Muškáty v košíku a nervy v kýbli
O tom, ako sa nakupuje počas korony.
Výprava ako za vojny. Rukavice - mám, rúško - mám, čiapku - mám, dezinfekčný gél - mám. Sedím v aute asi dve minúty a utekám domov po peňaženku. Nestihnem otváračku, budem mrznúť pred obchodom.
Nakupovanie v čase KORONY
6.50 - som piata v poradí, dobre som obišla. O 7.00 je nás tak 30. Vchádzame pripravení so zoznamom plní odhodlania kúpiť potrebné a utiecť. Je neskutočné, čo dokáže podvedomie, zrazu zazeráte a pokukujete, či chlapík pred vami má rukavice a prečo si škrabe nos.
Idem podľa zoznamu a hlava mi pracuje ako šialená. Musím si švihnúť, pred obchodom čakajú ďalší a je fakt kosa. Košík zahádzaný, ja spokojná až príde pečivo.
Do čerta aj s rukavicami
Chcela som aj šišky aj croissant na spestrenie jedálnička (bez poznámok, nekváskujem, nepečiem), ale vzdala som to. Po tom, ako som chcela napchať tri pagáče do sáčku, mi pot stekal po chrbte. No skús otvoriť sáčok rukavicami. Šúchala som ho o nohavice a fúkala... a pri pulte s pečivom bolo takýchto zúfalcov viac. Len preboha si nedať rukavice dole, lebo ma odstrelia. Balený chlieb a tie tri pagáče budú stačiť.
Najväčšia haravara bola pri kvetoch. Dostali muškáty. MUŠKÁTY. Veď to vôbec nepotrebujem. Kde ich dám, načo mi budú? Keď vidím tie kôpky (bez rozostupov) ľudí pri tých muškátoch, hovorím si, to bude asi dobrý deal.
Ľudia, nebláznite. Kaderníctva neotvoria!
Muškáty, muškáty...och, tie muškáty
Jedna pani na mňa kričí - nechcem byť zlá, ale v dôchodkovom veku (nemajú nákupné časy od 9.00 a kvôli tomu ja musím vstávať na otváračku?) - "Tie som si tu ja "odložila" - a berie mi ich rýchlo z očí. Pánko s podomácky vyrobeným rúškom sa na nás pozerá a pýta sa: "Čo to je nejaká vzácna odroda? Zoberiem žene," žmurkne a hodí si jeden kochlík do košíka.
Šťastná jeho žena, že nemusí tlačiť košík ona, ale vyslala chlapa. A on sa aj muškátom vráti. Keby len vedel, ako sa dnes o ne v obchodoch bili, hneď by mu ego narástlo o pár... no centimetrov.
Asertívna dôchodkyňa je síce ticho, ale zatarasí s košíkom prístup k muškátom a berie ďalšie. Tu sa spustia pomerne agresívne námietky a ja sa beriem preč.
Načo sú mi vlastne muškáty? Fakt sa nejdem kvôli nim biť a ako tak pozerám, veru vyzerá to tam pri tých nešťastných kvetoch všelijako. Očkom pokukujem na SBS-kára, ktorý má situáciu v oku a podľa môjho názoru je pripravený zasiahnuť... a už aj vykročil, lebo pani ide volať políciu (niekto podotkol, že by mala nechať aj pre ostatných).
Och, ťažko v tejto koronakríze.
Tak mám na týždeň nákupov dosť
Takú frekvenciu som si doma nastavila, utíšim hladné bruchá na sedem dní a potom ďalšia výprava. Hádam o týždeň nebudú nejaké cibuľky predávať alebo inú nutneťapotrebujem sadeničku.
Lovu zdar, mamy! Alebo nie, vlastne dnes sa lúči so slovami - OstaňDoma.