Prečo majú deti stále čas alebo Za objavovaním pomalosti
Už ste sa niekedy pokúšali vychystať a dostať sa s dvomi malými deťmi z jedného miesta na druhé rýchlym tempom?
V nasledujúcich riadkoch sa vám pokúsime vysvetliť, ako nám môže trochu pomalosti v každodennom živote urobiť dobre a ako ju môžu rodičia spolu s deťmi objavovať a dokonca si ju aj užiť!
Dobré ospravedlnenie za meškanie
A tí, čo deti majú, rýchlo pochopia. Lebo podľa Murphyho zákonov bábätká milujú tlačiť do plienky práve vo chvíli, keď sú rodičia i ono kompletne oblečení, obutí a stoja vo dverách pripravení na odchod. Alebo zadriemu po preplakanom dopoludní vo svojej postieľke práve vtedy, keď je pred rodičmi dlho naplánované stretnutie a treba sa ísť obliekať.
Takže unavení rodičia nemajú to srdce budiť dieťa, ktoré konečne zaspalo, z jeho anjelského spánku.
Prečítajte si: Rozumejú deti irónii?
Dospelý má na výber
Kedysi nepodstatné a nezaujímavé dianie na ulici sa zmení na atrakciu, na ktorú sa treba pozerať s údivom a diskutovať o nej – až kým nie je električka či autobus opäť preč. Rodičia tu majú na výber dve možnosti:
- Môžu svoje deti a ich metódy prístupu k životu brať ako rušivý faktor a neustále sa nad tým rozčuľovať a znervózňovať.
- Vydajú sa na vzrušujúcu cestu, ktorú by sme mohli nazvať „Objavovanie pomalosti“.
My vás teraz na jednu takúto cestu pozývame
Nervózny pohľad na hodiny, je najvyšší čas vydať sa na cestu. Ale päťročná Janka pendluje po byte hore-dolu. „Ešte musím rýchlo obliecť bábike svetrík, inak zamrzne!“ komentuje svoju činnosť.
Náhle jej ešte napadne, že musí poliať svoju kvetinku v kuchyni. „Nechaj, ja to urobím, inak to nestihneme,“ ponúka sa Jankina mama. Ale prepočítala sa. „To je môj kvet. A bude smutný, keď ho nepolejem,“ odpovie dcérka. Konečne dokončila, čo potrebovala, už len kabáty, čiapky, topánky a ide sa.
Poobdivovať, ako šikovne roluje smetiar ťažký kontajner, premerať si chlapov a okomentovať ich prácu alebo si spolu s dieťaťom tipnúť, koľko ton odpadu asi môže také auto zhltnúť?
Čo robiť? Deti ostro napomenúť, aby sa nezašpinili a ťahať ich od kaluží smerom preč? Alebo sa sám prebrodiť vodou (pre odvážnych s kvalitnými nepremokavými topánkami) a užívať si, ako sa voda rozplýva okolo topánok?
Pokúsiť sa s dieťaťom trafiť kameňom presne do stredu kaluže alebo v nej nechať plávať kúsok drievka a pozorovať, ako pôvabne tancuje na hladine vody?
Každé ešte nevzhľadné stavenisko vítajú s veľkým haló a prosíkajú dospelých o chvíľkové zastavenie sa. A čo teraz?
Nadšených divákov odbiť priamo na mieste útechou „Veď bagrovať budú aj popoludní, keď sa vrátime zo škôlky“? Alebo sa opäť nechať na minútku zlákať mimoriadnou fascináciou, kedy sa ťažký stavebný stroj rozdrapuje okolo seba a s hrozivou silou vytrháva veľké sústa z cestnej dlažby?
Premýšľať o neznámom svete podzemných vedení, ktoré sa len zriedka ukážu na denné svetlo?
Výhoda: Sňať si klapky z očí pomôže človeku, aby si všímal niektoré, doteraz nepozorované a napriek tomu zaujímavé detaily.
Nevýhoda: Do škôlky, na schôdzku či do práce prídete teraz už definitívne neskoro, máte však, ako sme už vyššie spomenuli, adekvátnu výhovorku.
Všedný deň sa stáva dobrodružstvom
Zoznam prekážok alebo atrakcií, ktoré vás môžu postretnúť na ceste na akékoľvek dôležité stretnutie, by mohol pokračovať do nekonečna.
Patrila by sem určite ešte malá fontána, ktorá by dieťa zlákala k nespočetným objavom, múr v parku, ktorý by chcelo preliezť, preskočiť alebo chodiť po jeho povrchu, zaparkované autá, o ktorých značkách a diskoch by dieťa rado diskutovalo, mravec, ktorý si vlečie omrvinku chleba do svojho mraveniska, včela, ktorá svojím sosákom vysáva nektár z kvetov, slimák, ktorý sa pohybuje pomaly, ale stále napred a pod.
Prečítajte si: Ako deti trávia voľný čas? Neradi sa nudia, ale...
Deti to nerobia náročky, sú iba zvedavé
Treba mať na pamäti, že deti nechcú svojou pomalosťou a zdržiavaním svoju mamu a otca v žiadnom prípade nahnevať. Ich hodiny len jednoducho tikajú inak ako tie naše dospelácke.
Malé si ešte nevedia predstaviť, koľko trvá štvrť alebo celá hodina. Je im jedno, či je malá ručička na päťke alebo na dvanástke. Žijú jednoducho tu a teraz.
Nemajú ani poňatia, ako veľmi mamu znervózňuje, keď sa musí ponáhľať. Nevedia pochopiť, čo to znamená musieť byť v práci načas. Až v školskom veku sa pomaly učia rozlišovať rôzne časové úseky.
Vymedzte si viac času
Preto potrebujú rodičia v prvých šiestich rokoch dostatok trpezlivosti a pripravenosti prispôsobiť sa rytmu dieťaťa. Na každú činnosť a pre každú cestu by si teda mali vopred vymedziť viac času.
Rozplánujte si na každý presun z domu do cieľovej stanice o tretinu času viac ako potrebujete. To urobí dobre nielen vášmu dieťaťu, ale aj vám. Vyhnete sa tak stresu z časovej tiesne a dieťa sa môže na ceste oddávať vzrušujúcim pozorovaniam.
Niekedy to bez trikov nejde
Deti, ktoré poznajú svojich rodičov väčšinou ako pokojných a trpezlivých, sú občas pripravené pridať tempo, keď čas skutočne tlačí. Nie každý si napríklad môže dovoliť ráno sledovať 15 minút smetiarov a stáť po ceste do škôlky na každom kroku a potom meškať do práce.
Niekedy sú preto povolené malé triky. Deti napríklad milujú výzvy: Stavme sa, že si nestihneš obliecť kabát a obuť topánky, kým narátam do 50?
Alebo: Poď, budeme súťažiť: Kto bude prvý pri tom strome – ty alebo ja? Alebo: Som fakt zvedavá, či zvládneš robiť také veľké kroky ako ja.
Ale pozor! Tieto „urýchľovacie“ triky by ste nemali používať príliš často. Deti totiž túto rodičovskú taktiku veľmi rýchlo prekuknú.
Vnímajme deti ako svojich učiteľov
Keď budeme vnímať pomalosť svojich detí na ceste z bodu A do bodu B nielen ako rušivý faktor, ale ako šancu, otvorí sa nám dávno zabudnutý svet. To, čo sme už označili ako nezaujímavé a banálne, zrazu zažiari v novom svetle a ukáže nám množstvo detailov.
Každodenný život nadobudne dobrodružné črty. Deti sú totiž výbornými učiteľmi umenia, ktoré spočíva v rozpoznaní a užívaní si krásy okamihu. A čo viac vlastne človek potrebuje?
Prečítajte si: Naučte deti odvahe