O „čokoládovej“ cyste

Už niekoľkokrát som si povedala, že napíšem a povzbudím všetky „mamy - čakateľky“, že aj zázraky sa stávajú, no akosi mi to nevyšlo. Keď som nedávno v časopise čítala o endometrióze, konečne som sa rozhodla prispieť aj ja svojím snažilkovským príbehom so šťastným koncom.

S manželom sme sa brali v auguste 2007, bábätko sme akosi ešte neplánovali, no ani sme sa mu nebránili. V novembri som bola na bežnej preventívnej gynekologickej prehliadke, kde mi po prvýkrát robili ultrazvuk sondou. Lekár mi pri vyšetrení povedal, že mám cystu na ľavom vaječníku a na 99 % vyzerá na čokoládovú, teda endometriózu. Ostala som prekvapená, no vo vnútri som si povedala, veď cysta je bežná, má ju skoro každá druhá žena, nie je čoho sa báť. Nato mi však lekár vysvetlil (a to dosť surovo), o čo ide, a že je to to najhoršie na plodnosť, čo ženu môže postihnúť. 

Povedal mi, že bude potrebná operácia, ale aby sa zabránilo recidíve, budú mi musieť vybrať celý vaječník. A aby toho nebolo málo, ako príklad mi uviedol jednu pacientku v mojom veku, ktorá mala endometriózu, vybrali jej jeden vaječník, no potom mala cystu aj na druhom vaječníku a chuderka, ostala bez vaječníkov. Super príklad pre bezdetnú, čerstvo vydatú ženu... Viac mi nebolo treba, rozplakala som sa a v tej chvíli som ho strašne neznášala. Myslím si, že mi mohol podať informáciu o tejto chorobe aj iným spôsobom.

Od liečiteľky až po laparoskopiu
Ešte v ten deň som na internete prečítala všetky dostupné články o endometrióze a vôbec sa mi to nezdalo také strašné, ako mi to môj gynekológ podal. Začala som užívať lieky na prírodnej báze, navštívila som liečiteľku, denno-denne som sa modlila a robila som všetko, čo sa len dalo, aby mi cysta zmizla a ja som otehotnela. K svojmu gynekológovi som už nešla, v januári 2008 som zmenila lekára. Prešla som k pani doktorke, ktorá bola veľmi zlatá, povedala mi všetky informácie o endometrióze, následnú liečbu a možnosti. Začala som užívať lieky s vierou, že cysta „zmizne“.

Lekárka mi vzala krv na onkomarkery, boli zvýšené, no i napriek tomu nevzdávala liečbu liekmi, ktoré mi podávala tri mesiace. Keďže cysta bola stále tam, v júni  som sa objednala na laparoskopiu. Vysvetlila mi, že vziať vaječník  mladej bezdetnej žene je v dnešnej dobe „trestný čin“ a že sa vôbec nemusím báť. Tiež mi vravela, že po laparoskopii a prefúknutí vajíčkovodov do pol roka určite otehotniem. Musím povedať, že som jej veľmi dôverovala.

Zázraky sa dejú...
Po laparoskopii som sa hlásila u pani doktorky. Vedela som, že nasleduje polročná liečba, ktorá zabráni menštruácii z dôvodu, aby sa endometrióza nevrátila. Veľmi som sa toho bála a vravela som si, na čo je to dobré, pol roka odďaľovať snaženie sa o bábätko. Po pol roku mi nabehne cyklus a možno aj endometrióza, navyše psychické problémy spojené s tzv. prechodom.

No na moje milé prekvapenie ma moja pani doktorka poslala do centra asistovanej reprodukcie, kde mi pán doktor urobil potrebné vyšetrenia, taktiež manželovi. Teda žiadne injekcie do brucha neboli. Po mesiaci nám došli výsledky s tým, že sme zdraví, všetko je v poriadku, akurát tá  „moja“ endometrióza sa môže hocikedy vrátiť. Pán doktor mi ponúkol možnosti umelého oplodnenia. Ja som sa mu však poďakovala a v duchu som si povedala, že to nepotrebujem, veď do pol roka určite otehotniem.

V tom čase som ešte netušila, a ani pán doktor asi nie, že som UŽ tehotná. Mesiac po laparoskopii, v júli 2008, som otehotnela. Bolo to milé prekvapenie a zvlášť pre moju zlatú pani doktorku, ktorá mi povedala, že je to zázrak. Všetci sme boli veľmi šťastní a to šťastie trvá dodnes, pretože máme krásneho synčeka Dávidka.

Dúfam, že týmto aspoň trošku povzbudím všetky čakateľky so zákernou endometriózou. Najdôležitejšie je prestať sa ľutovať, začať veriť a presvedčiť samu seba, že bábätko určite príde. A príde vtedy, keď to budete najmenej čakať.

Z celého srdca vám želám, aby sa vám splnil váš najväčší sen, tak ako sa splnil mne.