Príbeh našej čitateľky.. Popôrodné komplikácie:CYSTOKÉLA a PROLAPS

prolaps, močový mechúr, maternica, popôrodné komplikácie
4.2.2018 v kategórii Mama, autor Redakcia, foto: istockphoto.com

Do redakcie často dostávame od vás, naše milé čitateľky, rôzne listy. V niektorých nás prosíte aj o odborné rady.

Našu čitateľku Tinu trápi závažný zdravotný problém.

V jej prípade ide o popôrodnú komplikáciu:

„Neviem sa pozbierať a bojím sa...“

„Mám čerstvých 35 rokov. Pred dvoma mesiacmi sa mi narodil krásny zdravý chlapček, doma sme už mali skoro 3-ročnú princeznú. Celé šestonedelie som si užívala priam v euforickom šťastí, bola som plná energie, zvládala som dokonca bez ťažkostí všetky bežné domáce práce. Cítila som sa o 1 000 percent lepšie ako po prvom pôrode, preto som nejako veľmi neležala, starala som sa o rodinku a skôr bola na nohách alebo sedela."

Potom však prišla kontrola po šestonedelí a pre mňa „ľadová sprcha“, keď mi doktor povedal, že mám poklesnutý močový mechúr do pošvy, tzv. cystokélu. Keď som sa potom doma pozrela zrkadielkom (vyzeralo to ako nejaký nafúknutý balónik), hneď som sa rozplakala a plakala som ďalšie dva týždne, kým som sa ako tak pozbierala. Stále nie som ani náhodou v takej pohode ako pred kontrolou.

Mám výčitky, či som niečo počas tehotenstva a po pôrode nerobila zle. Po tom, keď som si našla informácie o tejto problematike (najmä na zahraničných weboch), mi tiež nebolo všetko jedno, keďže operácie tohto zdravotného problému vraj nie sú veľmi účinné a ich výsledky vydržia iba približne 5 rokov.

Nikdy predtým som o ničom takom nepočula, nečítala, hoci vraj prolapsy či už močového mechúra, maternice alebo konečníka po pôrode nie sú až takou výnimočnou situáciou. Keď som sa pýtala doktora, čím to je spôsobené, povedal, že pôrodom a oslabením a potrhaním tkaniva (bola som potrhaná najmä okolo močovej rúry). Stále si kladiem otázku, či som mohla tomu predísť, či už intenzívnejším cvičením panvového dna (v tehotenstve som si  sem-tam zacvičila,  ale nie pravidelne), prípadne lepšou regeneráciou po pôrode v šestonedelí, nedvíhaním staršej dcéry v tehotenstve alebo po pôrode (najmä z a do autosedačky). Všade sa píše o posilňovaní panvového dna v súvislosti s únikom moču, ale o prolapsoch ani slovko. Aj keď na fórach som natrafila i na ženy, ktoré boli počas života športovo aktívne, aj v tehotenstve cvičili a taktiež ich to postretlo...

Keď som sa pýtala doktora, ako sa to dá riešiť, povedal mi, že operatívne, ale operácia sa odporúča v období, keď je to pre ženu už veľmi obmedzujúce, aj preto, že tieto operácie neriešia problém dlhodobo a po opätovnom poklese sa môžu pridružiť ešte väčšie komplikácie ako silnejší únik moču, bolesti podbruška a pod. Ale pre koho by nebolo obmedzujúce cítiť stále nejaký čudný pocit, ako keby tlak alebo vypadávajúci tampón „tam dolu“? Pri tomto zdravotnom probléme sa neodporúča skákanie, behanie, dvíhanie ťažkých vecí – ale ako to docieliť s 2 malými deťmi?

Vymenila som si pár emailov aj s inými ženami, ktoré trpia po pôrode niektorým z prolapsov. Pre väčšinu je to nápor najmä na psychiku, narúša to ich bežný život tým, že na to musia neustále myslieť (keďže to cítia pri každom kroku a odporúča sa im niekoľkokrát denne cvičiť panvové dno), niektorým to negatívne ovplyvnilo aj sexuálny život. Jednoducho sa nevedia tešiť zo života tak ako predtým a lekári im ako riešenie predpisujú antidepresíva...

prolaps, popôrodné komplikácie


Som v podobnej situácii a hoci mi moji blízki stále hovoria, nech to neprežívam tak tragicky, že na to sa predsa nezomiera a hlavne, že sú deti zdravé, pre mňa to nie je útecha... Neviem sa pozbierať a bojím sa, že to už začína mať vplyv na deti aj na rodinu. Myslela som si, že ťažkosti s poklesom orgánov a únikom moču budem riešiť až niekedy po prechode, v oveľa vyššom veku, ale že sa s tým budem musieť pasovať už po pôrode, by mi nikdy nenapadlo...“

V gynekologickej praxi  sa odborníci s touto diagnózou stretávajú pomerne často.
O vyjadrenie sme požiadali gynekológa MUDr. Petra Brenišina:

Názor odborníka

Prolaps (prepadnutie) vaginálnej steny sa môže vyskytnúť po pôrodoch, najmä kvôli traume tkaniva spôsobenej tehotenstvom a pôrodom, pričom častejšie sa vyskytuje:

  • po pôrodoch nadmerne veľkých detí,
  • po pôrodoch nasledujúcich krátko za sebou,
  • k rizikovým faktorom patrí aj dlhotrvajúci namáhavý pôrod, kliešťový pôrod,
  • rizikovým faktorom je aj obezita ženy.

Prolaps však môže nastať u ženy aj pri nedostatočnej regenerácii v šestonedelí, pretože poranené a namáhané tkanivá potrebujú určitý čas, aby sa dali do poriadku. Dvíhanie starších detí môže „napomôcť“ k vytvoreniu tohto stavu za predpokladu, že nedošlo k dostatočnému zotaveniu tkanív. Pri dvíhaní bremien sa totiž zvyšuje vnútrobrušný tlak, čiže stúpa tlak i na orgány malej panvy, čím môže dôjsť k vyklenutiu. Je však nutné dodať, že mnoho žien po pôrode berie staršie deti na ruky a zvláda to absolútne bez ťažkostí.

Dôležitý je aj časový horizont, prolaps sa zvyčajne objaví až s určitým odstupom po pôrode, nakoľko na jeho vývoj je potrebný určitý čas, kým sa porucha tkanív pošvovej steny naplno prejaví. U niektorých žien sa dokonca prejaví až s odstupom rokov.

Najúčinnejším riešením je operácia, pri ktorej sa urobí úprava stien pošvy a zároveň sa fixuje močový mechúr i orgány malej panvy. Jej účinok pri dobrej rehabilitácii a v správnom spojení s cvičením má pomerne dlhodobý efekt u väčšiny pacientok, keďže je však každý organizmus iný, nič nemožno povedať na sto percent. Prirodzene, vyskytnú sa aj prípady, keď je potrebná po určitom čase reoperácia, ak pretrvávajú už uvedené rizikové faktory.

Nie vždy je však nutné pristupovať ihneď k operácii. Veľký význam má cvičenie, kde však nemožno očakávať okamžitý efekt. V kritickom období si treba skutočne dať pozor na dvíhanie bremien. Neznamená to, že svoje dieťatko nezoberiete na ruky, ale nemusíte ho na rukách nosiť viac, než je to nutné.

Každá pacientka s touto diagnózou je informovaná o možnostiach liečby, vrátane operatívnej.

Najskôr by sa mali vyčerpať konzervatívne spôsoby liečby.

K operácii treba pristúpiť bez odkladu, ak prepadnutý močový mechúr tlačí v pošvovej stene a tá sa vyklenuje von do takej miery, že je stav už alarmujúci. Rovnako neodkladná sa operácia stáva v prípade, ak dochádza k úniku moču (zvierač v zmenenom prostredí už neplní alebo len minimálne plní svoju funkciu, na potvrdenie diagnózy však treba absolvovať príslušné vyšetrenia). Opačným extrémom, ktorý je takisto pádnym argumentom pre operáciu, je stav, keď sa pacientka nedokáže vymočiť.

Z prehľadu ešte možno uviesť, že prepadnutie prednej steny pošvy a orgánov močového systému sa deje častejšie než prepadnutie zadnej steny a vyklenutie konečníka, ktorý potom spôsobuje ťažkosti so stolicou.

Pokles sa časom zvykne zhoršovať. Tento proces u žien v plodnom veku nebýva až taký markantný, rapídnejší priebeh býva po prechode. Tam totiž nastupujú hormonálne zmeny a zmeny tkanív, ktoré vedú k rýchlejšiemu zhoršovaniu tohto stavu. Preto si dovolím zdôrazniť to, čo som už napísal vyššie: u ženy vo vašom veku je perspektíva úpravy stavu a jeho udržanie omnoho vyššia a dlhodobejšia.

Na margo vašich skúseností z internetových fór:

  • Stretnete sa tu vždy skôr s negatívnym než s pozitívnym, lebo človek, ktorý nemá problémy, spravidla nemá potrebu na takéto fórum prispievať. To niekedy vyvoláva dojem, že problémy tohto charakteru sú omnoho častejšie a vážnejšie, než je to v skutočnosti.
  • Prolaps sa môže vyskytovať – a prekvapivo často – aj u žien, u ktorých je cvičenie neoddeliteľnou súčasťou každodenného života. Otázkou je, akým smerom je cvičenie týchto žien zamerané – niektoré cviky totiž môžu riziko prolapsu skôr zvyšovať.
  • Výmena skúseností na takomto fóre môže byť veľmi užitočná, k informáciám treba však pristupovať s určitým nadhľadom. Radšej však dajte na názor svojho lekára, ktorý určite pozná váš zdravotný stav lepšie než internetové priateľky.

Milá čitateľka, hlavu hore, máte podporu najbližších, čo je skvelé, nebojte sa svoj stav konzultovať s odborníkom a všetko bude dobré! Máte krásne zdravé deti, okrem cystokély ste v poriadku, takže máte veľkú šancu dať svoj zdravotný stav do poriadku. Treba dbať na správne cvičenie, správnu životosprávu (pozor napr. na tvrdú stolicu), byť opatrná pri dvíhaní bremien. Ak by však bolo nutné váš stav riešiť operačne, treba pamätať na to, čo už bolo uvedené vyššie: Aj po operácii je nutné cvičiť a dodržiavať všetko, čo už bolo spomenuté v predchádzajúcom odseku.