Nesplnené detské sny

21.7.2009 v kategórii Mama, autor Miroslava Kotačková, foto: istockphoto.com

Keď som bola malá, nebolo toľko možností na trávenie voľného času ako dnes. Vtedy som si to neuvedomovala.

Keď som bola malá, nebolo toľko možností na trávenie voľného času ako dnes. Vtedy som si to neuvedomovala. Vnímam to až v súčasnosti pri mojich deťoch.

V rámci našich možností a schopností sa s manželom snažíme spestriť im voľné chvíle. Dôvodov je viacero:aby sa nenudili /ufrflané, znudené deti, chodiace bezcieľne po byte = nie dobré deti/, aby sme boli spolu /víkendy a dovolenkové dni s pestrým programom prospejú celej rodine/, aby sme ich podporovali v ich záujmoch (stačí si vybrať: lyžovanie, cyklistika, výlety do prírody,  za históriou,...)

Mnohé koníčky sú finančne náročné, ak ich "robí" celá rodina. Kúpa lyžiarskeho výstroja alebo bicyklov poriadne prevetrajú  peňaženku. Ale netreba siahať po najdrahších  načkách. Jednorazová či postupná investícia sa nám mnohonásobne vráti v podobe príjemne strávených rodinných chvíľ. Ako som spomínala, čo som ja nezažila v detstve, snažím sa realizovať s deťmi. Zatiaľ aktivity kvôli veku obmedzujeme, alebo jeden z nás chodí so staršou dcérou.

Manžel si nedávno kúpil bicykel, aby mohol  z výšky jeho sedla spoznávať okolie s prvorodenou. Mali ste vidieť jeho radosť, keď dvojkolesového tátoša chodil obzerať na  alkón, oprašoval a leštil ho, tešil sa z dokúpených doplnkov.  Vravel, že si splnil jeden  z chlapčenských snov.  Keď prídu obaja spotení, špinaví, plní dojmov - radosť na nich pozrieť.

Ako dievča som mala strach spustiť sa na kúpalisku z toboganu. Tá výška, tá rýchlosť. Nedávno v akvaparku som to bola ja,  ktorá sa spúšťala z tých najvyšších. S výskotom, s mokrými vlasmi som sa rútila do hlbín.

Minulý rok sme boli na leteckom dni. Dcéru nadchla možnosť preletieť sa na malom lietadle. S mužom sme sa dohadovali,  kto s ňou poletí. Vyhrala som. Zároveň som sa podcenila. Stiesnený priestor, hlad a hlavne fotografovanie v stoji sa mi nevyplatili. Namiesto obdivovania vtáčej perspektívy som trpiteľsky sedela so zavretými očami, oblieval ma studený pot, zhlboka som dýchala a želala si pristátie. Občas som otvorila oči, aby som videla tú nádheru pod sebou a dcérin rozžiarený pohľad. Kvôli jej nadšeniu a radostnému komentáru som nevoľnosť akosi pretrpela. Poučenie - aj v malom lietadle sa má sedieť. Tento sen mi nevyšiel.

Ale pred dvoma týždňami sa mi ďalší splnil a dokonale som si ho užila aj s dcérou. Na dovolenke sme totiž vyskúšali rafting- splav na divokej vode. Adrenalín sa dávkoval nepretržite. Pereje rôznej obtiažnosti /párkrát čln zaliala voda/, ľadová sprcha  pod vodopádom, kúpanie pri teplote, z ktorej sa akoby zabodávalo tisíce ihličiek do tela.  Môj adrenalínový vrchol som dosiahla pri skoku z 5-metrovej skaly. Minulý rok tento rafting absolvoval manžel aj so skokmi do vody. Pochvaľoval si, jeho zvedavosť premohla strach. Už pred prihlásením som si zaumienila, že aj ja skočím. Nie som  predsa horšia.

Zastavili sme na inkriminovanom mieste. Pár odvážlivcov skočilo. Z našej posádky nik. Z člna tá skala vyzerala nevinne. Čakala som na "akciu" nejakej ženy. Skočila prvá , druhá, v pohode sa vynorili. Rozhodla som sa. Podala som dcérke okuliare (aspoň neuvidím  detaily), tá zhrozene vykríkla: "Mami, neskáč! Veď si to tatovi sľúbila." Upokojila som ju a skočila do studenej vody. Vyštverala som sa na skalu. Aj bez mojich druhých očí pohľad dole bol hrozivý. Dvoch smelých som pustila pred seba. Mala som chuť zísť dole v smere skala-voda-čln. Takú osobnú prehru som ale nechcela. Zrazu začali ľudia v člnoch tlieskať, povzbudzovať ma. To ma naštartovalo. Ešte som povedala  mládencovi za mnou, nech do mňa sotí /ani neviem, či tak spravil/ a už som padala s výskotom do hlbín. Za pár sekúnd som sa vynorila, preplávala k člnu a bolo po sláve. Nabitú adrenalínom ma už nasledujúce pereje "nedostali". Keď sme túto správu oznámili mužovi, povedal, že to tušil. Asi ma dobre pozná. Dcérka prehlásila, že splav bol
top zážitok z dovolenky.

Nie všetky spomínané aktivity sú vysnívané v detstve alebo mladosti. Skôr by som to nazvala využitím príležitostí a postupným  "vyzrievaním" človeka a s tým súvisiacimi túžbami po novom. A pokiaľ  ich máme s kým prežívať,  je to skvelé.