Príbeh čitateľky: Dvakrát do tej istej rieky som vstúpila. Neľutujem!
Vydala som sa dvakrát za toho istého muža. Vlastne nie, nebol to ten istý. Životom a časom dozrel a ja tiež.
Píšem vám svoj príbeh, pretože sú možno ženy v podobnej situácii ako ja a nevedia, či robia dobre, ak zoberú bývalého "na milosť". Ja som, ako sa hovorí, vstúpila do tej istej rieky dvakrát. Stálo ma to veľa prebdených nocí a pochybností, ale neľutujem.
Zo života: Sklamaná v láske, primladá na materstvo
Vydávala som sa mladá a život nás oddelil
Vydávala som sa po strednej škole za spolužiaka. Boli sme takí ten pekný pár, spoznali sme sa dokonca v kresťanskom spoločenstve a svadbou sme svoje sympatie potvrdili. Možno priskoro, ale inak sa nedalo, ak sme chceli byť spolu po všetkých stránkach. Obaja sme z konzervatívnych rodín. Do roka a do dňa sa nám podarilo otehotnieť a čakali sme dieťatko.
V tom čase dostal môj manžel ponuku jazdiť s kamiónom, ktorá bola finančne tak výhodná, že ju prijal. Aspoň kým si nenájde niečo iné, aby mohol byť s nami.
Narodila sa nám Johanka (trochu skôr, ako som mala termín) a môj muž pri tom nebol. Prišiel, keď mala 3 týždne. Po 5 dňoch opäť odišiel na cesty. Všetky radosti aj starosti som si musela odžiť sama.
Tak to bolo vždy. Finančne výhodné rozpisy ciest a ja sama s dieťaťom. Zvykli sme si na takýto život? Nie, stále som mu hovorila, aby sa vrátil, že sa radšej uskromníme, ale nevedel si predstaviť, čo by robil a za koľko peňazí. Navyše, jeho mama stále húdla, že aj im musí pomáhať, že treba strechu opraviť na dome a vôbec, bola rada, že jej syn má pekné peniaze a neživorí. Na dobré sa ľahko zvyká... ale čím ďalej tým viac sme sa odcudzovali.
Odcudzili sme sa s manželom. Prišlo odlúčenie a rozvod
Keď mala Johanka dva roky, už som jeho prítomnosť doma brala skôr ako oštaru, aj keď to znie asi kruto. S Johankou sme mali svoj režim a s manželom sme si prestávali rozumieť, alebo vraj dookola riešim, že by sa mal vrátiť. Bral cesty navyše a rodina, videla že niečo nieje v poriadku. Nikto však nechcel pripustiť, že náš problém je väčší ako len nedorozumenie. Už sme spolu neboli ani partneri a Johanka ocka vídavala len málo.
Dohodli sme si odlúčenie, po roku rozvod, keďže si môj muž našiel inú partnerku, či skôr frajerku. Nemalo zmysel to ťahať nasilu.
Otehotnela som s novým parnerom
Po roku do rozvodu som si našla aj ja nového partnera a otehotnela som s ním. Nečakane, antikoncepciu som nebrala a tak sa stalo. Tie reči, ktoré prišli v rodine, si viete predstaviť. Svokra ma poohovárala a vraj kvôli môjmu, ani neviem, ako to slušne napísať, ale veď viete...že sa so mnou aj jej syn rozviedol.
Mala som ťažké časy. Narodil sa nám chlapček a odsťahovali sme sa do inej dediny, lebo tlak a opovrhnutie som už nezvládala. Johanku som k svokrovcom nerada púšťala, ale keďže tam bol väčšinou aj otec, tak som to nemohla odmietnuť.
Život spojil naše cesty opäť
Žili sme pomerne slušne, aj keď, priznávam, veľká zamilovanosť tam nebola. Mali sme však spolu dieťa a uvažovali o svadbe. Tú som odkladala, lebo by musela byť len matričná a nepovažovala som to za dôležité.
Navyše, môj prvý muž sa po rokoch vrátil na Slovensko a našiel si prácu v automobilke. Mimo svojho mesta, mimo rodiny a s Johankou sa rád vídaval. Začali sme sa stretávať, najprv s cieľom riešiť dcérku, školu, krúžky a podobne, potom som s ním bola párkrát na kávu.
Iskra tam bola stále. Iná. Taká zrelšia, rozumnejšia...menej romantická,skôr partnerská a rodičovská.
Mám 35 rokov, dve deti a čakám tretie
S mojim prvým mužom. S partnerom a otcom môjho syna som sa rozišla a pred rokom si opäť vzala svojho muža. Na úrade. V kostole sme dostali len požehnanie manželstva a vďaka pánovi farárovi sme si obnovili manželské sľuby.
Čakáme opäť dievčatko a sme ako hrdličky. Ťažko tomu uveriť, nikdy by som neverila, že mi toto život prinesie.
Svokra sa s tým nezmierila, že jej syn bude vychovávať aj cudzieho fagana v dome, ale ona s nami nežije. Môj muž sa jej vie postaviť a som za to rada. Verím, že všetko bude dobré a ustojíme, čo nám život prinesie.
Sme presťahovaní, nikto sa nám nebude starať do toho, ako žijeme a hlavne, poznáme sa roky. Vieme, čo od seba očakávať. Verím, že tentoraz to bude "až do smrti".
Ďakujem, čitateľka Daniela
