Trápi vás alergická nádcha? Pomôžte si bez liekov.
Alergia je neželaná reakcia jedného z mechanizmov imunitného systému na cudzorodú látku – alergén. Dnes sa radí medzi pomerne bežné ochorenie, s ktorým má skúsenosť približne každý štvrtý človek. Prejavuje sa zvyčajne sezónne, hoci výnimkou nemusí byť ani celoročná alergická nádcha.
Alergénom môže byť čokoľvek
Z inhalačných alergénov sú najčastejšími alergénmi pele, roztoče a plesne, ktoré sa pohybujú v ovzduší a do organizmu sa dostávajú vdýchnutím. Spomedzi peľových alergénov sú to pele stromov, a to liesky, brezy, jelše; alebo tráv, obilnín a buriny: palina, ambrózia, žihľava či púpava.
Predispozícia na alergiu sa dedí
Ak je jeden z rodičov alergik, dieťa má 30 – 50 % „šancu“ na zdedenie alergie. Alergia matky má väčšiu predispozíciu na vznik u dieťaťa ako alergia od otca, teda ak je alergikom mama, „šanca“ je vždy vyššia. Pri oboch rodičoch – alergikoch sa riziko zvyšuje už na 60 – 80 % a v prípade, že obaja rodičia sú alergickí na ten istý alergén, pravdepodobnosť prejavov alergie u ich potomka je takmer 100 %. Aj rodičia, ktorí nie sú alergici, môžu mať potomka s prejavmi alergie, pretože dieťa je nositeľom inej genetickej informácie a zároveň vyrastá v inom životnom prostredí ako vyrastali jeho rodičia. Preto jej prepuknutie často závisí nielen od dedičnosti, ale aj od faktorov životného prostredia.
Typické prejavy alergickej (sezónnej) nádchy
Alergický zápal postihuje tri lokality: nos, prinosové dutiny a spojivky.
• Sekrécia z nosa – pri alergickej nádche zvyčajne býva výtok z nosa vodnatý, ale výnimkou nie je ani sekrét sfarbený do zelena. Časť ľudí trpiacich sezónnou nádchou má tzv. „zadnú“ nádchu, to znamená, že im z nosa netečie, ale sekrét zateká priamo do hrdla.
• Upchatie nosa – niektorí pacienti udávajú len pocit opuchnutej, zdurenej nosovej sliznice a nemajú žiadnu sekréciu.
• Kýchanie
• Svrbenie nosa, prípadne podnebia či očí.
• Môže byť sprevádzaná i stratou čuchu alebo chuti.
• Komplikáciami môžu byť zápaly prinosových dutín alebo uší.
Kedy začína?
MUDr. Martin Brezina, CSc.:
„Alergia sa môže objaviť v ktoromkoľvek veku a s príznakmi v rozličnom rozsahu a stupni. Zvyčajne sa najčastejšie prejaví už v predškolskom veku, medzi 4. – 5. rokom veku dieťaťa. Mnohokrát je zamaskovaná pod recidivujúcimi infekciami, ako je napr. laryngitída či dlhotrvajúci kašeľ. U niektorých detí časom vyhasne, u časti pretrváva a u niektorých detí prechádza až do astmy. Typickým priebehom, označovaným ako „kariéra“ alergika je, že sa u dieťaťa už v období batoľaťa objaví ekzém či iné kožné prejavy alergie. Ekzém môže po liečbe (v niektorých prípadoch i spontánne) vyhasnúť, ale vystrieda ho alergická (senná) nádcha. Tá rovnako môže po určitom čase vymiznúť, alebo sa naopak, pridruží astma. Nie je však pravidlom, že dieťa, ktoré má ekzém, sa automaticky prepracuje k sennej nádche či astme. Cielená liečba detského pacienta s ekzémom a sennou nádchou môže u časti pacientov znížiť pravdepodobnosť prechodu do astmy, t. j. dá sa navodiť priaznivý zvrat v „kariére“ alergika.“
Sezónnu nádchu musíte správne liečiť
Na liečbu alergickej sezónnej nádchy sa podávajú antihistaminiká vo forme tabliet alebo nosových sprejov či očných kvapiek – ich účinok je však obmedzený. Účinnejšie sú nízkodávkové nosové kortikoidy, ale mnoho rodičov sa ich používania u svojich detí obáva. „Strach je zbytočný a pramení z 50. rokov minulého storočia, kedy sa kortikoidy nasadzovali neuvážene a viedli k rozvoju závažných vedľajších účinkov. Odvtedy sú kortikoidy synonymom nebezpečného lieku. Dnes, v nízkych koncentráciách, sú bezpečnou liečbou aj u detí,“ tvrdí MUDr. Brezina. V rámci liečby sa v súčasnosti vykonáva aj tzv. alergénová imunoterapia, pri ktorej sa vpravujú do organizmu alergény v upravených a postupne sa zvyšujúcich koncentráciách s cieľom navodiť toleranciu organizmu voči nim. Ak do dvoch rokov nie je badateľný efekt, je zbytočné v tomto druhu liečby pokračovať.
Liečbu môžete podporiť aj bez liekov
Klimatické pobyty sú dobrou alternatívou, najmä ak rodičia majú možnosť odcestovať v čase, keď vedia, že dieťa máva príznaky sezónnej nádchy. Zmenou prostredia (pobytom pri mori alebo v určitej nadmorskej výške) sa vyhnú alergénom. Približnú dobu výskytu peľov si môžu určiť pomocou peľového kalendára a podľa toho si naplánovať zmenu prostredia. Vyhýbanie sa alergénom je dôležitá a zmysluplná súčasť liečby.
Čo robiť, ak už sezónnu nádchu máte:
- Snažiť sa pridržiavať zásady – v čo najvyššej možnej miere sa vyhnúť priamemu styku s peľom.
- Počas kvitnutia alergénu pobyt dieťaťa vo voľnej prírode obmedziť na minimum.
- Na cestu do škôlky či školy nezabúdať u dieťaťa na pokrývku hlavy (stačí šiltovka) a očnú sliznicu chrániť pred peľom slnečnými okuliarmi.
- Po príchode domov naučiť dieťa na tzv. „zdravotný filter“ – osprchovať sa a opláchnuť si aj vlasy, prezliecť dieťa do domáceho odevu. Oblečenie, ktoré malo dieťa oblečené vonku, v žiadnom prípade neskladovať v miestnosti, v ktorej sa hrá, učí alebo spí.
- V čase kvitnutia peľov v žiadnom prípade nevetrať ráno. Najlepšie je vetrať miestnosť po daždi, prípadne večer, kedy je koncentrácia peľov v ovzduší najnižšia.
- Dieťa by v čase prejavov alergickej nádchy podľa druhu alergénu nemalo konzumovať niektoré druhy potravín príbuzné s peľom rastlín. Ak je dieťa alergické na peľ brezy – môže alergicky reagovať na jablká, hrušky, broskyne, slivky. Alergici na kvitnúce trávy by sa mali vyhnúť konzumácii paradajok, zemiakov a arašidov. Tí, ktorých trápi alergia na kvitnúce buriny ako je napr. palina, môžu mať problémy s korením, paprikou či slnečnicovým olejom.
- Med vo všeobecnosti pre alergikov vhodný nie je práve z dôvodu obsahu peľov.