Záhadná pani „E“

7.10.2009 v kategórii Mama, autor Andrea, foto: istockphoto.com

Napadli mi slová lekára, ktorý sa ma pýtal, či nemám pred časom menštruácie, v čase nej, alebo po nej silnejšie kŕče, bolesti, alebo celkovo zhoršený zdravotný stav.

„Toto nie!“ povedala som si v to ráno, keď som so zlosťou hodila ďalší negatívny test do koša.
„Odporný kolotoč!“ vzdychla som si a v duchu spriadala myšlienky, ako by som asi mala priateľovi oznámiť, že na tom odpornom, hnusnom teste sa na mňa vyškierala len jedna červená a hnusná čiarka. Len jedna!!!

Ani som si nevšimla, kedy ma silný kŕč zovrel, ale zrazu som už bola v klbku. Napadli mi slová lekára, ktorý sa ma pýtal, či nemám pred časom menštruácie, v čase nej, alebo po nej silnejšie kŕče, bolesti, alebo celkovo zhoršený zdravotný stav.  Vtedy mi síce prišla táto otázka banálna a príliš no, ako by som to... „hlúpa“, ale po dôkladnom zvážení som sa odhodlala zavolať mu a objednať sa.

Hurááá, okamžite zdvihol a ponúkol mi uvoľnený termín hneď na druhý deň. Dodal, že by ma bol volal aj tak, pretože má zhrnuté výsledky našich vyšetrení. Celá vytešená som zabudla na hnev a začala sa motať po kuchyni s vedomím, že moje dnešné varenie je skôr imitácia kuchynských prác, ako skutočnosť. Aké bolo moje prekvapenie ráno v ordinácii, keď sa ma ešte pred vyšetrením začal lekár pýtať na otázky, ktorých odpovede som mala celé dni pod nosom a ani som si ich nevšimla.

Či mám silné predmenštruačné a menštruačné kŕče, bolestivý pohlavný styk, krv v moči a sťažené močenie, poruchy menštruačného krvácania, medzikrvácanie a špinenie a mnoho ďalších otázok. S úžasom som skonštatovala – áno, tieto problémy mám už dávnejšie, no naša snaha o bábätko spôsobila to, že som všetko pripisovala otehotneniu, poprípade ovulácii, alebo stimulácii liekmi. Všetko sa točilo iba okolo plánovania a snaženia a môj zdravotný stav mi akosi unikal. Zrazu mi svitlo: „Uuups, čo ak sa mi nedarí preto, že nie som v poriadku?“ Vyvalila som moje (podľa priateľa nádherne modré ako nebíčko) buľvy na lekára a bojazlivo som sa opýtala, čo to všetko znamená.

Po dôkladnom vysvetlení som sa domov vliekla z nohy na nohu a zbadala sa, až keď som sa silou mocou dobíjala mojím kľúčom do susedovho bytu. „No parádička,“ ešte sa dopracovať domov a vybaliť to naňho... Ale, ako na to? Otvorila som teda dvere a v podstate okamžite spustila:  „Ahoj, podľa všetkého mám endometriózu, ktorú už mám dlhodobejšie, preto som neotehotnela, a idem na laparoskopiu do nemocnice ešte tento mesiac.“ Partner doslovne šmykom pristál na chodbe a vysypalo sa z neho: „Miláčik, aj ja teba zdravím, ale skúsime to pomalšie, o. k.? Čo máš, čo to znamená, čo to má spoločné s tehotenstvom a kam sa to vlastne chystáš na aké „lapa... čo?“

Najprv som sa ako správna ženská rozplakala a nechala sa objímať, až kým som sa neupokojila. Až potom som môjmu miláčikovi podrobne vysvetlila, čo som sa od môjho lekára dozvedela. Že už mám podľa neho dlhšie usadenú diagnózu v tele, ktorá sa volá zložitejšie, akou v skutočnosti je. Že sa volá pani Endometrióza a že môj gynekológ mal podozrenie už počas všetkých tých vyšetrení. A teda, ak chceme mať bábätko a aby som bola fyzicky v poriadku, musím absolvovať laparoskopiu. A potom vysvetľovanie – čo je to laparoskopia a čo nám môže obom priniesť...

Áno, neplánovala som to, myslela som si, že sme iba z tých, ktorí musia čakať na bábätko, na svoj vytúžený uzlíček. A ako sa ukázalo, máme v ceste prekážku. No keď som si uvedomila, že ma čaká aj liečba, ktorá odstráni aj moje zdravotné problémy, zaradovala som sa a partnerovi som odprezentovala: „No čo už, spojíme príjemné s užitočným.“

A dostalo sa mi najčudnejšej a zároveň najdôvtipnejšej odpovede, ktorá ma okamžite posadila na stoličku. Môj drahý zahlásil: „A nemohli by sme si to čakanie na bábätko spríjemniť? Vieš, napadlo mi, že keď budem chodiť do nemocnice za priateľkou, tak to znie úplne inak, ako chodiť za oficiálnou pani manželkou, s ktorou sa pripravujeme na bábätko. Viem, že si to nikdy neplánovala, ale uvažujem nad tým, odkedy plánujeme bábo. Možno by sa mu zišli „úplne oficiálni, papieroví rodičia" s rovnakým priezviskom, hm?“  Moje slzy predbehli moje slová: „Nikdy som to nechcela, ale teraz po tom túžim. Naozaj bude príjemnejšie báť sa o svoj život a bojovať o bábätko s manželom po boku.“
 
A tak som už na laparoskopiu prišla ako mladá pani a v nemocnici ma navštevoval môj manžel. Dnes na to spomíname s láskou a tlačíme v kočiariku naše dvojičky, ktoré nám nedávajú v noci spávať.