Vedkyňa, Osobnosť Roma Spirit a mama Paulína Slepčíková: Vďaka chémii a synovi si žijem svoj sen
Rómka. Dieťa počas prvého ročníka na vysokej škole. Dôvody na predsudky ako vyšité. Paulína Slepčíková (33), ocenená v kategórii Osobnosť v rámci Roma Spirit 2023, je však svojou odhodlanosťou, prístupom k práci, k vzdelaniu, tvrdou prácou príkladom, že nič nie je nemožné.
Vedkyňa, Osobnosť Roma Spirit a mama Paulína Slepčíková
Paulína, aktuálne pracujete ako vedkyňa v oblasti organickej chémie, hoci vaši rodičia túžili, aby ste študovali medicínu. V čom si vás chémia získala?
Už ako malé dievča som vedela, čím budem, keď vyrastiem, aj keď dodnes nechápem, ako som to mohla vedieť. Pamätám sa, že som sa tešila na úplne prvú hodinu chémie v 8. ročníku a počúvala som každé jedno slovo. Na gymnáziu som mala úžasnú pani profesorku Kabátovú, ktorá chémiou žila a možno to bol aj jej vplyv. Venovala sa mi a brávala ma na rôzne olympiády. Potom to už šlo tak samo.
Jana Pifflová Španková: V rakovine je najzásadnejšie slovo: včas
Ako konkrétne vyzerá práca vedkyne v praxi? Čo si pod tým máme predstaviť?
Počas magisterského a doktorandského štúdia som pracovala na syntéze nových organických látok, ktoré boli podrobené biologickému testovaniu na rôznych rakovinových bunkových líniách. Po doktoráte už ako vedecký pracovník som spolu s mojimi kolegami pracovala na vývoji čipov na detekciu škodlivých organických látok, ako sú pesticídy, polutanty, glyfosát, ale aj corona vírus.
Pracovali ste aj na projekte OSN, kde ste monitorovali kvalitu vody po celom území Moldavska. V čom bol tento projekt pre vás zaujímavý?
Aj keď sme sa podieľali na viacerých zahraničných projektoch, tento projekt mal z môjho hľadiska najväčší význam. Pracovalo na ňom niekoľko ľudí, ale do Moldavska sme boli vyslané iba dve Slovenky. Musím spomenúť svoju kolegyňu a veľmi dobrú priateľku RNDr. Annumáriu Jutkovu, PhD., s ktorou som toto všetko absolvovala. Za 14 dní sme navštívili 27 miest, a tak zmonitorovali kvalitu riek a jazier na území Moldavska.
Astrobiologička Michaela Musilová: Túžim letieť na Mars
Zdedil lásku k chémii aj váš syn?
Môj syn Jakub má zatiaľ len 12 rokov. Ešte nemali v škole chémiu, ale zaujala ho zatiaľ fyzika, takže uvidíme.
Váš syn študoval na vysokej škole, ešte keď bol v brušku. Narodil sa počas druhého ročníka a vy ste pokračovali z pôrodnice rovno do školy. Nezapochybovali ste ani na chvíľu, či zvládnete kombináciu štúdia a starostlivosti o dieťa?
Počas skúškového obdobia v prvom ročníku som zistila, že som tehotná. Bol to naozaj šok, pre mňa, aj pre moju rodinu. Študovať chémiu a ešte vedecký smer a mať bábätko nie je jednoduché. Vedela som, že to bude ťažké, ale ani raz som nepomyslela na to, že skončím so štúdiom. Práve naopak, vedela som, že teraz musím byť zodpovedná. Nakoniec som s Božou pomocou a pomocou mojej rodiny vyštudovala s červeným diplomom.
Vstávali ste o tretej hodine ráno a učili ste sa pri svetle z digestora, aby ste nezobudili rodinu. Ako to hodnotíte s odstupom času? Brali ste to ako niečo prirodzené, alebo ste museli bojovať so sebou každý deň, aby ste to zvládli?
Keď sa teraz nad tým všetkým zamyslím, s odstupom času, tak si poviem, že to bolo neskutočne ťažké, ale nikdy som nemusela bojovať sama so sebou, bolo to pre mňa už také prirodzené. Mala som so synom režim a to bol náš život. Skoro ráno vstať, nakŕmiť, prebaliť, obliecť, jasličky, prednášky, cvičenia, labáky, hranie, kúpanie, spanie a v noci dlhé hodiny učenia. Každodenný rituál. Dnes som na seba a na svojho syna hrdá, že sme to spolu zvládli.
Stretávali ste sa (resp. stretávate sa) počas vášho štúdia a neskôr aj pracovného života s diskrimináciou, resp. predsudkami? Nemali spolužiaci / kolegovia nevhodné komentáre?
S diskrimináciou nie. Ale s predsudkami áno. Nie je to bežné, že Rómka je vo vede a má niekde prednášku a prezentáciu. Hneď každý zbystrí pozornosť, čo tam robí. Ale následne sa všetko zmení, keď máme možnosť komunikácie a bližšieho dialógu. Už si na mňa aj zvykli, poznajú ma, čo robím.
Na vysokej škole som nemala žiadny problém. Nedovoľovali si ani učitelia, ani spolužiaci. Musím povedať, že som natrafila na samých dobrých ľudí. Možno na začiatku si všeličo mysleli, keď som otehotnela. Ale nekomentovali a keď videli, že všetko zvládam, brali ma normálne. Každý vedel, že mám doma dieťa, ale bola som rovnocenná so spolužiakmi. Žiadne zvýhodňovanie ani kompromisy. Niektorí profesori mi ani neverili, že mám doma malé dieťa. Uverili až potom, keď ma stretli v obchode s kočíkom.
Mama 8 detí Nika Macinská: Nároky na mamy sú obrovské
Podpora a pomoc rodiny vie veľmi odľahčiť, aby nebolo všetko len na pleciach jedného človeka. Ako to bolo vo vašom prípade? Vnímali ste podporu od najbližších, alebo ste boli hodená do vody a museli ste plávať sama?
Moji rodičia pracovali od rána do večera, súrodenci študovali, ale i napriek tomu mi pomáhali, ako vedeli, po každej stránke. Prešla som v živote ťažkými situáciami, nie raz, kedy by si mnohí povedali, že už stačilo. Vždy to nejako prehrmelo a pokračovala som ďalej. Bez pomoci mojej rodiny by som to nikdy nezvládla.
Ako vníma túto vašu životnú cestu váš syn? Určite je na svoju mamu veľmi hrdý. Ste na neho prísna?
Uvedomuje si to, že ho mama mala počas štúdia a vie, že sme to nemali ľahké. Myslím si, že je hrdý na mňa, ale nepovie to nahlas. Keď bude starší, verím, že si to uvedomí viac. Je to naozaj zodpovedný chlapec a nemusím byť na neho vôbec prísna. Nechcem od neho, aby mal samé jednotky, ale svoje povinnosti si musí plniť. Taktiež navštevuje základnú umeleckú školu, kde chodí na klavír. Celkom mu to ide, baví ho to, mám z neho naozaj radosť.
A ako ste na tom so záľubami vy? Čomu sa venujete, ako relaxujete?
Relaxujem v kuchyni (smiech). Veľmi rada varím a pečiem. Naposledy som robila sviečkovú. Syn má veľmi rád ovocné bublaniny, tie rada vypekám. A mojou najväčšou záľubou je môj syn. Venujem sa mu, chodíme na prechádzky po Košiciach, kde žijeme, bicyklujeme sa. Taktiež obľubujeme jemnú turistiku v našich malebných Vysokých Tatrách.
Čomu sa chcete venovať ďalej? Aké máte ďalšie plány?
Byť vo vede! Chcem robiť kvalitnú vedu a publikovať v zahraničných periodikách. Chcem ostať na Slovensku a posúvať sa, máme tu špičkových vedcov, nemusíme ísť do zahraničia. Rada by som sa venovala v budúcnosti aj študentom a zvýšila si kvalifikáciu.
Myslíte si, že rodičia by mali byť na svoje deti primerane nároční už od malička a deti podporovať v rozvíjaní ich talentov? Nenechať ich len tak, nech si robia čo chcú?
Určite áno. Deti sú obrazom svojich rodičov a ak dieťa vidí, že rodičia tvrdo pracujú, tak sú prvým príkladom pre svoje deti. Presne to vidím aj vo svojom synovi, niekedy vidím v ňom samu seba.
Čo si myslíte, že bolo zásadné a rozhodujúce vo vašom životnom príbehu, že ste sa nevzdali, hoci ste veľakrát mali tu možnosť?
Stala som sa matkou, a to je ten najväčší dar v živote. Odkedy som sa dozvedela, že som tehotná, všetko sa zmenilo a stala som sa lepšou a silnejšou ženou.
Aké tri rady by ste dali rodičom, ktorí vychovávajú svoje deti?
Nemám žiadnu radu pre rodičov, ale každý rodič, ktorý miluje svoje dieťa, robí pre neho všetko a robí to najlepšie, ako vie. Myslím si, že netreba dieťa nútiť do niečoho, čo nechce, ale podporovať ho v tom, čo mu ide, v čom je dobré, či je to už škola, alebo šport. Nie je podľa mňa dobré, ak má dieťa veľmi veľa aktivít, je lepšie, ak sa venuje jednej veci a poriadne.
Lekárka Kristína Visolajská: Netvárim sa, že všetko zvládnem sama...
Vnímate váš vplyv aj medzi rómskou komunitou, že ste takým príkladom a inšpiráciou aj pre ženy, ale aj pre deti a mládež? Volávajú vás napríklad aj na školy na diskusie, prednášky a podobne?
Ani nie. Keď tak uvažujem, ja sa ani veľmi nestretávam s Rómami. Bola som prekvapená, že ma vybrali na ocenení Roma Spirit. Mala som pocit, že Rómovia ma ani nepoznajú... skôr ma poznajú iní... Do škôl alebo na nejaké besedy ma zatiaľ nevolali, ale ak zavolajú, veľmi rada prídem.
Aké je vaše životné motto, čo vás vystihuje, poháňa vpred?
Poháňa ma viera v Boha. Vždy som vedela, že bude dobre, hoci to tak nevyzeralo. Aj keď som možno stokrát spadla, vždy som sa postavila. Verím Bohu, že bude dobre, a že ma nenechá len tak.
Váš nesplnený sen?
Nemám nesplnený syn. Mne sa už všetko splnilo. Mám zdravého a spokojného syna, už len žiť a vychovať ho tak, aby z neho bol dobrý človek. Podarilo sa mi vyštudovať, zamestnať sa. Venujem sa vede. Viac mi netreba. Už len dobre žiť.
Čo by ste chceli odkázať čitateľkám MAMA a JA?
Ja osobne sa necítim nijako výnimočná, som obyčajná žena, ktorá žije svoj obyčajný život. Rada by som však povzbudila ostatných, že sa netreba vzdávať. Aj keď niečo vyzerá, že sa to nedá, vždy sa dá. Časom sa všeličo utrasie a ide to.