Matka roka: Kúpim nafukovací byt! Súrne!
Rodinný život niekedy nie je prechádzka ružovou záhradou. Viem, o čom hovorím!
V čase, keď sa mi krátko po sebe narodili prvé dve deti, mal môj otec (rozumej dedo vnúčat) jednu obľúbenú repliku.
Pri každej vhodnej, no hlavne nevhodnej príležitosti mi opakoval: „ Malé deti, malé starosti, veľké deti, veľké starosti!“
Pre vysvetlenie, príležitosť nastala vtedy, keď som si dovolila zívnuť, posťažovať sa, že celú noc dojčím, že sa nevyspím, že sú stále choré, že som unavená, v podstate, v každej chvíľke nečakanej únavy z rodičovstva. Keď to takto sumarizujem, v podstate bolo tých príležitostí neúrekom.
Matka roka: Na toto ma nikto nepripravil!
Moja reakcia bola väčšinou jednoznačná! Prevrátila som očami (nuž, bola som ešte mladá), prípadne som odvrkla, že neverím. Načo takéto reči! Je predsa jasné, že najnáročnejšie sú bábätká!
Teraz, v čase, keď už môžem porovnávať, keď sú tie moje dve malé bábätká už tínedžeri a na porovnanie mám už doma aj tretie bábätko, mu s ťažkým srdcom dávam za pravdu.
Deti totiž rastú, porcie navareného jedla sa zväčšujú a náš byt sa scvrkáva!
Tie „malé“ deti sú všade, krik je všade, hudba reve odvšadiaľ, veci sa kopia na každom voľnom mieste a v každom čase! Kôš na bielizeň NIKDY nie je prázdny! Hrnce nikdy nie sú dosť plné. Vreckové nikdy nie je dosť vysoké. Na elektrine máme vždy nedoplatok. Voda tečie v sprche prúdom. V jednom kuse. Voňavkou smrdí celý byt. BIO gél na vlasy sa mi míňa svetelnou rýchlosťou. Večierku nedodržiava nik. V telke beží iba šport. S mužom nikdy nie sme sami! Koníčky sa menia rýchlosťou blesku. Videá sa natáčajú všade. Papieriky od sladkostí nachádzam na tých najnepravdepodobnejších miestach. Tento zoznam je nekonečne dlhý...
Matka roka: Už ani diár mi nestačí!
Dnes to všetko zaklincoval náš prvorodený otázkou, aká je správna technika bozkávania! V tej chvíli som prišla k minimálne dvadsiatim novým šedivým vlasom!
Chcela som sa schovať, no zistila som, že nemám kde. Ako ochranu pred nervovým zrútením potrebujem minimálne tri izby navyše! Alebo nafukovací byt! Čím skôr, tým lepšie.
Poznáte to, mamičky puberťákov, však? Patrí to k tomuto veku, no trochu odľahčenia tomu nezaškodí.
Teraz už viem, že každý vek má svoje čaro, každý vek má svoje ťažké stránky, no mojich tínedžerov by som nevymenila za nič na svete. Radšej mať doma hluk, krik, spev, plač, smiech ako tichú domácnosť bez detí! Som ochotná tomu obetovať aj nafukovací byt...
