Kristína Tormová: Ľudia by nemali spolu ostávať len „kvôli deťom“
Pred piatimi rokmi sa stala asi najznámejšou dvojičkovou mamou na Slovensku. Odvtedy sa z herečky a moderátorky stala aj blogerka, spisovateľka, dizajnérka a jedna z najvplyvnejších žien na sociálnych sieťach.
„Keď po niečom túžim, tak si to sama vyrobím,“ hovorí Kristína o svojich autorských dizajnérskych kúskoch. Pásikavé tričká s vtipnými nápismi pod značkou Koláčová sú už kultové a dočkali sa aj vlastných fejkov.
Kristína Tormová si vyrobí to, po čom túži
Milujeme jej nežné a veselé kryty na mobily so značkou Peknekrasne. A už sa tešíme na isto vtipné etikety na víno pre matky, ktoré práve navrhuje. Po knihách Som mama a Stále som mama sa zatiaľ žiadna nová nechystá, zato ju od jesene uvidíme v seriáli nakrútenom podľa nich. Ďalšiu knihu by mohlo priniesť prípadné tretie dieťa, alebo vydanie rozprávok o Duške a Luške (inak MatilDuške a Eluške), ktoré píše do detského časopisu.
Po originálnom zápisníku Som nový človiečik pripravuje aj nemotivačný „debilníček“ pre mamy. Lebo po čom Kristína túži, to si sama vyrobí. Je krásnym príkladom toho, že materstvo nemusí byť pre ženu brzda, ale naopak. Že ju nakopne, motivuje, inšpiruje a otvára nekonečné možnosti.
Len sa netreba báť. Prekonávať hranice. Cestovať s deťmi. Skúšať nové veci. Odísť z nefunkčného vzťahu. Znova ľúbiť.
Nebáť sa.
Tvoje dievky nedávno oslávili piate narodeniny. Čo si si na svoje materské malé jubileum darovala?
To je správny postreh, ja totiž na ich narodeniny pravidelne obdarúvam aj seba, lebo si myslím, že si to zaslúžim. A nakoniec, kto to urobí, ak nie ja? Napríklad vlani som u seba doma urobila párty, keď som si hneď ráno pozvala štyri kamarátky-matky a kamarátku tatérku.
Dievčatá išli do škôlky rozdávať sladkosti bez cukru a my sme si na pekné ráno pripili mimózou – teda strekom z prosecca a pomarančového džúsu. Potom sme si ja a ešte jedna kamoška dali urobiť nové tetovania. Tento rok som si kúpila krásny gýčový cirkusantsko-orientálny náramok a, samozrejme, aj dievčatá dostali darčeky, keď už mali tie narodeniny.
Vedieme ich a aj našich kamarátov k tomu, aby nedostávali zbytočne veľa vecí a neboli príliš zaplavované darčekmi. Radšej jeden veľký naozajstný splnený sen, než sto pukačiek, ktoré sa už na druhý deň budú váľať po zemi. Dievky dostali svoje vysnívané obrovské vrstvené červené sukne, ktoré ony volajú poschodové. Vyzerajú v nich ako dva karafiáty a sú z nich strašne šťastné.
Moje dievčatá sú úžasné bytosti
Prežívaš ich narodeniny znova ako zázrak?
Áno, hoci som trochu menej dojatá a trochu viac unavená. Ale ten moment, keď si sa stala mama nemáš vlastne s kým zdieľať, je to taký jedinečný zážitok, ktorý nikto iný neprecíti tak ako ty.
Samozrejme, že nám blahoželal môj manžel, aj s tatkom dievčat sme si zavolali v tom čase, keď sa narodili, ale pri spomienke na ten okamih plačem iba ja. Dievčatá sa narodili v piatok ráno o 9.34 a 9.35 a presne päť rokov na to som sa viezla v aute s Mišou Čobejovou, producentkou seriálu Som mama, a ja som sa od dojatia úplne roztopila a rozrevala. Miša sa pýtala: „A tebe čo je?! Vieš, baby sa práve o tomto čase narodili, to je taká sila. Poznáš to, nie?“ A ona úplne chladne: „Nie!“
Ja sa vôbec rada týram patetickými spomienkami. Ale asi je to tým, že u nás boli narodenie a začiatok života dievčat veľmi dramatické a nič nebolo na začiatku isté. Možno preto to tak prežívam.
Čo si v sebe vďaka tým dramatickým začiatkom objavila? Čo ťa o sebe materstvo naučilo?
Hm… asi to, že zvládnem oveľa viac, než si myslím. Že som oveľa silnejšia, než som bola kedykoľvek predtým. Keď mi v 33. týždni povedali, že musím porodiť, lebo jedno z dievčat je v ohrození, tak som sa naozaj takmer zrútila. Tri dni som ležala v pôrodnici, lebo inde nebolo miesto. Okolo mňa vkuse rodili ženy a mňa ešte dopovali liekmi, aby sa dievčatám dovyvíjali pľúca.
Ja som naozaj hysterčila, že ešte nemôžem rodiť, že nie som pripravená a pomaly ku mne chceli volať psychológa. Ale v momente, keď sa deti narodili a boli relatívne v poriadku, tak som sa úplne upokojila. Ani sekundu som nemala „depku“ a hoci bol mesiac na „šestonedelí“ občas otravný, ja som bola v podstate vysmiata a spokojná.
Naraz mi všetko prišlo strašne jednoduché. Už nezáleží na mne, ale na nich a keď sú ony v poriadku, tak som aj ja v pohode. A, samozrejme, naopak. Viem sa vďaka deťom tešiť z prítomného okamihu.
Ty si dokonale poprela všetky materské dilemy na tému „dieťa alebo kariéra“, lebo deti tvoju kariéru posunuli do úplne nových smerov a rozmerov.
Ja za to veľmi pokorne ďakujem vesmíru, lebo všetko, čo som popri deťoch začala robiť, som nerobila so zámerom robiť kariéru. Naopak, ja som chcela byť s deťmi čo najviac a čo najdlhšie doma. Mohla som po pár mesiacoch hrať v seriáloch a robiť všetko možné, ale musela by som naozaj odchádzať od detí na dlhší čas a zveriť ich niekomu tretiemu.
Áno, hrala som síce v Paneláku, ale tam mi vedeli vyjsť v ústrety a prácu som si plánovala vždy len na niekoľko dní v mesiaci na pár hodín, keď s dievčatami mohol byť ich otec, alebo ich niekto z rodiny kočíkoval okolo Koliby. Tak ako asi veľa čerstvých rodičov sme prišli rýchlo na to, že jeden príjem nám nestačí. A tak som robila to, čo som robila vždy, keď som potrebovala zarobiť peniaze navyše – maľovala som tričká. Ručne, po nociach, na úkor spánku.
Niekedy som vyrobila aj 20 tričiek za noc a vďaka tomu sme mali peniaze napríklad na špeciálne plávanie pre bábätká. Začala som písať do jedného časopisu, hoci za neveľa peňazí, ale aj to mi často pomohlo kúpiť niečo, čo sme práve potrebovali. A tak sa to zbieralo a rozrastalo.
Dnes mám značku svojich tričiek, ktoré už nemaľujem ručne, sú tlačené, čo je omnoho kvalitnejšie a krajšie. Moje blogy a články sa páčili tak, že ma z vydavateľstva Ikar presvedčili na vydanie knihy, neskôr aj druhej. A to si veľmi vážim a som na seba aj pyšná, lebo ten nápad nevyšiel odo mňa, ale niekomu sa moje texty páčili, chcel ich vydať a mamy si ich chceli čítať a kupovať.
Na motívy prvej knihy sme nakrútili seriál, ktorý sa na jeseň bude vysielať. Skoro každý nápad priniesol nové možnosti, bez toho, aby som to plánovala. Vďaka tomu všetkému mám dodnes home office, môžem pracovať z domu a byť s dievčatami vždy, keď to chcú a potrebujú, alebo keď to chcem a potrebujem ja. Neustále sme na cestách, viem pracovať aj z pláže, či z lesa. Je to asi v niečom náročnejšie, ako byť v práci od-do, ale za tie spoločné chvíle to stojí. A v tom nočnom tichu, kedy sú zážitky za nami a dievky spia, sa pracuje spokojne. Niekedy v hladine alfa.
Skvelá Kristína so skvelými nápadmi a inšpiratívnym životom. Sme rady, že ju máme v MAMA a ja. Celý rozhovor si prečítate v augustovom vydaní časopisu a naozaj stojí za to vedieť napríklad aj to, ako to Kristínka má s otcom svojich detí.
