Z vašich listov: ŽLTAČKA dojčeného dieťaťa

Z vašich listov: ŽLTAČKA dojčeného dieťaťa
7.2.2018 v kategórii Mama, autor Mia, foto: istockphoto.com

Príbeh mamičky, ktorá pristúpila na netradičnú metódu "liečby" žltačky dojčených detí.

Už keď som čakala naše prvé dieťatko, vedela som, že veľa novorodeniatok dostane novorodeneckú žltačku. A po pôrode neobišla ani nášho synčeka Samka.

Novorodenecká žltačka

Našťastie, bilirubín sa držal v „rozumných“ hodnotách, takže nás prepustili na piaty deň domov z pôrodnice. Samko zakrátko „odžltol“ celkom, a tak sme jeho žltačku viac neriešili.

Novorodenecká žltačka
Prečítajte si tiež:

Novorodenecká žltačka

Keď som porodila naše druhé dieťatko – dcérku Natálku, v pôrodnici som každý deň sledovala, či sa aj ona „vyfarbí“ dožlta. Netrvalo dlho a nepekná žltá farba sa usadila aj na pokožke našej dcérky. Opäť však, chvalabohu, hodnoty neboli také vysoké, aby bola potrebná fototerapia alebo iné opatrenia (okrem slnenia).  Natálka mala pár zlých výsledkov, kvôli ktorým sme museli absolvovať rôzne vyšetrenia, našťastie však nič nebolo vážne.

Po príchode z pôrodnice som si všimla, že dcérka je stále akási žltšia a všimla si to aj naša detská lekárka. Kázala mi ju slniť za oknom a prípadne podávať čaj s Carbosorbom, čo som však nerobila, pretože Natálku trápilo bruško a nechcela som jej ešte pridávať ťažkostí... A tak som ju len podľa možností slnila a najmä nechávala spinkať pri okne.

Žltačka dojčeného dieťaťa

Na kontrole v šiestich týždňoch sa lekárke zdala pokožka našej maličkej stále príliš žltá, tak pre istotu urobila odbery krvi. Na druhý deň mi lekárka volala, aby som prišla, pretože výsledky už má a potrebovala by to so mnou prebrať.

Vystresovaná som sa teda vybrala s dcérkou opäť k lekárke. Tá mi vysvetlila, že síce bilirubín je dosť vysoký, ale vraj ide len o žltačku kojených detí a to sa postupne samé upraví.

Čo ju však zarazilo, boli výsledky hemoglobínu, červených krviniek a hematokritu, ktoré boli príliš nízke. Lekárka si myslela, že musí ísť o omyl a tak sme sa dohodli, že odber pre istotu zopakujeme a počkáme na ďalšie výsledky. Tie nám urobili na počkanie. O omyl nešlo, dcérka mala naozaj veľmi nízke hodnoty krvného obrazu. 

žltačka

Zlý krvný obraz a zvýšený bilirubín

Tu sa začali naše trápenia. Primárovi sa výsledky nepáčili a navrhoval hospitalizáciu, pričom hovoril niečo o možnej transfúzii... Mala som pocit, že sa zbláznim, pretože som do tej chvíle myslela, že naša dcérka je úplne normálne zdravé dieťatko, i keď jej pokožka bola žltšia než u ostatných bábätiek.

Toto bol pre mňa doslova a do písmena ŠOK. Hospitalizácii sme sa ale nakoniec, našťastie, vyhli. Absolvovali sme o pár dní ďalší kontrolný odber krvi (Natálky mi bolo nesmierne ľúto, keď jej neustále brali krvičku...), ktorý ukázal, že situácia sa nemení, železo bolo síce v norme ale ostatné hodnoty „červenej rady“ nie.

Primár mi odporučil stravu bohatú na železo, keďže som dcérku kojila a o mesiac nakázal kontrolu, ktorá mala ukázať, čo ďalej... Celý ten mesiac som bola ako na ihlách. Bála som sa o maličkú, mala som výčitky, že to kvôli mojej nekvalitnej strave má takéto problémy a dokonca bude možno musieť podstúpiť transfúziu krvi (ako ma v nemocnici varovali).

Bolo to pre  mňa veľmi ťažké obdobie. Dala som si aj ja sama urobiť odber krvi, aby som zistila, či náhodou sama nie som anemická a nemala by som užívať doplnky železa, no moje výsledky boli v úplnom poriadku.

Snažila som sa teda jesť čo najviac stravy bohatej na železo, užívala som vitamíny pre dojčiace mamičky, hľadala som na internete informácie o tom, ako môžem dcérke pomôcť. Keďže bola ešte maličká, nedalo sa inak, len cez materské mlieko.

Inak však Natálka krásne prospievala, priberala až nadštandardne a nevyzerala, že by jej niečo chýbalo. Ani nadmerná spavosť či apatia, nič. Len tie škaredé výsledky a neustále zvýšený bilirubín, ktorý nie a nie sa odbúrať.

Keď konečne prešiel ten kritický mesiac a my sme prišli na ďalšiu kontrolu, neskutočne som tŕpla. Výsledky, napriek mojej snahe, nepriniesli takmer žiadnu zmenu...  Lekárka zastupujúca primára mi vysvetlila, že hodnoty u dcérky zatiaľ na transfúziu nie sú, no je možné, že sa k tomu časom dopracuje.

Žltačka u najmenších detí
Prečítajte si tiež:

Žltačka u najmenších detí

Prevárať materské mlieko? Čože?

Keďže sa Natálke v priebehu toho mesiaca (napriek mojej snahe o železitú stravu) dokonca znížila hodnota železa, nasadili nám železo v kvapkách plus kopec vitamínov na podporu jeho vstrebávania. No a nakoľko mala dcérka stála zvýšené hodnoty bilirubínu, odporučili mi po dobu dvoch dní odstriekavať a prevárať materské mlieko a až tak ho podať dcérke.

Vraj za tú žltačku môžu nejaké látky v materskom mlieku a takto sa to pekne upraví (ak je to teda skutočne žltačka kojeného dieťaťa).

Ostala som riadne zarazená. O ničom takom som predtým nepočula. Predstava odstriekavania  a prevárania materského mlieka mi pripadala prinajmenšom čudná a netušila som, ako to zvládnuť pri starostlivosti o dve malé deti. Radila som sa dokonca aj s poradkyňou dojčenia, ktorá mi však povedala, že takéto niečo iste dojčeniu neprospieva, preto mi to odporučiť nemôže.

žltačka

Ani mne sa to nezdalo a bolo mi to proti srsti. Naviac som mala obrovský strach, aby sa dcérka za ten čas neodstavila od dojčenia. Nakoniec som sa však rozhodla, že to urobím - najmä (alebo skôr iba) kvôli tomu, že nám stále hrozila hospitalizácia a predstava, že by som odstriekavanie a preváranie mlieka mala absolvovať v nemocnici, ma desila.

Absolútne vnútorne nestotožnená s touto procedúrou som si na to vyhradila víkend. Strach z odstavenia dcérky ma prinútil pristúpiť k alternatívnemu kŕmeniu zo striekačky – fľašky som sa bála ako čert kríža.

Nebudem opisovať všetky moje pocity počas tých dvoch dní, ale zhrniem ich jedným slovom – HROZNÉ! Tak veľmi som chcela maličkú nakojiť, no „nemohla“ som. Namiesto odporúčaných dvoch dní (v nemocnici mi hovorili o štyroch dňoch, ale vraj dva by mali stačiť...) som vydržala jeden deň a jednu noc. Viac som už nechcela a nevládala...

Napriek tomu, že táto metóda je podľa mnohých odborníkov už dávno prekonaná a nepoužíva sa, ako vidno aj v našom prípade, ešte stále ju niektorí lekári „ordinujú“. Pritom bilirubín u našej dcérky nedosahoval nejaké hrozné výšky, bol niečo nad 100 a postupne klesal, takže celá procedúra zrejme vôbec nebola potrebná.

Neviem, či to bolo vďaka tomu, ale maličká nám po tomto víkende viditeľne „odžltla“. I keď stále nebola tým klasickým ružovučkým bábätkom, bolo to lepšie. Naša detská lekárka mi pre istotu odporučila ešte dva dni mlieko prevárať, na čo som už však ohľad nebrala. Jedna skúsenosť mi bohato stačila a nemienila som to robiť znova.

Výsledky sa po užívaní železa mierne zlepšili a ja som si po dlhom čase konečne vydýchla. To mala dcérka asi tri mesiace. „Snedú“ pokožku však mala asi až do konca štvrtého mesiaca. Každý sa ma vtedy pýtal, či je taká opálená – bolo to práve cez leto.

A ja som vysvetľovala, že určite nie je opálená, ale má žltačku dojčených detí. Málokto však túto „diagnózu“ poznal a ja sama som o nej tiež nič nevedela, až kým som sa s ňou u dcérky nestretla.

Dcérka už bude mať onedlho dva roky a našťastie, už je všetko v poriadku.