Pediatrička odporúča: Pravidlá pre prvé dni a týždne s novorodencom
To, ako budeme s novorodencom zaobchádzať prvé týždne, sa odrazí na jeho nálade a psychomotorickom vývoji.
Prvé týždne s novorodencom
Na všetko máme čas. Nikam sa netreba ponáhľať. S novorodencom treba zaobchádzať pomaly, šetrne, vždy mu podopierať hlavičku a zadoček. Existuje akási teória „štvrtého trimestra“ a má niečo do seba. A síce, že dieťatko po príchode na svet potrebuje ešte prvé mesiace na akýsi postupný prechod z prostredia vnútri matkinho tela do divočiny bežných dní. A preto, ak môžeme zamedziť zbytočne intenzívnym zvukom, príkremu osvetleniu či akejkoľvek prílišnej stimulácii bábätka, pokúsme sa o to.
Rovnako každé premiestňovanie dieťaťa z bodu A do bodu B alebo z polohy A do polohy B zabezpečujeme my rodičia. Čo znamená, že máme naozaj pohybový vývoj nášho syna či dcéry vo vlastných rukách.
To, ako budeme s bábätkom zaobchádzať prvé týždne, sa odrazí na jeho nálade a psychomotorickom vývoji. A pre nás to nepredstavuje až takú nadprácu. Stačí si trošku naštudovať správnu literatúru o manipulácii s bábätkom a snažiť sa to premietnuť do praxe. Sami budete nadšení z efektu. A vaše dieťa sa vám raz poďakuje.
Bábätká vás zbožňujú: 7 prejavov lásky k mame
Zavinovanie bábätka
Do teórie štvrtého trimestra patrí aj potreba tzv. zavinovania detí. Keďže v brušku mali veľmi málo miesta a boli stlačené a „pokrčené“, ak ich zrazu položíme do prázdneho priestoru úplne voľných, budú samy seba vyrušovať nekoordinovaným pohybom vlastných končatín. Doslova sa zľaknú, keď zamávajú rúčkami, alebo sa na tento pohyb rúk zobudia zo spánku.
Na spánok je teda vhodnejšie ich trošku „uväzniť“ – vložiť im rúčky do klasických zavinovacích periniek alebo iných typov zavinovačiek. Aj postieľky sú vhodnejšie spočiatku menších rozmerov (napr. hniezda, kolísky) a ako dieťa rastie a začína lepšie koordinovať svoje pohyby, prípadne sa už začne prevaľovať, dáme mu aj na spánok viac miesta (väčšiu postieľku).
Kúpanie novorodenca
Prvý mesiac je úplne postačujúce kúpať bábätko každý druhý deň a umývať ho len vodou. Mydlom (čo najobyčajnejším) môžeme umyť nanajvýš okolie konečníka. Ak ale očistíme okolie konečníka a genitálie vodou po každom kakaní, v princípe nie je mydlo pri kúpaní potrebné vôbec. Spočiatku, kým má dieťa ešte pupočný pahýľ, tak ho skôr len umyjeme. Na kúpacom ležadle (naozaj skvelá pomôcka hlavne pre prvorodičky, ktoré si ešte nie sú úplne isté manipuláciou) alebo ak bábätko pri kúpeli držíme v ruke – najprv mu umyjeme hrudník, tváričku, oblasť pod krkom a vo všetkých záhyboch, a nakoniec chrbátik a zadoček.
Keď už pupočník odpadne, môžeme bábätku napustiť plnú vaňu a kúpať ho podopieraním hlávky a pliecok, nech si môže užiť nadnášanie vodou. Takéto kúpanie má blahodarný vplyv na svalový tonus a väčšina bábätiek si ho s radosťou užíva. Od druhého mesiaca môžeme bábätko kúpať aj každý deň, podľa toho, ako sa mu kúpanie páči, či sú horúce letné dni alebo daždivé jesenné.
15 vecí, ktoré sú počas návštevy novorodenca TABU!
Pupočný pahýľ - ako ho ošetrovať
Má byť predovšetkým v suchu a čistote. Zvykne odpadnúť v druhom týždni života, niekedy aj skôr. Dovtedy dieťatko nekúpeme, len umývame, aby nemokval. Ak sa nám zdá, že nevieme pupočník utrieť dosucha alebo trochu mokvá, môžeme ho raz či dvakrát denne zasušiť 60-percentným alkoholom. Od pravidelného zasúšania alkoholom sa však posledné roky upúšťa, zásadná je hygiena pupka – zabezpečiť, aby nedošlo k infekcii či znečisteniu, napríklad stolicou. Veľmi ojedinele sa môže stať, že má pupok začervenaný lem alebo trochu krváca. Vtedy je určite namieste ozvať sa pediatrovi a poradiť sa o ďalšom postupe.
Spánok novorodenca
Noc je noc a deň je deň (aspoň zvonka a naším pričinením) hneď od začiatku. A teda cez deň na spánok nezastierame závesy, chodíme na vychádzky, môžeme prípadne dať bábätko spať v inej miestnosti ako v spálni. V noci je dieťatko čo najbližšie pri maminke a ak sa aj zobudí na papanie či z iných dôvodov, nezažíname, rozprávame sa s ním tlmeným hlasom a omnoho menej ako cez deň. Aby čím skôr aj malý drobček začal rozlišovať, kedy je deň a kedy je noc.
Dieťatko zväčša samo zaspí po uložení do postieľky, ak je unavené a nič mu nechýba – nie je hladné, pokakané, pocikané, nemá potrebu si odgrgnúť alebo uvoľniť vetry. Ak ho uložíme a ono sa rozplače, nezaspí, asi niečo potrebuje. Buď ešte nie je unavené, alebo si potrebuje odgrgnúť, páli ho záha, bolí ho brucho alebo ešte chce byť pri maminke, je hladné, alebo... Môžeme vždy len skúšať vyriešiť problém a dúfať, že sa nám to podarí a dieťa zaspí. Ak zase nezaspí, stále niečo nie je v poriadku a treba pátrať a hľadať riešenia ďalej...
V konečnom dôsledku určite raz zaspí – či uložené na vás, v kočíku, v postieľke, pri vás vo vašej posteli, na ockovi, na pohovke, v hniezde... Ak by sa vám to však v určitom momente zdalo ako nedosiahnuteľný cieľ a vy už od únavy padáte z nôh, len si treba opakovať, že je to len obdobie. Že sa to časom zlepší a na spánok budeme mať my rodičia ešte veľa času po celý zvyšok nášho života. Teraz nás to škvŕňa potrebuje pri sebe, tak to dáko na striedačku určite zvládneme, aj keby zrovna celú noc nespalo (resp. spalo len v našom náručí a pri jemnom hojdaní sa zo strany na stranu).
Knihu pediatričky Kataríny Legrand, Pediatria pre zvedavých rodičov, ktorá je napísaná nielen rukou odborníka, ale aj matky dvoch detí, si môžete objednať TU. 