O zlomenej ruke a ľudovkách na Kramároch

Kristína Majerová | 3. máj 2021
O zlomenej ruke

Hneď od dverí nás poslali do sprchy, akoby sme boli všivaví. Samozrejme, šok ako pre matku, tak aj pre dieťa.

„Mama, aaau, to bolí, ja chcem sadru.“

„Maťko, čo je? Čo sa stalo?“

„Mama, sadru, prosím si sadru.“

Dieťa, ktoré vydrží zubárske ošetrenie bez akejkoľvek anestézy plače, slzy mu tečú a na lícach ostávajú slané stopy.

Rozplačem sa s ním. „Maťko, čo sa stalo? Čo si robil?“

„Kubko, mi povedal že môžem ísť na ten stôl, že je to bezpečné. Vraj to má byť naša rozhľadňa.“ Niet nad dobrého staršieho brata, ktorý si zmyslí ísť na dva na seba položené písacie stoly, kým ich matka ráta mikrosekundy na záchode. Chceli sme akože maľovať detskú izbu, preto tie stoly.

Sadáme do auta. Letíme na Kramáre

Tam, kde vždy. Naposledy pri zlomenej nohe sa Maťko na registrácii pýtal, či môže skočiť dole. Teraz sa nepýtal. Teraz plakal. Niesla som ho na rukách. Lebo vstup len jedna sprevádzajúca osoba. Vedela som, že je zle. Registrácia, pokladňa, Covid test, triediaca ambulancia, chirurgia, rontgen s dieťaťom na vozíčku, zase chirurgia.

„Kedy jedol naposledy? Nejedol? Dobre. Idete na príjem. Operácia v celkovej narkóze. Uvidíme, čo s tým. Škaredá zlomenina...“

Statočná akčná mamička sa rozplakala a revala a revala. Neviem, či kvôli tomu alebo je to dobrým zvykom mi pridelili asistenta, ktorý mi tisol vozík s Maťulkom, držal papiere a ja som len otvárala dvere. Prešli sme si asi tromi oddeleniami, kde sme mali byť prijatí a neboli sme, až sme skončili na nule oproti bufetom a káve.

Čože? Do sprchy?

Hneď od dverí nás poslali do sprchy, akoby sme boli všivaví. Samozrejme, šok ako pre matku, tak aj pre dieťa. Matke s bujnou fantáziou hneď hlavou prešli všetky filmy z koncentračných táborov, keď videla pred sebou dieťa vyzlečené a plačúce, že ono sa sprchovať nechce.

Odteraz pozerám už iba rozprávky ala Tom a Jerry.

Nakoniec od operácie už za 20 minút prešli dve hodiny a Maťko skúšal zdravou rukou polohovaciu posteľ. Riešil, či si môžeme aj domov takú kúpiť. Na chodbe som našla tank, ktorý som mu doniesla na posteľ a hrali sme, sa že je zranený vojak, izba je náš bunker a vojak je aktuálne zranený.

Keď ho sestra niesla na vozíku na operačnú sálu, išla som vedľa neho, hlavou mi zase behali všelijaké myšlienky, ktoré som strašne rýchlo zaháňala...sestrička zlatá išla s posteľou ako s tankom, Maťko sa cez strach v očiach usmieval...

Netrpezlivo som v izbe čakala, mobil samozrejme na 2 % (klasika ja) a čakala som, kým mi manžel donesie veci (a nabíjačku) a kým Maťka dovezú naspať.

Stresy som mala riadne. A to som si myslela, že som celkom v nadhľade. Zistila som však presný opak. Dieťa, ktoré sme už ťahali spod zatvorenej vodnej hladiny, malý samovrah, bez pudu sebazáchovy...ležalo vedľa mňa ubolené a odfukovalo.

Viem, že to mohlo byť horšie.

Myslíte však, že sa syn poučil?

  • Doktorovi povedal, že rodičia mu nepovedali, že na stôl sa nemá liezť.
  • Stal sa z neho miláčik oddelenia, mňa ako mamu poslali domov, jeho si chceli nechať.
  • Úplne v pohode si vykecával s doktorom, nosil mu noviny, delil sa s ním o fornetti a doktor vyjadril myšlienku, že by takého syna chcel mať.
  • Hodinu po prebratí riešil dilemu, ako vylezie na poschodovú posteľ a kedy najbližšie pôjdeme na skaly
  • Spolužiaci zo škôlky počuli, že padol zo stromu, tak riešili, či listnatý alebo ihličnatý.
  • Bolestné vo forme Lega a vojenských vysielačiek sa mu až príliš páčilo.
  • Z narkózy nebol vôbec utlmený.
  • V rámci pokojovej prechádzky sa snažil preliezať ploty a vyliezať na všetky múriky v okolí.
  • Pri jedení, obliekaní a iných činnostiach sa príležitostne tvári akoby mal obe ruky aj nohy zlomené.
  • Trošku sme rušili pokoj na chodbách, keďže Maťko sa prechádzal a vyspevoval si ľudové a iné piesne.
  • Po prvej infúzke, ktorá sa mu nepáčila, zmenil názor po informácii, že ide o liečivú vodičku pre zraneného vojaka. Bol si sám proaktívne zaklopať na dvere lekára, či mu ju ešte nedajú. Uznali, že mu je až príliš dobre a odmietli. Vojak sa vrátil do bunkru smutný.

Záver:

Deti absolvovali skupinové školenie, kde boli poučení, kde môžu a nemôžu vyliezať. Nie som si istá, či to pochopili.

PS: Inak, ak by ste sa na tie Kramáre dostali, nie je to tam také hrozné. Je tam materská škôlka (boli sme a fajne bolo), základná škola, knižnica so super knihami (aj s tankom), veľa bufetov a kávomatov. Ale lepšie, ak to budete vedieť len z tohto blogu.

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: