Môjmu bábätku...

Pred štyrmi mesiacmi sme si Ťa doviezli z pôrodnice. Bol si – a stále si – naším splneným snom.

Keby si vedel, s akou láskou, sa na Teba dívam, keď spinkáš ako malý anjel vo svojej postieľke, ktorá je pre Teba ešte stále taká obrovská, že sa v nej celý strácaš...
Ako ma hreje pri srdci, keď si Ťa nosím v náručí ako ten najvzácnejší poklad na svete.

Píšem tieto riadky a Ty mi sedíš na kolenách a smeješ sa tomu, ako moje prsty ťukajú do klávesnice a pritom netušíš, že práve o Tebe sú tieto slová.

...zbožňujem chvíle, keď ležíš s rozpaženými rúčkami medzi nami v manželskej posteli. Si najmenší a predsa zaberáš najviac miesta. Čo na tom, že ja sa potom budím dolámaná ako po celodennej drine v záhrade, pretože spím na maličkom kúsku postele, z ktorej mi ešte trčí zadok, takže mám občas čo robiť, aby som nespadla.

Ľúbim Ťa aj vtedy, keď mi svojimi drobnými ručičkami trháš vlasy, ktoré beztak po pôrode vyzerajú biedne a padajú mi jedna radosť.
Nevadí mi, že sa niektoré dni musím „vďaka“ Tebe x-krát prezliekať (nehovoriac o tom, koľkokrát denne musím oblečenie meniť Tebe samému) ani to, že kôš na prádlo je non-stop plný, odkedy si sa stal členom našej rodiny.

Neprekážajú mi ani hrkálky či cumlíky na dlážke, o ktoré pravidelne zakopávam.
Kedysi som s obľubou chodila na nákupy kozmetiky alebo oblečenia – dnes brázdim obchody s detským tovarom a hľadám, čo by som Ti mohla kúpiť. Nevieš si predstaviť, ako ma to baví! Ženské časopisy som už dávno vymenila za tie o bábätkách. Chcem Ti dať všetko, čo môžem, pretože si to zaslúžiš a pretože ma to – ako Tvoju matku – napĺňa. 

Za jeden Tvoj nevinný úsmev by som Ti bola schopná odpustiť snáď všetko a pre Tvoje šťastie by som sa vedela pobiť.
Túžim naplno si  vychutnať každú jednu chvíľku strávenú s Tebou, bábätko moje, pretože čas beží tak veľmi rýchlo...
Navždy si uchovám v srdci okamih, keď mi tehotenský test ukázal, že si v mojom brušku a tiež to, keď som Ťa prvýkrát videla prostredníctvom ultrazvuku – mal si vtedy krásnych šesť milimetrov – šesť milimetrov lásky a šťastia. Túto Tvoju prvú „fotku“ mám odloženú medzi mojimi vzácnymi spomienkovými drobnosťami. 

Nezabudnem na ten pocit, ktorý som mala, keď som Ťa mohla po prvýkrát držať v náručí. Bol si to najkrajšie stvorenie na svete. Nič dokonalejšie som vo svojom živote nevidela.
Každý deň som svedkom menších i väčších zázrakov. Neustále ma prekvapuješ svojimi pokrokmi, rastieš a vzmáhaš sa pred mojimi očami. Som na Teba hrdá, drobček!
Viem, že mi raz bude za týmito chvíľami veľmi ľúto. A preto si chcem vychutnať toto krásne obdobie naplno!
Nikdy Ťa neprestanem ľúbiť, zlatko, a vždy pre mňa ostaneš mojím nádherným „bábätkom“.

P.S.: Tieto riadky som písala, keď mal náš syn Samko štyri mesiace. Dnes som na tento „list“ narazila pri „upratovaní“ počítača... práve dnes som sa zamýšľala nad tým, ako ten čas letí a že od septembra už moje „malé bábätko“ (ktoré má mimochodom už 4 roky) nastupuje do škôlky.

Chcem preto odkázať všetkým mamičkám, aby si vážili a vychutnali naplno každú chvíľku s ich bábätkami, pretože čo nevidieť z nich budú „veľkáči“...