Šanca stať sa rodičmi

Šanca stať sa rodičmi
2.7.2016 v kategórii Mama, autor Redakcia, foto: istockphoto.com

„Aj ja patrím medzi mamičky, ktoré toho na ceste za svojím vytúženým bábätkom veľa zažili, ale určite nič neľutovali a bez váhania by to urobili znova,“ prezradila nám Katka, ktorá tvrdí, že nádej úmiera posledná...

Keď sme sa s manželom brali, mala som 28. Nikdy som nemala žiadne problémy s cyklom, tak mi ani nikdy nenapadlo, čím všetkým si budeme musieť prejsť. Vysadila som antikoncepciu a začali sme sa pokúšať o bábätko. Keďže sa nám dva roky nedarilo otehotnieť, rozhodli sme sa navštíviť centrum asistovanej reprodukcie, pretože moja gynekologička po rôznych vyšetreniach povedala, že som úplne v poriadku. A tak sme si povedali, že to skúsime...

Šokujúci výsledok

Vyšetrenia v centre nás ohromili. Manžel mal len 1 % morfologicky vhodných spermií na oplodnenie! Pán doktor nám povedal, že môžem otehotnieť aj normálnou cestou, ale pravdepodobnosť je veľmi malá a mohli by sme na to čakať možno aj celý život. Možnosťou bolo len umelé oplodnenie IVF metódou. Obaja sme veľmi túžili po dieťatku, tak sme nemali nad čím rozmýšľať. Začal sa kolotoč hormonálnej stimulácie, odberov, kontroly rastu vajíčok atď. Po odbere vajíčok sme museli 5 dní čakať, ako to bude s oplodnením vyzerať. Bolo to sľubné, ale deň pred vložením oplodnených vajíčok do maternice nám zavolali, že to nevyzerá dobre, ale máme ešte počkať do ďalšieho dňa.

Už sme ani neverili...

Boli sme so silami na konci a čakali, ako to dopadne. Druhý deň nám zavolali, že máme prísť. Povedali nám, že je to až zázrak, ale tri embryá sa ,,pozbierali“ a tak mi ich budú môcť vložiť do maternice. V tej chvíli sme boli najšťastnejší na svete, hoci sme vedeli, že to ešte neznamená šťastný koniec. Ale stal sa ďalší zázrak a tehotenský test bol pozitívny!!! Tehotenstvo som zvládla bez ťažkostí. Pôrod síce museli ukončiť cisárskym rezom, lebo bábätko malo pupočník okolo krku, ale všetko dobre dopadlo. 23. 12. 2006 sa nám narodila krásna dcérka Zuzanka. Vážila 2 670 g a merala 48 cm. Obaja sme vedeli, že je to ten najkrajší darček, aký sme mohli dostať!

Aj braček!

Dnes má Zuzanka 3 roky a už má aj krásneho bračeka Jakubka. Otehotneli sme totiž normálnou cestou. Začala som veriť tomu, že zázraky naozaj existujú. Chceli by sme poďakovať celému kolektívu sanatória Helios v Martine a hlavne pánovi doktorovi Petrovi Krajkovičovi, ktorí nám pomohol v situáciách, keď sme mali pocit, že už je všetko stratené a vždy nám dodal potrebný optimizmus.

Chcem všetkým snažilkám odkázať, že nádej naozaj umiera posledná. Nech sa nevzdávajú, lebo výsledok stojí za všetko to trápenie!