Mama v Austrálii: Zaočkované dieťa dieťa dostane príspevok na škôlku

Kristína Majerová | 23. september 2020
Život v Austrálii
foto: archív rodiny

V Sydney stojí škôlka pre dieťa od 0 – 2 rokov v prepočte okolo 110 eur na deň. Áno, čítate dobre, táto cena je za deň.

Erika Anderson žije na opačnom konci zemegule už 7 rokov. Spoznala tu i svojho manžela a v tejto krajine plnej nádherných pláží a slnka vychovávajú ročného syna Liama. Ich domovom je Sydney.

Do Austrálie som prišla ako študentka a hoci mám ukončenú vysokú školu na Slovensku, pre slabšiu angličtinu som začínala čistením kobercov. Po pol roku som si našla prácu v zmrzlinárni. Po ukončení anglickej školy som sa rozhodla študovať Childcare, čo je vlastne učiteľka v škôlke. V Austrálii nepotrebujete mať vysokú školu, aby ste sa stali učiteľkou pre tých najmenších. Postačuje minimum, ktoré trvá cca 5 mesiacov na dennej báze. Ja som v škôlke pracovala päť rokov, až do narodenia syna Liama.

Počas práce som si rozšírila štúdium, spravila som si Diploma in Childcare. S týmto vzdelaním môžete byť „room leader“ (osoba zodpovedná za chod triedy) alebo aj riaditeľkou škôlky. 

Na založenie rodiny majú austrálčania čas

Najväčšie rozdiely medzi životom v Austrálii a na Slovensku sú v mentalite ľudí. Austrálčania sú veľmi pozitívne naladení a nerobia si z ničoho ťažkú hlavu. Väčšina dní počas roka je tu slnečných, čo veľmi pozitívne vplýva na náladu a psychiku človeka. Všetko sa rieši postojom NO WORRIES (žiadne starosti). Každý problém má svoje riešenie.

život v Austrálii

Ľudia sú tu veľkí pohoďáci. Do ničoho sa neponáhľajú, ani do založenia rodiny. Po ukončení školy mnohí začínajú cestovať, alebo si nájdu prácu a vlastný podnájom. Každý je tu veľmi zaneprázdnený a hoci ľudia žijú v tom istom meste, nie je pravidlom, aby sa často videli. Ale myslím si, že tento trend je už aj na Slovensku.

Mám však pocit, že Austrálčania nie sú až tak materialisticky založení. Mnohí vôbec neriešia, aby bývali vo vlastnom, aj v prípade, že už majú rodinu. Pravdepodobne aj vďaka tejto relatívnej bezstarostnosti sa dožívajú vysokého veku (priemerne 82,5 rokov) a udržujú sa mentálne aj fyzicky vo forme. Všade sa zdravia:  „Hi, how are you?“ (Ahoj, ako sa máš?) a sú veľmi priateľskí. Veľa párov si zakladá rodinu až okolo štyridsiatky, no, žiaľ, v mnohých prípadoch musia ísť cestou umelého oplodnenia. 

Tehotenstvo v Austrálii? Po telefóne

Ja som rodila priamo v Sydney a so zdravotnou starostlivosťou som bola veľmi spokojná. Počas tehotenstva si môžete vybrať, či budete navštevovať len svoju obvodnú lekárku so všeobecným zameraním (tiež poskytuje gynekologické prehliadky) alebo pôrodnú sestru.

Existuje aj kombinácia „share care“ – obvodná + pôrodná sestra. Ja som chodila prvé štyri mesiace k lekárke a potom ma pridelili k pôrodnej sestre. Za žiadnu návštevu som neplatila, všetko bolo pokryté zo zdravotného poistenia. Ani trojdňový pobyt v nemocnici ma nestál ani cent. Počas návštev sme si s pôrodnou sestrou vytvorili veľmi dobrý vzťah a plne som jej dôverovala. Už len skutočnosť, že som poznala osobu, ktorá mi bude asistovať pri pôrode, bol úžasný pocit. Napriek tomu, že som bola prvorodička, vôbec som sa nebála.

Vopred som videla vybavenie nemocnice a absolvovala workshop o príprave na pôrod. Učili sme sa, ako rozpoznať správny čas, kedy je vhodné zavolať do nemocnice. Snahou je, aby žena ostala čo najdlhšie v domácom prostredí a do nemocnice prišla, až keď je to nevyhnutné. Robia to z prozaického dôvodu – žena je doma pokojnejšia. V strese v nemocnici sa pôrod často spomalí, najmä ak sa žena zľakne; psychika robí svoje.

Manželovi ukázali, ako mi má pomôcť pri pôrode, napr. podať vodu, dať masáž, atď. K dispozícii bola posteľ pre mňa,  lopta, sprcha, veľká jacuzzi vaňa, difuzér a pohovka pre manžela. Pokiaľ je to vo vybavení nemocnice, má túto možnosť každá žena, ktorá rodí.

Počas tehotenstva dostáva žena veľa podpory. Ja som mala napríklad bezplatné poradenstvo na telefóne počas celého tehotenstva, kde mi bolo povedané, ako mám cvičiť a stravovať sa. Toto poradenstvo som mala vždy naplánované presne na konkrétny deň a hodinu. Samozrejme, kedykoľvek som mohla zavolať mojej pôrodnej sestre. Vedela som, že som v najlepších rukách, čo sa mi len potvrdilo i pri samotnom pôrode. 

Môj pôrod v Austrálii

Hoci som sa pripravovala na spontánny pôrod, nakoniec som kvôli komplikáciám skončila cisárskym rezom. Profesionalita a rýchlosť tímu doktorov bola neuveriteľná. Hlavná lekárka prišla osobne ku mne a vysvetlila mi, prečo musím podstúpiť sekciu. Počas mojej prípravy bol manžel vonku, avšak pred začatím zákroku prišiel ku mne dovnútra a bol celý čas so mnou.

Hneď po narodení mi dali synčeka a odvtedy som ho mala po celú dobu so sebou na izbe. Žiadna separácia na JIS. Ak by som bola ja alebo dieťa v zlom stave, v tom prípade by sme zrejme boli od seba.  Prvé vstávanie po zákroku mi chvíľu trvalo, ale mala som tam pomoc a podporu muža a tímu sestier a doktorov.

Nemocnica nám poskytla oblečenie, deku, plienky a vlhčené obrúsky pre malého. Podotýkam, že som rodila v štátnej nemocnici. Najviac ma prekvapilo, keď mi ráno doniesli menu na raňajky, obed a večeru, z ktorého som si vedela vybrať predjedlo, hlavné jedlo a dezert. Jednoducho luxus. Apropo, v Sydney som nepočula o domácich pôrodoch, ľudia zbytočne neriskujú a volia si istotu pôrodnice.

Nacvičte si dojčenie

Je podporované od samotného začiatku, napr. pre mamičky sú v ponuke dojčiace hodiny, na ktorých vyškolené odborníčky vysvetlia, ako správne priložiť dieťa atď. Napriek tomu sa veľa tamojších žien rozhodne nedojčiť a dieťa je na umelej výžive. Ja som nemala práve jednoduché dojčenie, ale som rada, že som napriek ťažkostiam dojčila, a to aj vďaka podpore manžela. 

Čo sa mi tu v Austrálii obzvlášť páči, je to, že žena je po pôrode automaticky zaradená do mamičkovskej skupiny „mother´s group“, kde sú deti v približnom veku a z rovnakej časti mesta. Skupina je vytvorená na pomoc mamičkám v prvých týždňoch pri výchove dieťaťa. Ženy sa stretávajú po prvom mesiaci po pôrode raz za týždeň v detskom centre v danej časti mesta.  K dispozícii je aj kvalifikovaná osoba, ktorá tieto skupiny vedie.

Neskôr sa mamičky stretávajú aj mimo centra a podnikajú spolu rôzne aktivity ako piknik na pláži, knižnica, kávička v kaviarni, atď. Je to aj dobrá psychohygiena.

život v Austrálii

Do škôlky idú 5-mesačné bábätká

Je tu bežné, že škôlkarmi sa stávajú už 5- či 6-mesačné bábätká! Dokonca som mala chlapčeka, ktorý nastúpil do škôlky vo veku 6 týždňov. Jeho matka mala svoj biznis a nemohla si dovoliť ostať doma. Tejto situácii nahráva aj fakt, že materská dovolenka trvá v Austrálii 18 týždňov (od narodenia dieťaťa) a partner si môže vybaviť rodičovské „voľno“ v trvaní 2 týždňov. Nárok na materskú vzniká matke až samotným narodením dieťaťa, predtým na ňu nemá nárok.

Preukazuje to zápisom do matriky alebo dokumentmi z pôrodnice. Po predpísaných 18 týždňov si môžete vybaviť Family tax benefit (daňový bonus) na dieťa, čo je ekvivalent materského príspevku na Slovensku. Jeho výška sa odvíja od príjmu manžela. 

život v Austrálii

Škôlky v Austrálii: Pestrá strava, bohatý program

V austrálskych škôlkach sú deti rozdelené do troch kategórií podľa veku. Vo veku od 0 – 2  je na 4 deti jedna učiteľka. Vo veku 2 – 3 roky je v triede 5 detí a v skupine od 3 – 5 rokov je ich 10. Počet je stanovený zákonom, škôlky si na to dávajú veľký pozor. Zamestnancami v škôlkach sú zvyčajne ženy, chlapi skôr výnimočne.

Škôlky sú zvyčajne otvorené od 7.00 do 18.00 hod. Cena sa líši podľa veku dieťaťa. V Sydney stojí škôlka pre dieťa od 0 – 2 rokov v prepočte okolo 110 euro na deň. Áno, čítate dobre, táto cena je za deň. Samozrejme, v okrajových častiach mesta a v iných austrálskych mestách je to lacnejšie, respektíve inak. Ak pracujete v škôlke, máte nárok na zľavu od zamestnávateľa.

Deti navštevujú prevažne súkromné škôlky, štátne sú väčšinou pre sociálne slabšie rodiny (ide o rodinu s príjmom okolo 37 000 dolárov na celú rodinu). 

Ráno prichádzajú deti do škôlky medzi siedmou až deviatou ráno. Deň začínajú raňajkami. Väčšinou je to toast s džemom, maslom alebo vegemite (typická austrálska nátierka, rozotiera sa na chleba, zvyčajne sa dáva pod to maslo; niektorí si zvyknú dať na to ešte plátok syra). Morning tea je vlastne mlieko alebo voda. Jeho súčasťou je vždy ovocie, zelenina a zdravý mafin (buď zo zeleniny ako tekvica a cukina alebo ovocný – zásadne však bez cukru), jogurt alebo syrový toast.

Kvôli častému výskytu alergií sú vo všetkých školách a škôlkach zakázané orechy a deti si nemôžu nosiť vlastné jedlo. Obedy sú vždy zdravé a drobci majú počas celého dňa zabezpečené ovocie a zeleninu. Celkovo si myslím, že sú austrálske škôlky na veľmi vysokej úrovni, určite aj štátne. Rodičia si vedia prečítať, čomu sa ich dieťa počas dňa venovalo a ako napreduje vo svojom rozvoji. 

život v Austrálii

Bezpečnosť detí NADOVŠETKO

Deti sú tu mimoriadne chránené a človek si musí dávať veľký pozor aj na banality, napr. ako drží dieťa za ruku. Personál musí mať pri manipulácii s jedlom vždy rukavice, taktiež pri utieraní soplíkov alebo vymieňaní plienok. Najprv mi to prišlo veľmi neosobné, s odstupom času to však vnímam už ako štandard a veľmi hygienické. 

Jednej mojej kolegyni sa raz stalo, že vzala so sebou do kuchyne dieťa. Bola tam pustená umývačka riadu a dieťaťu z nej náhodou prskla voda do oka. Oko mu začervenalo a opuchlo, hrozila mu aj strata zraku. Riaditeľka škôlky to musela nahlásiť na kompetentný úrad pre dohľad a starostlivosť o dieťa. Situácia bola prešetrená a centrum preskúmané. Našťastie, všetko dobre dopadlo, keďže dieťa dostalo okamžite náležitú starostlivosť a rodičia boli ihneď informovaní. Odvtedy však platí prísny zákaz vstupu detí do kuchyne.
Taktiež vás hocikto môže nahlásiť za ublíženie na zdraví dieťaťa.

Samotný výber učiteľa je tiež komplexným procesom, okrem vzdelania, musíte mať aj kurz prvej pomoci a čistý výpis z registra trestov.

Zaujímavosťou je, že pokiaľ je dieťa zaočkované, rodina dostane príspevok na škôlku. Austrálčania sú presvedčení o tom, že očkovanie je dôležité a aj týmto sa snažia ochrániť deti. 

Hoci som si na život v Austrálii zvykla, z domova mi najviac chýba rodina, sneh, naše zvyky a tradície. Na Slovensko chodíme raz za rok. Zatiaľ som cestovala s Liamom, ktorý mal vtedy iba 6 mesiacov a obidva 10-hodinové lety zvládol úplne úžasne. Kedy pricestujeme opäť? Je to vo hviezdach...

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: