Matúš sa začal v noci pocikávať. Môže za to škôlka?
Nestalo sa mu to ani pri odúčaní od plienok. Je odplienkovaný rok a pol. Neviem, či to bude stresom zo škôlky.
Matúško nastúpil v septembri do škôlky relatívne v pohode. Prvé dni pár krát zakňučal, ale žiadne scény nerobil. Po troch týždňoch tam začal odmietať chodiť. Možno neskorá reakcia, vravela som si.
Lenže asi 5 krát sa mi odvtedy v noci pocikal.
Mami, ja nechcem chodiť do škôlky!
V noci sa začal pocikávať
Keď sa to stalo prvýkrát, vravela som i, že len nestihol. Potom si si nebola istá, či to nesúvisí so soplíkom a či nemá niečo s močovým mechúrom. Keď som to spomenula našej lekárke, nebrala to vážne, že to je u takýchto malých detí normálne. Lenže Matúško, ako sa naučil na nočník, nemal ani dva roky, nepocikával sa vôbec. Zobrala mu moč, aj crp a bol v poriadku.
Začalo sa to nástupom do škôlky, tak to pripisujem tejto situácii, ktorú zrejme nenesie dobre. S pani učiteľkou som sa rozprávala o tom, že zrazu sa Matúšovi prestalo páčiť a chodí tam po mesiaci s revom, aj to, že sa začal pocikávať. Bola prekvapená. Vraj v škôlke neplače, je síce uzavretejší, že sa nezapája do všetkého a radšej sa hrá sám, ale že nevidí na ňom stres.
Mamy to nemajú ľahké: Týždeň v škôlke...a je chorý!
Stres zo škôlky?
Doma to vidím. Chodí zlomený a je nervózny po príchode do škôlky.
Tak sa tam tešil, že bude super a že sa zabaví, lebo doma už bola nuda pre neho aj pre mňa, ale všetko sa nám zhoršilo.
Matúško mi vraví, že tam nemá kamarátov. To ho asi trápi a ja neviem, ako to riešiť. Spomínal mi aj to, že keď nechce cvičiť, pani učiteľka na neho kričí. Možno len ostrejšie povie, aby sa zapojil, to neviem, ako to Matúško vidí. Ale dohodla som sa s ňou, že si ho bude viac všímať, aj keď - veď viete - že koľko detí tam má a aby si všímala všetkých, ale že to spraví.
Ako riešiť nočné pocikávanie?
Všetko som si naštudovala a po porade s lekárkou mu večer kontrolujeme, aby nepil priveľa pred spaním, aby sa išiel vycikať. Aj tak mu to stane. Som z toho nešťastná a on sám a akoby hanbil, aj keď mu vravím, že to nič, že sa to stáva. Uvidíme, ako to bude pokračovať. Uvažujem o urológii. Moja kamarátka zobrala dcérku minulý rok v novembri zo škôlky, lebo jej to odporučili pre "zlú adaptáciu" a zostala s ňou ešte do januára doma, potom to skúsili znova a už to bolo pre jej dcérku lepšie. Ja dúfam, že nedopadneme rovnako, že je to len "prechodný stav".
Ak by mali mamičky podobnú skúsenosť, budem rada, ak mi poradia...