Lenka Maniková: Deti sa narodili do nášho kachličkového sveta
Môže biznis analytička vyrábať kachličky? A nie hocijaké, ale špeciálne, ručne robené, založené na tradícii a poctivých materiáloch, a ešte k tomu na mieru?
Lenka Maniková spolu s manželom neostali len pri výrobe, dnes ponúkajú aj veľmi zaujímavé workshopy, ktoré účinkujú ako terapia nielen pre deti, ale i pre dospelých. Lenka je mamou dvoch detí, osemročného syna Jakubka a päťročnej dcérky Bibianky.
Lenka, vy pracujete na plný úväzok ako biznis analytička v IT firme. No okrem toho spolu s manželom vyrábate unikátne, ručne robené kachličky. Ako ste došli na nápad, že práve kachličky sú to, do čoho chcete vrážať svoju energiu?
S prvotným nápadom prišiel manžel, ja som sa k nemu tak nejak intuitívne pridala. Spravili sme si keramický kurz, aby sme sa bližšie zoznámili s hlinou, a pustili sme sa do toho. Vždy som manžela pracovne podporovala, nech robil čokoľvek. Keď prišiel s týmto nápadom, síce som bola prekvapená, no nesnažila som sa ho odhovoriť. Na 99 % stojí za celou výrobou Martin, ja mu popri práci stíham pomôcť iba cez víkendy a sviatky. Moja úloha sa skôr vykryštalizovala ako jeho podpora pri všetkých tých aktivitách okolo - administratíva, komunikácia s klientmi, účtovníctvo, PR aktivity, sociálne siete a podobne.
Manžel vám raz v noci povedal, že sa bude venovať výrobe kachličiek. Verili ste, že to dotiahne tam, kde to je dnes?
Martin je typ človeka, ktorému ide od ruky všetko, do čoho sa pustí. Je neskutočne vynaliezavý - pamätáte sa na seriálového hrdinu MacGyvera? Tak Martin je jeho stelesnením v reálnom živote - či v práci, alebo pri starostlivosti o deti. Nepochybovala som, že ak si takéto niečo zaumieni, výsledok bude stáť za to!
Už vyše osem rokov máte keramickú dielňu, v ktorej kachličky dostávajú nový život. Vediete si evidenciu, koľko kusov kachličiek už prešlo vašimi rukami? A koľko druhov tvarov?
Priznám sa, že počet kusov neviem, ale počet klientov viem povedať úplne presne! Je to 374 domácností a niekoľko podnikov. Aktuálne je v ponuke 12 tvarov, takmer každý v rôznych veľkostiach. Našim klientom vždy pri výbere obkladu prízvukujeme, že dokážeme vyrobiť hocičo, čo sa dá nakresliť. Ponuka tvarov je v podstate nekonečná.
Barbora Bali-Janíček: Túžbu pomáhať som mala vždy
Máte dve malé deti. Ako ony vnímajú túto činnosť? Zapájate aj ich do procesu? Resp. zaujalo ich to natoľko, že to skúšali?
Deti sa narodili do nášho kachličkového sveta, berú to úplne prirodzene ako súčasť nášho normálneho života. Jakubko chce v dospelosti vyrábať kachličky, už teraz má veľké podnikateľské plány a radšej ako do školy by chodil pomáhať tatovi s výrobou a predávaním kachličiek. Mňa teší, že pobyt v našej dielni neberú ako nutné zlo cez víkendy, ale vždy sa tam tešia a sú radi, keď sú zapojení do procesu. Pri dielni máme veľkú trampolínu, švagor tam v lete robí "bazénové zátišie", deti tam majú kopec lega, bicykle, kolobežky, takže si vedia pekne vyplniť čas, pokiaľ ich hra s hlinou prestane baviť.
Realizujete aj rôzne workshopy, ako pre deti, tak i pre dospelých. Práca s hlinou spája v sebe všetky štyri živly - zem, vodu, oheň a vzduch... Ako vnímate vplyv koncentrácie, práce s prírodnými prvkami?
Na našich workshopoch prioritne učíme ľudí dekorovať naše kachličky metódou Cuerda Seca (tzv. suchá linka), ktorú používame ako jediní na Slovensku. Je to technika náročná na jemnú motoriku a pozornosť. Workshopy pre dospelých majú veľmi pozitívny ohlas ako "digitálny detox pre hlavu", váhali sme, či to podobne môže baviť aj iné deti (naše som nebrala ako reprezentatívnu vzorku, keďže tým žijú od malička). Pilotne sme detský workshop vyskúšali na MDD Festivale pre základnú školu, kam chodí náš Jakubko a náš stánok praskal vo švíkoch od začiatku až do konca akcie.
Znie to ako terapia. Dokážu sa deti sústrediť na túto činnosť?
Hoci všade veľa počúvame o ADHD a o tom, aké sú dnešné deti nekoncentrované, nevedia sa sústrediť a zaujímajú ich iba digitálne technológie, na našich workshopoch vnímame presný opak. Pred sebou máme deti, ktoré sa sústredia, baví ich tvorivá práca a na tablety a mobily ani nepomyslia. Hoci niektoré z nich na kachličky nakreslia obľúbené postavy z Minecraftu. Pre mňa to bol wow moment.
Vyhľadávajú vás napríklad aj cielene rodičia s ADHD deťmi alebo s poruchami autistického spektra, ktorým takáto činnosť taktiež pomáha?
Zatiaľ nie, lebo som nemala kapacitu túto tému ďalej rozvíjať, ale určite to mám v pláne. Rada by som oslovila aj detskú psychologičku, aby mi to pomohla lepšie uchopiť a uvidíme, čo z toho nakoniec bude.
Favoritmi workshopových akcií sa stali keramické čísla na dom. Predpokladali ste, že práve toto bude obľúbený produkt?
Toto sme vôbec nepredpokladali a máme z toho radosť. Stihnúť si nakresliť kompletné číslo na dom na jednom workshope je časovo celkom výzva, preto vychádzame klientom v ústrety a keď treba, tak ho za nich aj dokončíme.
Hoci nie ste pôvodom marketérka, robíte s marketingom, riešite sociálne siete, prezentujete kachličky aj na dizajnérskom handmade portáli. Kde ste sa to naučili?
Predsa len, je to niečo úplne iné ako pracovať s IT dátami. Veď toto! Keby som v mojich 18 rokoch vedela o sebe to, čo viem dnes, určite by som išla študovať marketing. Marketing je veda, ja som na seba náročná a hoci viem, že som takmer v každej chvíli všetko robila tak, ako som najlepšie vedela, tak s odborným „backgroundom“ by bol výsledok úplne iný. Veľa času trávim na sociálnych sieťach, sledujem rôzne marketingové účty, počúvam marketingové podcasty a mojím snom, keď deti podrastú, je absolvovať Digitálnu univerzitu.
A kedy to časovo stíhate? Až deti zaspia?
V prvom rade musím vyzdvihnúť fakt, že doma nedelíme práce na „ženské“ a „mužské“ – na všetkom sa podieľame spoločne a to nám umožňuje sa navzájom podporovať aj v podnikaní. No, a moja úprimná odpoveď je, že NESTÍHAM! Mám pocit, že všetko robím tak na polovicu. Na poslednom mieste v mojich prioritách je poriadok v domácnosti. Bola by som najradšej, keby som doma mala poriadok, aj si stihla zabehať, ale snažím sa hľadať kompromisy. Žehlenie som definitívne škrtla zo zoznamu domácich prác. Čo sa týka stravy – z 80 % mávame na večeru chlieb/pečivo „s niečím“ a už si z toho nerobím výčitky. Som rada, že mi deti zjedia k tomu čerstvú zeleninu. Počas materskej som zvykla robiť po nociach, lebo mám šťastie na dlhospáčov, ale od nástupu do práce to už fyzicky nezvládam v takom režime. Spánok je dôležitý – musíme sa naučiť veriť odborníkom a netestovať to na sebe, lebo sa nám to vypomstí.
Čo si všímate pri komunikácii so zákazníkmi? Čo podľa vás ľudí oslovuje?
Naši zákazníci sú výnimoční ľudia, ktorí vedia oceniť pridanú hodnotu ručnej práce. Zo svojho domova alebo iného priestoru vytvárajú krásne miesto a záleží im na každom detaile, milujú jedinečnosť. Oslovuje ich zmes všetkého, čo nájdete v našich obkladoch – sú neopozerané, farebné, hravé, ich povrch je taký, že máte nutkanie ich neustále hladkať.
Ako vnímate vašich zákazníkov? Sú Slováci ochotní platiť za kvalitu a originalitu? Lebo predsa len, 75 eur za hoci krásnu a originálnu podložku pod hrniec si nemôže dovoliť zaplatiť každý...
Musím si zaklopať, ale našťastie sú! Minimálne tí, ktorí si ich u nás kupujú. Keramické podložky pridávajú stolovaniu iný level, sú trvácne, odolné a krásne aj bez prestretého stola. Hodia sa ako darček k jubileám či ako svadobný dar novomanželom. Našu klientelu tvoria prevažne ženy, ktoré milujú rôzne „vychytávky“ do domácnosti a rady svoj domov pekne dekorujú.
Lenka, ak by ste mali opísať život vašej rodiny pred kachličkami a po kachličkách, v čom vás kachličky obohatili?
Z pohľadu mňa ako mamy, som si v živote pred kachličkami myslela, že celá moja materská bude iba o výhradnej starostlivosti o deti, že sa nebudem venovať ničomu inému, finančne som sa na to pripravila a všetko išlo spočiatku podľa plánu. Pri kachličkách som si ale uvedomila, že ja nie som typ, ktorému by toto stačilo k naplneniu, a že sa potrebujem zamestnávať aj inak. A tak prišli moje domáce „nočné“, využívanie každého Jakubkovho spánku na písanie emailov alebo glazovanie kachličiek. Pri materskej s Bibiankou to už ale bolo iné. Bolo to obdobie covidu a ja som to prestala zvládať. Mala som zrazu doma dve deti, mohli sme ísť von do lesa či vinohradov, Martin stále v práci a ja som už nedokázala ani len odpísať na email. Utlmila som aktivity aj na sociálnych sieťach, skrátka nebolo to zrovna to najľahšie obdobie v mojom živote. Nechcem túto otázku zakončiť negatívne – v podstate mi táto ťažká skúsenosť vlastne ukázala, že viem ustáť aj takéto „krízové časy“ a objavila vo mne silu, o ktorej som dovtedy nevedela.
Vyrobiť jednu kachličku trvá približne tri týždne. Môžeme to prirovnať k výchove dieťaťa? Ide o náročnú, dlhotrvajúcu prácu, no s trvácim efektom?
Určite to nie je jednoduché a často je to naozaj výzva! Najskôr máme obdobie tehotenstva – študovanie si rôznych informácií, príprava na pôrod, vidím tu istú paralelu s našimi začiatkami podnikania. Prichádza pôrod/vyrezanie kachličky z mokrej, surovej hliny. Manipulácia s ňou musí byť extrémne opatrná, aby sa neohla, lebo by ju to poznačilo na zbytok života. Prvý výpal („obdobie po šestonedelí“) nie je zväčša šokujúci, pokiaľ sa dodrží lehota schnutia a kachlička ide do pece 100 % vysušená. Po prvom výpale ide glazovanie – existuje niekoľko možností, vždy závisí od typu glazúry. No a potom prichádza glazúrový výpal – a ten mi najviac pripomína obdobie vzdoru, lebo často glazúra prejaví v peci svoj temperament a výpal musíme opakovať, kachličky preglazovať, prípadne ísť úplne odznova. Pubertu našich detí máme ešte len pred sebou, tak uvidíme, čo so sebou toto obdobie prinesie.
Lenka, prezraďte nám, ako sa dá zosúladiť práca na plný úväzok, kachličky a starostlivosť o dve malé deti? Čo robíte preto, aby ste aj vy vládali a mali dostatok síl a energie?
Vyžaduje to úprimné vzťahy a podporu okolia. Bez manžela by to nešlo a tiež mám šťastie na šéfov, ktorí mi dávajú flexibilitu. Úprimne priznávam, že môj návrat z materskej späť do práce si odniesli tak trošku aj kachličky, lebo nedá sa všetko stíhať tak, ako predtým. A často je to, žiaľ, aj na úkor času s rodinou. Martin zoberie deti cez víkend niekam von za dobrodružstvom a ja zatiaľ doma robím účtovníctvo... Cvičenie mi dodáva energiu, psychickú pohodu a rovnováhu. Prekysličený mozog a vyplavené endorfíny robia svoje. Cvičenie mi pomáha najmä v tom, že sa dokážem opätovne s láskou a s energiou venovať svojim deťom.
Nevidiaca mama Timea Hóková: Nie je hanba poprosiť o pomoc
Akou mamou sa snažíte byť? A naopak, čomu sa snažíte pri výchove vyhýbať?
Momentálne sa snažím byť „dosť dobrou mamou“. Chvíľu mi to trvalo pochopiť, ale moje deti nepotrebujú vyhoretú a unavenú mamu, potrebujú prítomnú mamu, ktorá im bude rozumieť a bude ich chápať. Je veľa situácií, ktoré na dennej báze s deťmi nezvládnem, ale potom sa im aj ospravedlním a vysvetlím, že som tak reagovala preto, lebo... a doplním podľa situácie. Úprimne priznávam, že veľmi ťažko zvládam ich silné emócie, ale postupne, krôčik po krôčiku sa učím, ako na to. Je to zatiaľ najnáročnejšia úloha, akej som v živote čelila.
Ak by ste mali dať tri rady ženám matkám, ktoré sa snažia pracovať, nájsť sebarealizáciu, ale zároveň horieť a nevyhorieť, čo by to bolo?
- Netlačte na pílu a nesnažte sa byť dokonalé vo všetkom, žiadajte o pomoc a neporovnávajte sa.
- Každá mama je iná a má svoje silné a slabé stránky, nevieme o nej, čo rieši, v akom prostredí žije, v akej je finančnej situácii. Porovnávajte sa jedine so samými sebou.
- A najdôležitejšia rada – cvičte! Šport je liek, terapia, čas na bytie samej so sebou, načerpanie kyslíka a skrytej energie, zosilnenie – fyzicky aj mentálne, je to neprenosná skúsenosť, ale je to tak – sú na to už aj štúdie, ak mi neveríte.