Žena doma: HURÁ! Konečne bez otepľovákov!
Nie sme rodina lyžiarov. Zimu znášame pokorne na sánkach a váľaním snehuliakov. Zoškrabovaním námrazy na aute a nekonečným utieraním mláčky z topánok, keď prídeme z prechádzky.
Štatistika tejto zimy: päť stratených rukavíc, dve nezvestné čiapky, vyreklamované nepremokavé čižmy, natrhnutá funkčná bunda, jeden týždeň v chrípke (všetci), tri minuté spreje do nosa, desať pomád na pery (posadnutosť mojej dvojročnej) a polámané sánky. Už nech je to konečná štatistika, prosím.
Žena doma: Prečo sú moje baby ufúľané
Fakt jej mám celkom dosť. Šialene sa s dievčatami tešíme zo slnka. Normálne som zhodila čižmoidné topánky a behám v teniskách. Moja noha sa blázni do šťastia! Hoci aj v gumákoch!
Koniec otepľovákom! Začína sa JAR
Koniec je nekonečnému obliekaniu. Koniec otepľovákom! Koľko nervov človek stratí, keď ich treba vyzliecť, lebo cikať, lebo kakať, lebo prísť domov...zazerám na nich, lebo ich nemám rada. Otepľováčky myslím.
Každá mama malých detí vie oceniť nekonečné možnosti elasťákov, trička a mikiny, keď treba vybehnúť s deťmi narýchlo do obchodu, na dvor, k susedom. Keď nemusíte rátať s časovou rezervou, kým ich oblečiete, vyzlečiete, zababušíte, odbabušíte. JAR nech je TU večne!
Normálne vezmete vedierko, lopatku a idete do parku. Zbierať kamienky, burinu, jesť biely rožtek, ktorý zachráni každú hladnú chvíľku furt hladných detí. Keď siahate po mobil, nevypadne vám z vrecka gundža použitých vreckoviek a nezazerajú na vás mamy, že vaše dieťa voľne pohodené v parku má určite nákazlivý SOPEĽ.
Idem, nešmýkam sa, vystavujem sa (občasnému)slnku a tvárim sa šťastne. Normálne aj som. Lebo ide jar, mamy. Aj vy si ju užívate?
