Staň sa mamou...

Aká zrýchlená a unáhlená doba. Často to počujeme a možno často aj sami hovoríme. ALE zrýchľujeme si ju predsa tým, že dopúšťame veci, ktoré niekedy naozaj nechceme. Zvláštne pravidlá, ktoré triedia ľudí na takých a onakých, zmätok a strach, čo ak budem horší ako tí druhí, nesmiem predsa zaostávať a tak dupnem na plyn a pridám naplno...

Niekedy si hovorím, aká škoda, že nám to všetko podstatné uniká. Zmysel pre krásno, harmóniu a pokoj. Mať chvíľku čas zatvoriť sa do seba a uvedomiť si, kto som. Mať chvíľku čas zavesiť na svoju dušu ceduľku ZATVORENÉ a tešiť sa zo života tak pomaly. Škoda, lebo je to krásne, napĺňa to zvláštnym pokojom, potrebou mať v sebe lásku a nádej. Potrebou milovať svojich blízkych, svoju rodinu.

„Ty si na materskej?!?“, „...a ešte si z toho nezošalela? Ako to môžeš doma vydržať?!“...počúvam často tieto slová a pre mňa dosť trápne otázky niektorých žien.
„Áno, nosím tepláky a nie sú vyťahané“. Tak by som to zhrnula do vety, ktorú by však rozšifroval len človek, ktorý ma naozaj pochopil.

Sama som bola kedysi súčasťou toho rýchlika, na ktorý všetci s očakávaním naskakujú a volá sa moderný život. Jedného dňa som zatiahla ručnú brzdu a vyskočila z neho von. Chcela som zažiť aj niečo iné. Chcela som spoznať samú seba a svoje skutočné hodnoty. Bolo to veľmi ťažké, kým som sama pochopila, čo mi to môže dať. Kým som sa naučila počúvať aj iný hlas ako len ten svoj. Kým som si uvedomila, že niekoho hlas mi znie oveľa nádhernejšie ako môj. Či si to priznáme alebo nie, sami seba počúvame najčastejšie a nečudo, že asi najviac. Také malé sebectvá, keď sa nevieme odpútať od seba a vidieť aj niečo viac.

Po dlhom hľadaní som to našla. Také jednoduché a obyčajné, málokto tušil, že toto je tá čarovná hviezda, ktorá prináša do duše plnosť a nádheru. Dáva dňom obrovský jas a smiech. Poháňa vpred viac ako najrýchlejšie autá sveta. Má silu väčšiu ako najväčšie tornáda. Také jednoduché a prosté, také úprimné a naplnené múdrosťou.

Je to moja dcéra Emmka, ktorú som priviedla na tento svet. Malý krpček, ktorý mi prečaroval celý môj doterajší život. Zatiaľ, čo ja vidím v knižke len veľa zvieratiek, ona tam vidí leva Alekiho, žabku Gabku, levicu, ktorá je odteraz už tigrica a červíka, ktorý má na tričku nakreslené jablko. Zatiaľ, čo ja utekám, lebo začalo pršať, ona zastane a veselo sa čľapká v kaluži... “mamíí a dá sa behať medzi kvapkami?“ Chvíľu zastanem a viem, že keď budeme chcieť, môžeme bežať aj pomedzi kvapky, lebo v našom krásne spomalenom svete, kde sa venuje všetkému pozornosť sa to dá... v tom krásnom detskom svete sa to naozaj dá!

Nikdy som nevedela, aké to je, keď žiješ preto, že máš niekoho tak spojeného so sebou, až sa ti občas vtlačia slzy do očí, keď večer tieto malé – veľké hviezdy zaspinkajú a ty si uvedomíš, aký si maličký oproti tomuto zázraku, ktorý máš, ktorý ti bol daný ako úžasný dar. Daj mu všetku svoju lásku. Daj mu dni plné smiechu a zázrakov, ktorým oni ešte neprestali veriť. Otvor mu, keď máš pred ostatnými zatvorené, určite ťa pochopí, viac ako ktokoľvek iný.

Staň sa mamou...a budeš šťastná. Staň sa mamou a uveríš veciam, na ktoré si už dávno zabudla. Staň sa mamou a budeš tou najväčšou hviezdou pre tú najlepšiu a najúprimnejšiu bytosť, ktorú v živote stretneš – pre svoje dieťa, pre svojho spojenca v ťažkých bojoch života, pre svoju podporu a pre nádej, že je na svete niekto z teba, niekto, koho si sem priviedla a komu na tebe nesmierne záleží.

Nesklamme tieto bytosti, ktoré nám tak veria! Buď MAMOU naplno. Zabudnime na predsudky a hlúpe názory o vyťahaných teplákoch.
Ďakujem každej mame, ktorá je naozaj mamou, ďakujem každému drobčekovi, že nám ukazuje svet, ktorý má hodnoty a zmysel. Svet, na ktorý sme dávno zabudli, svet, ktorý má aj svoj cieľ a oživuje našu skutočnú podstatu. Život pre život!

Ďakujem svojej dcérke, že ma naučila vidieť svet úplne inak, že ma naučila pokore a skutočnej úprimnosti a že už viem, aké to je nebyť sám a veriť v to, že keď naozaj chcem, tak svet dokáže byť skutočne zázračný...