrodu. Takže kľudne môže nastať situácia, kedy sila kontrakcií nadobudne takú intenzitu, že niektoré ženy pocítia potrebu kričať. Tak nech kričia. Nepotláčajte toto nutkanie. Je to normálne, prirodzené a inštinktívne. Uľaví sa žene, zmierni sa vnímanie bolesti a napätie v tele sa uvoľní. Budú mať viac energie na tlačenie. Niektorým z nich postačí možno len vzdychať či stenať. Môžu tiež pišťať či kričať „panebože!“, prípadne si i nahlas zanadávať. Proste využiť čokoľvek, čo im v danú chvílu napadne.
Známe pôrodnícke oddelenie v Pithiviers neďaleko Paríža zistilo pod vedením uznávaného pôrodníka Michela Odenta, zástancu prirodzeného pôrodu, niekoľko veľmi zaujímavých zistení:
Jednou zo zásad, ktorú tu dodržiavajú, je, že dovolia rodičkám kričať, pokiaľ to potrebujú. Vychádzajú z myšlienky, ktorá sa im overila aj praxou, že ženy takto prirodzeným spôsobom prekonávajú bolesť a väčšina z nich udáva pocit úľavy. Okrem pozitívnych pocitov matiek sa znížilo aj percento použitia liekov proti bolesti o dve tretiny. V tejto nemocnici je tiež oveľa menej pôrodov pomocou kliešťov, cisárskych rezov a iných súvisiacich komplikácií.
Dr. M. Odent: „Každá žena vie, ako je pre ňu najlepšie rodiť. Dovoľte jej to a zbytočne nezasahujte.“
Stále sme svedkami toho, keď zdravotnícky personál zakazuje rodičkám kričať alebo ich zosmiešňuje, keď kričia. Ide však o nepochopenie celej podstaty pôrodného procesu, z ktorého by sa malo vychádzať, ako sú napr. vplyvy hormónov na inštinktívne správanie sa ženy počas pôrodu rovnako ako pri milovaní.
Niekedy to však v sebe potláčajú ženy, pretože takto sa predsa žena nechová, to nepatrí k spoločenským štandardom, ktoré nám boli a sú vštepované. Aj tu platí už vyššie vyrieknutá rada – keď niekto potrebuje kričať, nech si kričí. Možno, že to na počúvanie nie je až také príjemné, ale slová niekedy abolia viac, než si to uvedomujeme. Žena si ich v takejto situácii zapamätá na celý život, ale personál si na ne po službe ani nespomenie.
Pokiaľ tieto riadky čítajú profesionáli (z oblasti pôrodníctva), môj odkaz pre nich je: „Nechajte rodičky kričať, niekedy je to efektívnejší prostriedok, ako akákoľvek iná klasická metóda pomáhajúca zvládnuť pôrod.“ A vy, ženy, VOKALIZUJTE, NADÁVAJTE, SPIEVAJTE ČI KRIČTE. Nie je to hanba ani žiadny priestupok.
L
LIEKY
Tisíce liekov sa dajú rozdeliť do niekoľkých skupín, a to na systémové lieky, kde sú trankvilizéry, sedatíva, narkotiká a analgetiká, z ktorých sa môžu vytvárať aj vzájomné kombinácie, tzv. lytické zmesi. Tieto lieky sa šíria v tele krvným obehom, pokým prídu do mozgu, kde spôsobia potlačenie bolesti alebo navodzujú celkové ukľudnenie. Bohužial neputujú len v obehu matky, u ktorej tiež môžu vyvolať vedľajšie účinky, ale prechádzajú aj placentou do obehu plodu a účinok niektorých z nich môže pretrvávať aj do popôrodného obdobia a ovplyvňovať správanie a reflexy bábätka, preto by mal byť tento fakt braný do úvahy pri rozhodovaní o vhodnosti podania a ďalej potom o vhodnej dobe aplikácie a dávky.
Niekedy sú tiež podávané lieky na svalové uvoľnenie alebo kŕče. Aj tu je nutné zvážiť vhodnosť, dobu a dávku podania, hlavne ku koncu pôrodu, kedy vďaka tomu môže byť ovplyvnená následná popôrodná krvná strata. Vzácne je dnes už užívaná inhalačná analgézia oxidom dusíka (N2O, rajský plyn), ktorý je podávaný ako zmes s kyslíkom v pomere 1:1 zo špeciálne skonštruovaného prístroja Entonox. Nevýhodou tejto metódy je možnosť depresie CNS (centrálneho nervového systému) plodu a novorodenca a tiež inhalácia plynu aj samotným personálom.
Ďalej je k dispozícii regionálna anestézia (analgézia), kde zaraďujeme spinálny blok, teda znecitlivujúca látka je aplikovaná do oblasti bedrovej chrbtice do priestoru vonkajšieho miechového obalu, epidurálny blok sa apliukje tiež v oblasti bedrovej chrbtice do priestoru medzi stavce a vonkajší miechový obal, a kaudálny blok, ktorý sa rovnako ako epidurálny nachádza v miechových obaloch a aplikuje sa priamo do dolnej časti krížovej kosti.
V závislosti od dávky a výberu látky sa môžu objaviť vedľajšie účinky, ako pokles krvného tlaku u matky, dočasné pozastavenie pôrodu alebo obmedzenie pocitu tlačiť v 2. dobe pôrodnej. U bábätka môžu spôsobiť dočasnú zmenu frekvencie srdiečka a možné mierne zmeny v reflexoch po pôrode, nekľud či zníženú pozornosť a svalové napätie trvajúce pár dní. Viac informácií o tejto metóde si povieme priamo v kapitole venovanej len jej.
Ďalšou skupinou je lokálna (miestna) analgézia, aj tu existujú tri typy týchto miestnych blokov, a to paracervikálny, znecitlivujúci pôrodnú bránku, pudendálny, znecitlivujúci pôrodný kanál, a perineálny, znecitlivujúci hrádzu. Tieto miestne znecitlivenia vykonávajú pôrodníci a ide o aplikáciu znecitlivujúcej látky do daného miesta. Aj tu je možné sa prechodne stretnúť so zmenami srdcového rytmu dieťaťa a podľa druhu bloku dochádza k znecitliveniu len určitej oblasti a nie vždy počas celého pôrodného procesu.
U nás sa ženy pri pôrode najčastejšie stretávajú s dvomi formami znecitlivenia či zníženia bolestivosti, a to buď s analgéziou, kedy je zachovaná plná alebo čiastočná pohyblivosť rodičky, alebo anestéziou, ktorá predstavuje úplné znecitlivenie dolnej časti tela od pásu dole, používanou hlavne pri cisárskom reze.
Literatúra: Ingeborg Stadelmann: Zdravé těhotenství, přirozený porod, nakl. One Woman Press 2001