Prečo majú deti stále čas alebo Za objavovaním pomalosti

Mgr. Jarmila Hýroššová | 14. marec 2017

Už ste sa niekedy pokúšali vychystať a dostať sa s dvomi malými deťmi z jedného miesta na druhé rýchlym tempom?

Mnohé mamičky absolvujú takúto tortúru denne –napríklad ráno z domu do škôlky. Je ohromujúce, koľko dôležitých vecí deti pri príprave a po ceste objavia. A je výborné, ak sa mama a ocko práve vtedy neponáhľajú!

V nasledujúcich riadkoch sa vám pokúsime vysvetliť, ako nám môže trochu pomalosti v každodennom živote urobiť dobre a ako ju môžu rodičia spolu s deťmi objavovať a dokonca si ju aj užiť!

Dobré ospravedlnenie za meškanie

Čo sa zmení, keď sa manželskému páru narodí prvé dieťa? Správne! Už nikdy nemusia hľadať pádne a presvedčivé výhovorky, ak prídu na dohodnuté stretnutie neskoro. Stačí len myknúť plecom a povedať jedno jediné slovo: DETI.

A tí, čo deti majú, rýchlo pochopia. Lebo podľa Murphyho zákonov bábätká milujú tlačiť do plienky práve vo chvíli, keď sú rodičia i ono kompletne oblečení, obutí a stoja vo dverách pripravení na odchod. Alebo zadriemu po preplakanom dopoludní vo svojej postieľke práve vtedy, keď je pred rodičmi dlho naplánované stretnutie a treba sa ísť obliekať.

Takže unavení rodičia nemajú to srdce budiť dieťa, ktoré konečne zaspalo, z jeho anjelského spánku.

Prečítajte si: Rozumejú deti irónii?

Dospelý má na výber

Keď sa rodičom narodí dieťa, vnikne do dobre usporiadaného a plánovaného všedného dňa anarchia. Trasy, ktoré sa predtým dali zašprintovať za pár minút, sú zrazu plné prekážok. Na cieľ zamerané správanie, ako napr. „Idem sa upraviť, aby som mohla o 10 minút vypadnúť z domu“, sa rozkonáruje do početných odbočení.

Kedysi nepodstatné a nezaujímavé dianie na ulici sa zmení na atrakciu, na ktorú sa treba pozerať s údivom a diskutovať o nej – až kým nie je električka či autobus opäť preč. Rodičia tu majú na výber dve možnosti:

Môžu svoje deti a ich metódy prístupu k životu brať ako rušivý faktor a neustále sa nad tým rozčuľovať a znervózňovať.
Vydajú sa na vzrušujúcu cestu, ktorú by sme mohli nazvať „Objavovanie pomalosti“.

My vás teraz na jednu takúto cestu pozývame

Zastávka číslo jeden: Odvoz smetí

Napríklad ráno: Dom je naplnený hektikou. Zobudiť, obliecť, raňajky, umyť, zbaliť ruksak do škôlky – a popritom seba samého premeniť z ospalého pokrčeného človeka na človeka upraveného, ktorý sa v dobrej forme ponáhľa do práce.

Nervózny pohľad na hodiny, je najvyšší čas vydať sa na cestu. Ale päťročná Janka pendluje po byte hore-dolu. „Ešte musím rýchlo obliecť bábike svetrík, inak zamrzne!“ komentuje svoju činnosť.

Náhle jej ešte napadne, že musí poliať svoju kvetinku v kuchyni. „Nechaj, ja to urobím, inak to nestihneme,“ ponúka sa Jankina mama. Ale prepočítala sa. „To je môj kvet. A bude smutný, keď ho nepolejem,“ odpovie dcérka. Konečne dokončila, čo potrebovala, už len kabáty, čiapky, topánky a ide sa.

A tu začuť z ulice prenikavé rinčanie, rachot a dieťa spustí krik: „Smetiaríííí!“ Napoly nasadená čiapka spadne opäť na zem, Janka si prisúva stoličku k oknu. „Mamííí, pozri sa!“

Čo teraz? Odbiť dieťa vetou „Na to teraz nemáme čas“ alebo dokonca „Čo mňa do nejakých smetiarov“? Alebo sa so záujmom pozrieť daným smerom.

Poobdivovať, ako šikovne roluje smetiar ťažký kontajner, premerať si chlapov a okomentovať ich prácu alebo si spolu s dieťaťom tipnúť, koľko ton odpadu asi môže také auto zhltnúť?

Výhoda: Rozšíri sa tým horizont – váš i dieťaťa. Na chvíľu sa zastavíte po rannom zhone a naberiete energiu. Dieťa bude do škôlky odchádzať spokojné.

Nevýhoda: Prídete do práce o niečo neskôr.

Zastávka číslo dva: Kaluže

Keď sa zavrú za deťmi dvere, striehne na ne nová atrakcia. „Kalužééé!“ výskajú deti, kým mama si s touto „hnedou polievkou“ spája len nepríjemné poznámky „Musí už zasa pršať?“ alebo „Len aby som tam neskočila v mojich nových semišových topánkach“.

Čo robiť? Deti ostro napomenúť, aby sa nezašpinili a ťahať ich od kaluží smerom preč? Alebo sa sám prebrodiť vodou (pre odvážnych s kvalitnými nepremokavými topánkami) a užívať si, ako sa voda rozplýva okolo topánok?

Pokúsiť sa s dieťaťom trafiť kameňom presne do stredu kaluže alebo v nej nechať plávať kúsok drievka a pozorovať, ako pôvabne tancuje na hladine vody?

Výhoda: Je dokázané, že ten, kto si nájde čas na snívanie s deťmi, pôsobí vyrovnanejšie. Chvíľkové myšlienkové odbočenie vám pomôže odbúrať ranný stres.

Nevýhoda: Síce vám to uberie kúsok vzácneho času, ale určite nie viac ako boj, ktorý by vznikol, ak by ste sa pokúšali zabrániť dieťaťu v jeho prianí a rozkázali mu, aby si mláky nevšímalo a oblúkom ich obišlo.

Zastávka číslo tri: Stavenisko

Uši ohlušujúci rachot zbíjačky prebúdza v dospelých najmä túžbu utiecť a estetika bagra je príťažlivá nanajvýš tak pre inžinierov. U detí je to iné.

Každé ešte nevzhľadné stavenisko vítajú s veľkým haló a prosíkajú dospelých o chvíľkové zastavenie sa. A čo teraz?

Nadšených divákov odbiť priamo na mieste útechou „Veď bagrovať budú aj popoludní, keď sa vrátime zo škôlky“? Alebo sa opäť nechať na minútku zlákať mimoriadnou fascináciou, kedy sa ťažký stavebný stroj rozdrapuje okolo seba a s hrozivou silou vytrháva veľké sústa z cestnej dlažby?

Premýšľať o neznámom svete podzemných vedení, ktoré sa len zriedka ukážu na denné svetlo?

Výhoda: Sňať si klapky z očí pomôže človeku, aby si všímal niektoré, doteraz nepozorované a napriek tomu zaujímavé detaily.

Nevýhoda: Do škôlky, na schôdzku či do práce prídete teraz už definitívne neskoro, máte však, ako sme už vyššie spomenuli, adekvátnu výhovorku.

Všedný deň sa stáva dobrodružstvom

Zoznam prekážok alebo atrakcií, ktoré vás môžu postretnúť na ceste na akékoľvek dôležité stretnutie, by mohol pokračovať do nekonečna.

Patrila by sem určite ešte malá fontána, ktorá by dieťa zlákala k nespočetným objavom, múr v parku, ktorý by chcelo preliezť, preskočiť alebo chodiť po jeho povrchu, zaparkované autá, o ktorých značkách a diskoch by dieťa rado diskutovalo, mravec, ktorý si vlečie omrvinku chleba do svojho mraveniska, včela, ktorá svojím sosákom vysáva nektár z kvetov, slimák, ktorý sa pohybuje pomaly, ale stále napred a pod.

Prečítajte si: Ako deti trávia voľný čas? Neradi sa nudia, ale...

Deti to nerobia náročky, sú iba zvedavé

Treba mať na pamäti, že deti nechcú svojou pomalosťou a zdržiavaním svoju mamu a otca v žiadnom prípade nahnevať. Ich hodiny len jednoducho tikajú inak ako tie naše dospelácke.

Malé si ešte nevedia predstaviť, koľko trvá štvrť alebo celá hodina. Je im jedno, či je malá ručička na päťke alebo na dvanástke. Žijú jednoducho tu a teraz.

Nemajú ani poňatia, ako veľmi mamu znervózňuje, keď sa musí ponáhľať. Nevedia pochopiť, čo to znamená musieť byť v práci načas. Až v školskom veku sa pomaly učia rozlišovať rôzne časové úseky.

Vymedzte si viac času

Preto potrebujú rodičia v prvých šiestich rokoch dostatok trpezlivosti a pripravenosti prispôsobiť sa rytmu dieťaťa. Na každú činnosť a pre každú cestu by si teda mali vopred vymedziť viac času.

Tip MAMA a ja:

Rozplánujte si na každý presun z domu do cieľovej stanice o tretinu času viac ako potrebujete. To urobí dobre nielen vášmu dieťaťu, ale aj vám. Vyhnete sa tak stresu z časovej tiesne a dieťa sa môže na ceste oddávať vzrušujúcim pozorovaniam.

Niekedy to bez trikov nejde

Deti, ktoré poznajú svojich rodičov väčšinou ako pokojných a trpezlivých, sú občas pripravené pridať tempo, keď čas skutočne tlačí. Nie každý si napríklad môže dovoliť ráno sledovať 15 minút smetiarov a stáť po ceste do škôlky na každom kroku a potom meškať do práce.

Niekedy sú preto povolené malé triky. Deti napríklad milujú výzvy: Stavme sa, že si nestihneš obliecť kabát a obuť topánky, kým narátam do 50?

Alebo: Poď, budeme súťažiť: Kto bude prvý pri tom strome – ty alebo ja? Alebo: Som fakt zvedavá, či zvládneš robiť také veľké kroky ako ja.

Ale pozor! Tieto „urýchľovacie“ triky by ste nemali používať príliš často. Deti totiž túto rodičovskú taktiku veľmi rýchlo prekuknú.

Vnímajme deti ako svojich učiteľov

Keď budeme vnímať pomalosť svojich detí na ceste z bodu A do bodu B nielen ako rušivý faktor, ale ako šancu, otvorí sa nám dávno zabudnutý svet. To, čo sme už označili ako nezaujímavé a banálne, zrazu zažiari v novom svetle a ukáže nám množstvo detailov.

Každodenný život nadobudne dobrodružné črty. Deti sú totiž výbornými učiteľmi umenia, ktoré spočíva v rozpoznaní a užívaní si krásy okamihu. A čo viac vlastne človek potrebuje?