Mám o nevere povedať kamarátke? (skutočný príbeh)

Mám o nevere povedať kamarátke? (skutočný príbeh)
4.4.2016 v kategórii Mama, autor Eva Dekařová, foto: istockphoto.com

Na neveru som mala a v podstate mám stále rovnaký názor, a to aj napriek tomu, alebo skôr možno práve preto, že som sa s ňou osobne nestretla. Neveru by som jednoducho nikdy neodpustila.

Na neveru som mala a v podstate mám stále rovnaký názor, a to aj napriek tomu, alebo skôr možno práve preto, že som sa s ňou osobne nestretla. Neveru by som jednoducho nikdy neodpustila. Som vydatá 10 rokov a s manželom máme dve malé deti, ale aj tak si nedokážem predstaviť, že by som s ním zostala potom, ako by som zistila, že ma podvádza. Niekto hovorí, že by „úlet“ na jednu noc odpustil, ale dlhodobejší vzťah už nie. Ja so svojou povahou by som neodpustila ani jedno. Jednoducho by som mu nedokázala odpustiť a znovu veriť.

Dohoda sa nám zdala ako výborný nápad

Vždy, keď som sa na túto tému rozprávala s kamarátkami, hovorila som im, že by som to chcela vedieť, keby mal manžel milenku, a nabádala som ich, aby mi o nej povedali. A v podstate sme spoločne, s dvomi najlepšími kamarátkami uzatvorili dohodu, ak sa niektorá z nás dozvie, že jej manžel je neverný, povieme si to.

Lenže človek mieni...

Už nejaký čas sa moja kamarátka Lenka sťažovala, že u nich doma je akási dusná atmosféra. Manžel sa vraj odsťahoval zo spálne a spí v obývačke. Spoločne sme si ponadávali, akí sú tí chlapi hrozní, keď majú veľa práce a problémy s ňou súvisiace, tak sa uzatvoria do seba. Ibaže krátko na to som zistila, že je všetko inak. Kamarátkinho manžela som videla s inou ženou. Z ich správania mi bolo jasné, o čo ide. Najhoršie na tom je, že ona naňho vždy čaká pred školou, keď vezie dcéru do školy. A ako to chodí, naraz mi začali chodiť informácie zo všetkých strán, že to už nejaký čas trvá a že on to vlastne ani netají. Iba to akosi zabudol povedať svojej vlastnej žene.

A čo teraz?  Odrazu mi tá dohoda nepripadala ako dobrý nápad. Nechcem svojej kamarátke ublížiť a byť tou, ktorá jej povie, že jej manžel má milenku. Podľa toho, čo hovorí, ona to vôbec netuší. Nechcem byť tou najhoršou a už vôbec nie ohroziť naše kamarátstvo. Ale taktiež nechcem, aby ju pred všetkými strápňoval. Všetci o tom vedia, iba ona nie. Keby som ho lepšie poznala, zašla by som za ním osobne a povedala mu, nech to začne riešiť, ale on často býva v práci dlho do noci, takže preto sa ani dobre nepoznáme.

Čo muži vlastne chcú?

Premýšľala som o ich manželstve a vlastne nechápem, prečo si našiel inú. Manželstvo majú v pohode. Sú spolu 10 rokov a majú sedemročnú dcéru. Lenka je veľmi pekná žena, dbá o seba, je štíhla, vždy upravená, a nielen to. Doma má stále upratané, navarené, jednoducho akosi nechápem dôvod, čo a prečo hľadal inde. Pýtam sa sama seba, čo robila nesprávne a či sa vôbec nevere dá vyhnúť. Začala som premýšľať aj o mojom manželstve. Keď sa to stalo jej...

Názor odborníka Adam Suchý – psychológ

Je zrejmé, že žiadne zaručené rady, ako zabrániť nevere, neexistujú. Ostatne, vysoká rozvodovosť a polygamný charakter väčšiny opísaných spoločenstiev programu celoživotnej vernosti priveľmi nenahrávajú. Dokonca neplatí ani to, že muži, ktorí sú v manželstve nespokojní, sa častejšie uchyľujú k nevere. Pre mnohých mužov ide o šport, pre niektorých zase platí známe, že príležitosť robí zlodeja, a ani tí úplne spokojní sa nevere niekedy neubránia, pretože ich jednoducho páli dobré bydlo a fenomén nového tela býva často veľmi lákavý!

Taktiež je zvláštne, že v súvislosti s neverou sa častejšie hovorí a píše o mužoch, ale osobne som presvedčený, že to isté platí aj pre ženy. S kým by teda boli všetci tí muži neverní? Rozdiely v štatistikách sú spôsobené iba tým, že muži si radi pridávajú a počet svojich sexuálnych partneriek nadhodnocujú, zatiaľ čo ženy sú zdatnejšie v popieraní a svojimi záletmi sa chváliť nepotrebujú.

Pred nejakým časom napísala odborníčka na partnerské vzťahy PhDr. Jitka Douchová do istého odborného časopisu článok o tzv. konštruktívnej nevere a kolegovia ju takmer ukameňovali za liberálne názory. Áno, je morálne správne a veľmi ľahké proklamovať, že nevera je nesprávna vec, rozbíja vzťahy. Lenže nevera existuje a dôležitejšie je pracovať  s ňou ako so súčasťou, ako ju moralisticky odsudzovať ako strašiaka. A niekedy skutočne môže byť konštruktívna, teda prispieť k stabilizácii vzťahu, pokiaľ je krátkodobá, dobre utajená a neverník si ju dokáže užiť a odpustiť, a ani neuvažuje o opustení partnera. Niečo iné je totiž nevera a niečo iné je paralelný vzťah. Inak povedané, môže sa stať, že z partnera/partnerky urobíme podvedeného, ale nemali by sme z neho navyše robiť hlupáka a budovať si paralelné partnerstvo a život.

Týmto sa dostávame aj k jednej dôležitej veci z nášho príbehu: Väčšinou sa naše predstavy dosť líšia v tom, ako by sme na neveru partnera reagovali, a naše skutočné reakcie, keď k tomu reálne príde. Dôvera a odpustenie sú iba jednou rovinou vzťahu, na miskách váh proti sebe stoja spoločná história, deti, rodičovstvo a majetok na jednej strane a na druhej strane sexuálne dobrodružstvo. Rozbijeme to všetko kvôli nemu?

Čeliť pritom dileme, či kamarátke povedať o nevere, alebo ju pred ňou zamlčať, je dosť nezávideniahodná pozícia. Poskytnutím tejto informácie druhej strane sa ale každopádne stávame súčasťou príbehu a na seba preberáme časť zodpovednosti za jeho vyústenie. Určite by som si aspoň odpovedal na otázku, čo mne osobne a všetkým zúčastneným tento vstup do príbehu má priniesť.

A aspoň jedno povzbudenie na záver: S ďalším partnerom to pravdepodobne nebude ani lepšie, ani iné. Bude to iba nové, aj to iba dočasne – sme to my sami, kto do vzťahu vstupuje vždy rovnakým spôsobom, organizuje si ho stále rovnako, a potom sa čuduje, prečo to zase dopadlo rovnako ako predtým. Tí ženatí a vydaté by si mohli uvedomiť, keď si budú vyberať nových a nových partnerov pre sexuálne dobrodružstvá a snívať o nových a lepších vzťahoch, že si už raz vybrali. A možno to nebola zlá voľba, iba možno robíme niečo zle my sami.

Čo tak investovať svoju invenciu, sexualitu a energiu do pretrvávajúceho manželstva namiesto do mileniek a milencov, a skúsiť manžela či manželku zviesť, zbaliť a prinútiť ho, aby sa do nás opäť zamiloval? Bojovať o vzťahy je nakoniec vždy ťažšie ako vzťahy opúšťať, ale osobne si myslím, že za pokus to vždy stojí.

Môže vás zaujímať:

Nevera (nie) je čiernobiela
Rozchod! A čo ďalej?
Pauza vo vzťahu - záchranná brzda alebo forma bezbolestného rozchodu?