Moja trpká skúsenosť s popôrodnou depresiou
Mladá mamička opisuje svoje skúsenosti s popôrodnou depresiou, ktorá jej pokazila akúkoľvek radosť z nádherného, práve narodeného bábätka.
Popôrodná depresia mi úplne pokazila radosť z krásneho bábätka
Tehotenstvo bolo super, pôrod ešte krajší, ale potom nastalo hotové peklo. O čom píšem?
Už ako študentka som si kupovala časopis MAMA a ja a čítala ho 10 rokov, kým sa mi narodila dcérka. Vždy ma informácie o bábätkách zaujímali a vďaka tomu veľa vecí s jej výchovou som mala uľahčených. No nie na všetko je človek pripravený...
Urobte so mnou niečo!
V deň, keď nás mali prepustiť, som zašla za lekárom so zúfalstvom v očiach, nech so mnou „niečo robia“, že ja nemôžem odísť domov. Asi s takými stavmi majú skúsenosti, lebo hneď mi zavolali kolegu, ktorý po dlhom rozhovore usúdil, že takmer určite ide o popôrodnú depresiu a navrhol mi liečbu. Počas nej sa však nesmie dojčiť bábätko, aby lieky neprenikali do materského mliečka.
Po príchode domov som teda poctivo odsávala a vzápätí vylievala túto drahocennú tekutinu do umývadla, dúfajúc, že sa mi môj stav zlepší a ja si udržím tvorbu mliečka do času, keď už nebudem potrebovať lieky. Malá zatiaľ pila umelú náhradu a mne bolo čoraz horšie a horšie. Nevládala som dieťa ani len nakŕmiť z fľaše, tak všetko za mňa robil môj manžel, zatiaľ čo ja som apaticky ležala na posteli a plakala a plakala... Nič ma nebavilo, netešilo a na malú som ani nepozrela...
8 prírodných spôsobov, ako môžete predchádzať popôrodnej depresii
Dôležitejšie než dojčenie je mama, ktorá je schopná postarať sa o svoje dieťa
Keďže sa stav nezlepšoval, manžel ma v zúfalstve naložil do auta a vrátil sa so mnou do nemocnice. Keď ma lekár zbadal, odporučil okamžité zastavenie laktácie! Bolo to strašné, mliečka som mala dostatok, z predpísaných liekov mi bolo ťažko a k tomu som si musela zväzovať prsia. Mala som strašné výčitky, ale manžel ma povzbudzoval, že dôležitejšie než dojčenie je mama, ktorá je schopná postarať sa o svoj poklad. A mal pravdu!
Konečne som sa dokázala usmiať
Asi po týždni sa začal môj stav zlepšovať a ja som sa dokázala usmiať na svoje dieťa. Áno, čítate dobre, usmiať sa. Taká, na prvý pohľad banálna vec, no pre mňa to bol zázrak!!!
Touto cestou by som sa chcela poďakovať môjmu manželovi, ktorý sa zachoval úžasne a v prvých dňoch dokázal nášmu dieťaťu „nahradiť“ mamu a taktiež mojim rodičom a blízkym, ktorí pri mne celý čas stáli a neohŕňali nado mnou nos - keby takýchto ľudí mala okolo seba každá čerstvá mamička s popôrodnou depresiou, ľahšie by ju všetky zvládli.