Zanedbaná starostlivosť, prehliadnutie či ignorácia lekárov? Naša čitateľka (kvôli zachovaniu anonymity ju volajme Elena) zažila za posledný rok svojho života všetko. Smutné je, že následky na svojom zdraví si ponesie sama... Jej príbeh prinášame aj ako návod pre tie z vás, ktoré sú v podobnej situácii a nevedia, ako sa dovolať spravodlivosti.

Elena má 39 rokov a krásnu, vytúženú dcérku. Minulý rok v januári pri dojčení si všimla, že ju bolí ľavý prsník a našla si v ňom malú hrčku...

Začal sa kolotoč všetkých možných vyšetrení. „Ale nikto ma nebral vážne,“ konštatuje smutne a pokračuje: „Môj gynekológ mi povedal, že to je laktačný prsník, a vraj to nič nie je. Iba upchatá mliečna žľaza, mliekovod. Mám si to masírovať, nahrievať, to vraj  povolí. A keďže mňa hrčka bolela, to nebude rakovina. Citujem: „Rakovina nebolí. A máte to ohraničené.“ Iný gynekológ, ktorého som vyhľadala, chytil hrčku a tiež povedal, že to nič nie je. Na moje naliehanie a prosenie mi však dal žiadanku na sono.“

Sono

Vo februári  nato Elena absolvovala sono. Ani tu sa však nestretla s porozumením a citlivým prístupom. Primárka rádiológie iba neochotne skonštatovala, že dojčiaca matka by sa nemala vyšetrovať na sone, keďže je to laktačný prsník. Podľa nej tiež išlo o hrčku, ktorá je ohraničená, ale „nevyzerá“ ako rakovinová. Elena mala prísť na sono opäť o týždeň. „Prišla som, ale nezobrali ma. Vraj, prečo chodím v čase nie vhodnom podľa cyklu, a veď dojčím, tak čo stresujem. Mala som prísť o mesiac. Keď som tam o mesiac, to už bol marec, volala, pani primárka sa opäť divila, prečo chcem sono. Na na moju nástojčivú žiadosť ma však poslala do Preventívneho centra na Heydukovu ulicu v Bratislave.“

Elena mala pocit, že ak je na špecializovanom pracovisku, veci by mali nabrať iný spád a tiež by čakala iný prístup...

Stratené výsledky vyšetrenia

Pri prvom vyšetrení však na dotyčnom pracovisku predbežne uzavreli, že ide o  fybroadenóm (nezhubný nádor prsníka). 12. marca jej na tomto pracovisku robili punkciu z prsníka. O 10 dní mala volať pre výsledky. Keď tak urobila, nedozvedela sa nič, výsledky ešte neboli. Opäť volala o dva dni, opäť žiadne výsledky, s odpoveďou: „Ak by boli zlé, dáme vám včas vedieť...“

O ďalšie dva dni na dotyčnom pracovisku zistili, že im nechodia z laboratória výsledky. Nakoniec sa však Elena k svojim výsledkom dostala. Záver znel: „V dodaných náteroch sa nachádzajú útržky svedčiace pre vývoj fybroadenómu.“ Takže všetko malo byť v poriadku, ale pre istotu  ju objednali do odbornejšej prsníkovej ambulancie.

Magnetická rezonancia

Začiatkom apríla bola odporúčaná na MRI (magnetickú rezonanciu). Rádiologička ju však odmietla vyšetriť, lebo dojčí a pre fybroadenóm je škoda zastavovať laktáciu.

„Paradoxne,  primárka v preventívnom centre ma chválila, že dojčím, ako dobre robím. Lekárka v prsníkovej ambulancii sa ma pýtala, načo ešte dojčím, veď bábo má už viac ako rok. Na MRI mi vraveli zasa, že je škoda ukončovať dojčenie...“ Elenine pocity boli rozporuplné, no túžba dojčiť dcérku ďalej obrovská.

Následne ju lekárka poslala na doriešovacie sono a  mamografiu. „Na doriešovacom sone som ležala na lehátku  a lekárka niekam odbehla. Zavolala si k sebe ďalšiu lekárku a mlčali. Mala som sa obliecť a čakať na chodbe. Následne ma vzala sestrička obratom na mamografiu, kde klopla na dvere, či je voľný mamograf. Bol. A zase som čakala na výsledky. Po 30 minútach prišla ku mne sestrička s papierom: „Záver bol BI-RADS 4 B/C, tu lézia 1. sin.“ – a sestrička ešte dodala komentár – bolo by najlepšie sa objednať na biopsiu, tá je 100-percentná...“

Elena, netušiac, čo má napísané na papieri, šla do mamologickej ambulancie pre žiadanku na biopsiu.

Verdikt

V ambulancii jej vyvetlili, že to nie je len taká žiadanka, že mám predsa 4. stupeň z 5-tich, t.j. vysoké riziko, že má rakovinu prsníka...! „Skoro som odpadla. Rozplakala som sa a nevedela som prestať... Odišla som so žiadankou asi po 45 minútach a ani neviem, ako som opúšťala budovu... Vonku moja mama strážila dcérku, ktorá, našťastie, spala v kočíku a nevidela ma v stave, v ktorom som bola...“

Okamžite dostala termín na biopsiu – 11. apríl, ktorú následne absolvovala. Avšak výsledky mala mať až po 5. máji, pretože v prsníkovej ambulancii mali dovolenku. Elena nevedela, ako zvládne to čakanie... Už bola zvyknutá na to, že nič, žiadnu informáciu nedostane len tak ľahko. Keď konečne nastal čas, aby sa dozvedela svoje výsledky, do ambulancie sa nemohla dovolať. Keď sa jej to konečne podarilo, odpoveď v telefóne neveštila nič dobré – má prísť osobne. „Hlas v telefóne mi povedal, že aj tak pôjdem na operáciu... A nemám vraj chodiť 6. mája, lebo sú po dovolenke. Stačí, keď prídem ďalší deň a mám počítať s tým, že budem dlho čakať. Bolo mi strašne. Nevydržala som to. Vzala som dieťa a išla hneď na Heydukovu. Potvrdenie – karcinóm prsníka 1. grade.“

Termín

Elenu okamžite objednali na chirurgickú operáciu. Najbližší termín bol až v prvý júlový týždeň. Prečo tak neskoro? Veď mala „len“ prvý stupeň.  Odporučili jej okamžite ukončiť dojčenie, pretože vraj tým ohrozuje aj dieťa. „Veľmi som sa zľakla a jediné, čo mi napadlo, bolo napísať email na Ligu proti rakovine a spýtať sa na to, či s karcinómom prsíka 1. stupňa dojčením ohrozujem aj dieťa. Následne mi volal službukonajúci lekár v Lige,  z mamologickej ambulancie, nech sa mu prídem ukázať 12. mája do ambulancie a bol prekvapený, prečo mám s mojím nálezom taký neskorý termín operácie.“

Po návšteve uňho Elena dostala termín na odber vpichov do pazúch. Ich výsledky o dva dni boli negatívne, čo znamenalo, že nie je nutné podstúpiť pred operáciou chemoterapiu.

Ďalšia liečba

Začiatkom júla absolvovala operáciu a po nej nastúpila na rádioterapiu, čo trvalo mesiac. Následná kontrola nepriniesla dobré správy: „Žiaľ, v mamologickej ambulancii mi potvrdili, že je potrebné užívať hormonálny liek Tamoxifen, ktorý sa používa na liečbu nádorov prsníka. Medzi jeho vedľajšie účinky patrí tiež to, že odstaví vaječníky a maternicu a zníži sa tak tvorba estrogénu, čo v mojom prípade bol, podľa výsledkov, spúšťač ochorenia. Dochádza tak k vytvoreniu umelého „prechodu“. Keďže by som chcela ešte jedno bábo, veľmi ma to zasiahlo.“

Odporúčaná dĺžka liečby Tamoxifenom je 10 rokov (!), čo ju zaskočilo. Podľa jej informácií sa predtým dával tento liek na 5 rokov, ale po 8 rokoch mali pacientky recidívu ochorenia, a tak majú lekári nové odporúčania na užívanie tejto liečby... „Ale nie sú žiadne štúdie, výsledky, čo nastane po 10 rokoch. Druhá vec je, že maternica na túto liečbu reaguje veľmi zle – hrubne sliznica, sú možné krvácania... a veľa iných komplikácií. Aj preto sú nutnejšie časté gynekologické kontroly. Po tejto informácii som sa rozhodla začať hľadať inú – alternatívnu liečbu.“

Nová nádej

Elena hľadala a našla – onkogynelokóga, MUDr. T. Csóka, ktorý je lekár, ale aj holistický lekár zároveň. „On mi ako jediný lekár vysvetlil, čo ma vlastne presne zasiahlo, vysvetlil mi celú moju lekársku správu a histológiu, čo znamenajú jednotlivé markery a aké mám vlastne šťastie, že som v tomto štádiu. Naozaj som od neho odchádzala v podstate šťastná, lebo ma upokojil. Pretože u mňa nastávala fáza strachu z každej nájdenej hrčky kdekoľvek na mojom tele. Mám jednu uzlinu na krku, tak ma chytila panika... Nasledovalo sono krku, ORL kontrola, zubné vyšetrenie. A toto je veľmi zlý stav, a to nie som hypochonder. Našťastie, o nič nešlo, mám oslabenú imunitu z ožarovaní, prechladla som, som veľmi chudá a dajú sa mi nahmatať všetky uzliny na krku. MUDr. Csóka ma upokojil a aj navrhol možnosti liečby - „kvantovej medicíny". Elena s touto terapiou ešte nezačala, je objednaná a vkladá do nej veľké nádeje.

Vedľajšie účinky

Avšak napriek svojmu rozhodnutiu sa predsa len pokúsila začať aj liečbu Tamoxifenom, hoci o tom nebola presvedčená. Bol začiatok októbra. „Pamätám si na to ráno, keď som užila prvú tabletku. Bolo mi veľmi zle – na vracanie, hrozná migréna. Ja som dosť senzibilná na lieky, tak som si prečítala až po užití príbalový leták s vedľajšími účinkami. To som ale nemala robiť. Bolo tam kvantum nežiaducich účinkov, ktoré zasahovali vážne celý organizmus, vrátane mozgu, srdca ap. Od toho dňa neviem spať, ani poobede, keď si s dcérkou ľahnem, ani v noci...“

Trápenie sa zväčšovalo. Nasledovala ďalšia kontrola, kde jej však lekárka povedala, že nespavosť nemôže súvisieť s užívaním spomínaného lieku. „Kvôli nespavosti mi odporúčala iný liek, no odmietla som to, pretože neznášam lieky, dávať si ďalšiu chémiu do tela.“

Keďže prístup lekárky sa Elene nepáčil, následne sa rozhodla zmeniť ju. Nebolo to ľahké, ale podarilo sa jej to. Rozhodla sa tiež neužívať ďalej Tamoxifen. Písala aj do istej českej poradne, kde jej však odpísali – „na jednotlivé formy a štádiá rakoviny existujú úplne presné protokoly, ktorých sa treba pri liečbe držať. V rámci určitých typov nádorov je indikovaný aj Tamoxifen a vtedy ho naozaj treba brať, výrazne zlepšuje prognózu. Avšak, zhoršuje  možnosť oplodnenia, hoci ak je liečba úspešná, plodnosť sa vracia.“

Nový lekár

Lekár v mamologickej ambulancii, ktorého začala navštevovať po predchádzajúcej skúsenosti s p. doktorkou, mal trochu iný prístup. Tamoxifen jej odporúčal užívať aspoň 2 roky (nie 10) a na problém s nespavosťou jej poradil neužívať neurologické lieky, pretože sú návykové. „Mám si dať radšej 2 dcl čierneho piva či deci červeného vína. A to je to, že nie je lekár ako lekár. Jeden vás zruší, že čo to táram o bolestiach, dá vám ďalšie tabletky, a druhý to skúša riešiť,“ konštatuje Elena.

A tak sa v decembri rozhodla opäť užívať Tamoxifen. Každé tri mesiace ju čakajú  kontroly, odbery krvi, dvakrát ročne mamografia a sono prsníkov, raz ročne CT kostí, rӧntgen pľúc...

Elena hovorí: „Verím, že všetko bude ok. Mám nádej a vieru, že budem zdravá a snáď sa mi podarí ešte aj otehotnieť.“

Elenin príbeh sa nekončí, naopak. Je sklamaná z prístupu niektorých lekárov, s ktorými sa stretla, a preto je rozhodnutá podať podnet na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Dôvodov, prečo tak robí, je veľa...

ČO ROBIŤ, keď sa ocitnete v podobnej situácii ako Elena a máte pocit, že bola u vás zanedbaná zdravotná starostlivosť?

Obrátiť sa môžete na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, kde nám jeho hovorkyňa, Mgr. Soňa Valášiková, na našu otázku odpovedala: „Každý má právo obrátiť sa na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“), ak sa domnieva, že mu nebola správne poskytnutá zdravotná starostlivosť, teda ak sa domnieva, že lekár nepostupoval správne, má výhrady k liečbe, stanoveniu diagnózy a podobne. Ak si vaša čitateľka myslí, že jej nebola správne poskytnutá zdravotná starostlivosť, je potrebné poslať písomný a podpísaný podnet s príslušnými identifikáciami (meno, priezvisko a adresa podávateľa podnetu, názov zdravotníckeho zariadenia/meno lekára a jeho sídlo, obdobie poskytovania zdravotnej starostlivosti, opis problému) na pobočku úradu – podľa miesta, kde bola zdravotná starostlivosť pacientovi poskytnutá. Adresu nájde čitateľka na webovej stránke úradu (www.udzs-sk.sk).“

Tým sa však celý proces nekončí. Ako upozorňuje S. Valášiková, podávateľovi podnetu príde písomné oznámenie o začatí dohľadu a po jeho ukončení bude úrad listom informovať o záveroch. Úrad na základe podnetu vykoná dohľad u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a zistí, či postupoval v súlade s právnymi predpismi, či pacientke poskytol všetky diagnostické a terapeutické výkony.

Často sa však stáva, že sa na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou obracajú občania so žiadosťami, ktoré tam nepatria. Pozrite si preto tabuľku, ktorá odkazuje, aké úrady majú na starosti často požadované otázky občanov:

A tak Elena čaká – na to, ako sa vyvinie jej liečba, ako sa vyjadrí dotyčný úrad, na to, čo bude ďalej...