Nemohla som uveriť, že čakám dieťatko

13.7.2010 v kategórii Mama, autor Lenka P., foto: istockphoto.com

Volám sa Lenka a aj ja by som chcela svojím príbehom povzbudiť všetky snažilky a budúce mamičky, pretože bojovať stojí za to.

Volám sa Lenka a aj ja by som chcela svojím príbehom povzbudiť všetky snažilky a budúce mamičky, pretože bojovať stojí za to.

Moje problémy sa začali príchodom prvej menštruácie. To, že bola nepravidelná, dlhá a bolestivá, nebol až taký problém, ako neustále sa opakujúce zápaly vaječníkov, ktoré neskôr vyústili až do bolestivých záchvatov. V osemnástich som sa vydala a s manželom sme túžili po bábätku. To však po polročnom snažení neprišlo a môj lekár mi predpísal lieky na posilnenie maternice. Po ďalšom neúspešnom polroku a zápaloch, ktoré prešli tentokrát do zápalu maternice, som tak bola stále na liekoch a môj zdravotný stav sa len zhoršoval.

Po ďalšom nočnom záchvate som navštívila lekára s prosbou o vyšetrenie, aby sa zistila príčina môjho trápenia. Dozvedela som sa však, že mám len 19 rokov, som ešte mladá a on pre mňa urobil všetko, čo bolo v jeho silách. To mi stačilo na to, aby som lekára zmenila.

Kamarátka mi poradila lekára, síce v druhom meste, no to cestovanie sa vyplatilo. Vysadil mi všetky lieky a začal sa kolotoč vyšetrení. Najprv ja, potom manžel. Všetky výsledky boli dobré, tak som po štyroch mesiacoch podstúpila laparoskopiu. Tá preukázala vrodenú vývojovú vadu vaječníkov, na ktorú však neexistujú žiadne lieky, ani spôsob liečenia. Vtedy sa mi zrútil celý svet. Lekár mi však dal nádej, pretože po laparoskopii tu bola šanca na otehotnenie po 3 až 6 mesiacoch. A tak som aj desaťkrát za mesiac, dlhých 6 mesiacov, chodila každé ráno na sledovanie ovulačného cyklu.  A, samozrejme, nič! Potom som na radu môjho lekára vyhľadala centrum asistovanej reprodukcie.

Všetky vyšetrenia sa začali od začiatku. Potvrdil sa výsledok laparoskopie, navyše som sa dozvedela, že ma v budúcnosti čaká cukrovka a vysoký krvný tlak. Lekár mi ponúkol možnosť liečby, ktorá sa vo svete pokusne skúša. Išlo o užívanie liekov na znižovanie cukru v krvi vo vysokých dávkach. Polovica pacientok však lieky vôbec neznáša, a ak aj pacientka liek toleruje, úspešnosť je len 20 %. Diabetológ mi nasadil lieky a po obavách a prísnom stravovacom i pitnom režime (užívajú sa lieky na znižovanie cukru v krvi v dávke na 120 kg, pričom ja som mala len 48 kg, takže pri nedodržaní pitného a stravovacieho režimu hrozilo upadnutie do kómy) sa začala liečba. Kontrola bola naplánovaná o 6 mesiacov, no mne tehotenský test ukázal dve paličky už na štvrtý mesiac liečby. Na slová lekára nikdy nezabudnem: „...je to zázrak.“

Bolo to najkrajšie obdobie môjho života. Tehotenstvo prebiehalo ukážkovo, bábätko rástlo... Až jedno ráno ma začalo pobolievať hrdlo. Poobede som začala kašľať a za 3 hodiny mi teplota vystúpila na 38,8. Leteli sme do nemocnice, kde mi oznámili, že záchrana pre moje bábätko nie je. Bola som otvorená na tri palce a teplota neklesala. Po snahe lekárov som o dva dni na to prišla o svoje prvé vytúžené bábätko. Bol to chlapček, narodil sa v 24. týždni tehotenstva.

Tak sa všetko začalo od začiatku. Aby toho nebolo málo, hrozil mi zápal maternice a musela som ísť na vyčistenie. Navyše som dostala mliečko, to ustúpilo až o sedem týždňov po vybratí troch dávok liekov. Po zotavení mi lekár odporučil snažiť sa o bábätko ihneď. A tak sa aj stalo. Druhú menštruáciu som už nedostala, no tehotenský test mi neukázal nič, tak som počkala ešte dva týždne, než som navštívila lekára. Ešte dlho som nemohla uveriť, že čakám dieťatko a išlo to tak „ľahko“.

Tehotenstvo prebiehalo dobre, no v 18. týždni som sa začala otvárať, a tak som ho celé preležala. Nemusela som našťastie ležať v nemocnici, pretože bývame v rodičovskom dome, mal mi kto navariť a pomôcť. Keď som sa dostala do 36. týždňa, vydýchla som si ja aj môj lekár. Bola som otvorená na 1,5 prsta a bábätko malo 3 000 g. No ja som to „doležala“ až do 40. týždňa. Po všetkých trápeniach sa nám 9. februára 2008 narodil Vladko s váhou 3 770 g a 52 cm. Pôrod bol ťažký, no zároveň to bol najkrajší zážitok v mojom živote, a to vďaka manželovi, ktorý ma držal za ruku, môjmu lekárovi a skvelej sestre. Dnes má maličký 6 mesiacov a je to naše slniečko.

Moje ĎAKUJEM patrí môjmu lekárovi MUDr. Mikulášovi Magdoliničovi zo Sniny za skvelý, nielen odborný, ale aj ľudský prístup a ohromnú starostlivosť i trpezlivosť. Zároveň sa chcem poďakovať sestričke v ambulancii aj na pôrodnej sále.

A jeden bozk posielam môjmu anjeličkovi Dávidkovi do nebíčka. Nikdy na teba nezabudnem...
S láskou mama.

 

Máte zaujímavý zážitok či skúsenosť? Čakáte bábätko, alebo sa brodíte neprespatými nocami? Vychovávate a máte tipy a triky, o ktoré sa chcete podeliť? Neváhajte a píšte nám na twiggy@mamaaja.sk alebo dasa@kratka.sk . Vybrané články budú publikované a honorované!