Zázračná (nielen veľkonočná) voda
Pohár čerstvej čistej vody je prvá vec, ktorú by ste mali urobiť hneď ráno po prebudení a posledná vec pred spaním. Zrýchli sa peristaltika čriev a voda priaznivo vplýva cez močové cesty na prečistenie krvného obehu. Voda napĺňa naše každodenné potreby. Žijeme v krajine, v ktorej je pitná voda samozrejmosťou a ani si túto výsadu neuvedomujeme. Vedeli ste, že jeden človek v bežnej domácnosti minie denne 150 litrov tejto vzácnej tekutiny?
Pohár čerstvej čistej vody je prvá vec, ktorú by ste mali urobiť hneď ráno po prebudení a posledná vec pred spaním. Zrýchli sa peristaltika čriev a voda priaznivo vplýva cez močové cesty na prečistenie krvného obehu. Voda napĺňa naše každodenné potreby. Žijeme v krajine, v ktorej je pitná voda samozrejmosťou a ani si túto výsadu neuvedomujeme. Vedeli ste, že jeden človek v bežnej domácnosti minie denne 150 litrov tejto vzácnej tekutiny?
Nedávno zverejnená správa Water Disclosure Global Report 2010 odhaduje, že v roku 2030 bude chýbať obyvateľom planéty na ich životné nároky obrovské množstvo vody. Dopyt po tekutine bude o 40 percent vyšší ako môže Zem svojim obyvateľom poskytnúť. Aj takéto informácie vyvolávajú nefalšovaný strach Európanov o svoje vodné bohatstvo. Viac ako dve tretiny z nich si myslí, že problémy súvisiace s vodou sú závažné. Napriek tomu berieme vodu ako samozrejmosť. Paradoxne, v minulosti si ľudia vodu vážili oveľa viac a prejavovali jej mimoriadnu úctu.
Moderná veda ale aj staroveké mýty sa zhodujú v tom, že voda je kolískou života. Keď vedci skúmajú hoci len možnosť života na mimozemskej planéte, ako prvú hľadajú vodu. Bez jej prítomnosti nikde život neexistuje. Modrej tekutiny je na Zemi na prvý pohľad obrovské množstvo. No už v stredoveku mala studňa s pitnou vodou dvojnásobne vyššiu hodnotu ako celá usadlosť. Vodu a jej zdroje si ľudia vo väčšine kultúr až kultovo uctievali ako posvätný živel s magicko-očistnou funkciou. Viaceré záznamy potvrdzujú, že Slovania si ctili pramene, jazerá, rieky a prinášali im obete. Aj napriek zákazom sa na našom území praktizovali viaceré rituály spojené s kultom vody. Mnohé žijú ešte aj dnes. A to v dobe, ktorá o sebe tvrdí, že je moderná.
In vino veritas, in aqua sanitas. (Vo víne je pravda, vo vode zdravie).
Starodávna tradícia má svoju najmokrejšiu podobu na veľkonočný pondelok. Aj keď je vyliatych vedier a okúpaných dievčat priamo v potoku pomenej, voda hrá aj v súčasnosti na väčšine Slovenska počas Veľkej noci hlavnú úlohu. Dnešné oblievanie má už viac zábavnú funkciu, no kdesi v pozadí stále žije jeho pôvodná úloha. Zabezpečiť pre ženy dostatok zdravia a ešte viac krásy.
Z histórie
V časoch, keď akýkoľvek spôsob ochrany zdravia a života mal svoj význam, sa voda používala ako najrozšírenejší prostriedok pri magických a očistných úkonoch. Najväčšie využitie mala pri rodinných obradoch. Svoju úlohu zohrávala pri prvom kúpaní dieťaťa, i rituálnej očiste šestonedieľky. Na našom území bolo bežné umývanie mladomanželov. Na strednom a východnom Slovensku až do prvej svetovej vojny prešli očistou dokonca všetci pozvaní svadobní hostia. Rituálom očisty prešlo aj telo mŕtveho a ruky účastníkov pohrebu.
V liečebných postupoch mala obyčajná voda očistiť chorého od zlej sily, ktorá chorobu spôsobila. Používala sa ako prostriedok proti čarom, zlým silám, živelným pohromám a škodcom. Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska uvádza, že na Orave vykropili na Štedrý deň gazdovstvo, aby ho chránili pred strigami. Na strednom Slovensku kúpali v noci zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok kone, aby boli zdravé a nezlomili si nohu. V Honte, Novohrade a Gemeri oblievali na Bielu sobotu rohy domu, aby bol chránený pred ohňom. To isté robili v Bratislave na ochranu pred bleskom a povodňami a na Myjave mali rituály chrániť obydlie pred mravcami.
Aj ľúbostné čary a veštby sa nezaobišli bez účinkov vody. V okolí Trenčína dievča polialo cestou z polnočnej omše mládenca, ktorého si chcelo získať, vodou z troch prameňov. Ústami pokropili dievky izbu, kde sa konali priadky, aby si zabezpečili pozornosť chlapcov. Pri obradových príležitostiach, najmä 24. júna na Jána Krstiteľa, hádzali dievčence do potoka vence, alebo prúty. Podľa ich pohybu zisťovali, v akom poradí pôjdu na sobáš. Úcta k vode sa premietla aj do prísnych zákazov akýmkoľvek spôsobom znečistiť pramene a studničky. No na Štedrý večer sa do studne mohla hodiť štipka soli, orech, jablko, chlieb, oblátka, alebo cesnak. Malo sa tak zabezpečiť, aby voda nevyschla a zostala zdravá.