Keď štíhlosť ohrozuje život

4.3.2011 v kategórii Mama, autor redakcia, foto: istockphoto.com

Medzi obete anorexie nepatria len mladé dievčatá, stále častejšie postihuje aj mnohé dospelé ženy, chlapcov a mužov. Anorexia je vážnym problémom a na ceste k jej vyliečeniu je dôležité začať o nej hovoriť...

Medzi obete anorexie nepatria len mladé dievčatá, stále častejšie postihuje aj mnohé dospelé ženy, chlapcov a mužov. Anorexia je vážnym problémom a na ceste k jej vyliečeniu je dôležité začať o nej hovoriť...

Mlčky sedíme oproti sebe v „Čiernom havranovi“. Popíjam čaj a očami neustále uhýbam jej pohľadu. Viem, že cíti môj hnev, ale nemôžem si pomôcť. Som s milovanou osobou, ktorá však pácha pomalú samovraždu odmietaním potravy. Rovnako, ako po mnoho iných dní, nie som schopný zbaviť sa mrzutosti. Moja totálna bezmocnosť i strach ma privádzajú do šialenstva. Na začiatku som to bral na ľahkú váhu. Neje, tak asi nie je hladná. No postupom času som si začal uvedomovať, že nezjesť za celý deň úplne nič, možno len ťažko odôvodniť zníženým apetítom. Odrazu som si začal všímať podobnosť tejto dievčiny s anorektičkami, ktoré som spoznal počas svojej učiteľskej praxe na psychiatrii. Vedel som z nemocnice, že anorexia môže zabiť.

Tak som v zúfalej nádeji, že sa mi podarí niečo zmeniť, skúsil za posledných päť mesiacov prakticky všetko, čo sa len skúsiť dalo. Prestal som jesť i ja, začal som sa prejedať, nútil som ju jesť, nevšímal som si jej (ne)jedenie, pripravoval som jedlo len pre seba, pripravoval som jedlo iba pre ňu, pripravoval som jedlo pre oboch, či som ho nepripravil ani pre jedného. A výsledok? Žiadna zmena.

Nič. Ani lístok sa nepohol. Bol som úplne bezradný. A dnes? Sedíme si tu a nič nevravíme... Vytiahla blok a asi hodinu si doňho píšeme odkazy. Aj to je istým spôsobom výsledok našej dlhodobej neschopnosti zhovárať sa bez hádok. Je čas ísť. Odprevadím ju domov, kde sa so mnou len letmo rozlúči a zmizne v bráne. Prišiel posledný autobus, ale ja, sám neviem prečo, doňho nenastupujem. Stojac na zastávke, dlho hľadím na hviezdy.

„Je načase trochu si to ujasniť,“ hovorím si a rozhodne vykročím smerom domov. „Je polnoc, okolo druhej som v Dúbravke.“ Prišiel som až o tretej, no neľutujem. Počas tých troch hodín som sa zhováral s Bohom. Najskôr som šepkal, potom som kričal, nakoniec som kráčal bez slov a načúvajúc okolitým zvukom som sa znovu a znovu snažil ponoriť do ríše poznania. Neďaleko miesta, kde som býval, ma prepadol veľký smäd. Predsa len, po dvaatrištvrtehodinovej túre žiadny div. No na pitie som si nevzal nič. Takto vyprahnutý som sa pohodlne usadil vedľa cesty do trávy, aby som si vydýchol. Možno práve kvôli tomu smädu mi odrazu hlavou preblesla vyblednutá spomienka na biblický príbeh, v ktorom Hagár aj so svojím synom blúdila po púšti a hľadala preňho vodu. Bojovala o jeho život, ako len mohla, no nakoniec, keď už nevládala, vzdala to. Až keď to skutočne vzdala a povedala si: „Tak na toto nemám,“ zjavil sa jej Boh a ukázal jej studňu. Rukami som si prikryl tvár a pokojným hlasom vravím: „Nie je v mojich silách jej pomôcť. Ak môžeš a chceš, prosím, zachráň ju.“

Pobral som sa domov. Doma som si trochu pospal a hneď ráno sme sa opäť stretli. Povedal som jej, že sa o ňu bojím, no keďže všetky moje pokusy zlyhali, nebudem už nič viac podnikať. Teda až na jedinú vec. Budem ju milovať. Viem, že možno zomrie, no i tak stojím pri nej, a ak kedykoľvek bude potrebovať, som tu pre ňu. Dodal som ešte, že ja to nevzdávam a tým náš rozhovor skončil.

Od tohto dňa ubehlo takmer deväť rokov. Naše konflikty kvôli strave prestali a vzťah sa vrátil do pôvodných koľají. Dokonca sme sa medzičasom vzali, máme dve úžasné dcéry a domácu pohodu. Môj príbeh hľadania vody mi veľmi pomohol a myslím, že i nášmu vzťahu. No otázkou stále ostáva, do akej miery pomohol Barunke, mojej žienke. To je však (bohužiaľ) len a len jej príbeh. Lekári ju môžu v kritickom prípade udržať umelou stravou pri živote, to je však iba riešenie dôsledkov. Ale na tak zákerného protivníka, akým anorexia bez pochýb je, sa dá dostať iba zvnútra. Tú bitku musí vybojovať Barunka sama. Tak jej prosím držme palce.
(Dávid Králik)

Čo je Anorexia a bulímia?
Anorexia a bulímia sú všeobecne považované za poruchy v stravovaní. Pre anorexiu je typické, že pacient drží neprimerane prísnu diétu, v najhorších prípadoch úplne odmieta potravu. Pri bulímii pojedá veľké množstvo jedla, aby ho vzápätí vyvrátil. Chorobu môžu vyvolať psychologické faktory, napr. negatívna atmosféra v rodine alebo problematické životné obdobie, akým je napr. puberta. Veľký podiel viny však nesie aj nekompromisný módny diktát, hovoriaci, že len štíhlosť je atraktívna.

Anorexia
Slovo anorexia pochádza z gréčtiny a znamená nechutenstvo. Ale anorektici netrpia nechutenstvom, len svoj hlad potláčajú, aby dosiahli vytúženú čo najnižšiu váhu. Je zaujímavé, že anorektici vedia presne odhadnúť váhu druhého chorého, ale seba vidia o niekoľko kíl ťažších a o niekoľko centimetrov širších, než je skutočnosť. Obeťami trendu chudosti sa stávajú najmä tie ženy, pre ktoré je výzor neskutočne dôležitý.

V poslednej dobe stúpa aj počet chlapcov anorektikov, aj keď ich počet nepresahuje 5 % z celkového počtu chorých. Choroba ohrozuje hlavne chlapcov, ktorí prestali aktívne športovať a týmto spôsobom sa snažia zachovať si svoju váhu. Počas hladovania sa pacient zbaví svojich tukových zásob, potom nasledujú tuky vo vnútri tela, ktoré už nie sú vidieť. Telo nedostáva prísun potravín, živí sa „samo zo seba“. Najprv sa spotrebúvajú menej dôležité časti, ako svaly končatín, ale po čase sa dostanú na rad aj svaly vnútorné. Zmiznú srdce brániace svaly a aj ostatné dôležité vnútorné orgány stratia svoju oporu. Nastupujú neustále bolesti brucha a problémy so zažívacím traktom. Oslabené srdce ľahko vypovie svoju úlohu!

Znaky anorexie:

  • anorektici sa boja priberania a snažia sa schudnúť aj vtedy, ak sú už chorobne vychudnutí;
  • nadmerne cvičia, často až do vysilenia;
  • jedia len vegetariánsku alebo vegánskustravu;
  • doslova sa hrajú s jedlom, krájajú ho na malé kúsky, ale skoro nič z neho nezjedia;
  • aby schudli, používajú preháňadlá a močopudné lieky.

Objavujú sa nasledovné zdravotné problémy:

  • zvýšená únava, svalová slabosť, zimnica a znížená telesná teplota;
  • u dievčat a žien sa objaví nepravidelná menštruácia, postupne až jej úplné vymiznutie;
  • nízky krvný tlak a závraty;
  • nadmerné vypadávanie vlasov, nechty sú lámavé a krehké;
  • silná kazivosť zubov;
  • poruchy spánku.

Aj psychika anorektika je narušená:

  • prevláda smútok až depresívna nálada, podráždenosť, neistota a úzkosť;
  • klesá sebadôvera, postupne až samovražedné myšlienky;
  • objavujú sa poruchy koncentrácie a pozornosti, nesústredenosť;
  • strata záujmu o okolie a všetko, čo sa bezprostredne netýka jedla;
  • konflikty s rodinou a okolím, až postupná sociálna izolácia.

 

Ako z toho von? Hovorte o svojom probléme a priznajte si ho!

Anorektici sú často na prvý pohľad úspešní ľudia, vo svojom vnútri však pociťujú stálu neistotu a obavy.

Anorektik si sám nedokáže pomôcť, preto je nevyhnutné, aby sa do procesu liečby zapojilo najbližšie okolie.

Niekedy je veľmi ťažké pripustiť si, že blízka osoba trpí touto chorobou. Pre samotného pacienta je veľmi náročné uveriť, že má problém, ktorý treba riešiť.

Liečba anorexie je vždy náročná a dlhodobá. Kým sa nedostane do závažného štádia, je možno pacientov liečiť ambulantne, predovšetkým terapiou zameranou na zmenu ich postoja k potrave a vlastnému telu.

Lekár sa snaží vybudovať nový sebaobraz pacienta v jeho mysli. Choroba sa lieči aj medikamentózne. Vo vážnych prípadoch je nutná hospitalizácia, pričom ide pacientovi často už o život.

Ak zájde choroba takto ďaleko, dochádza k poškodeniu vnútorných orgánov s dlhodobými následkami. Je zaujímavé, že anorektici vedia presne odhadnúť váhu druhého chorého, ale seba vidia o niekoľko kíl ťažších a o niekoľko centimetrov širších, než je skutočnosť.

Bulímia
Bulímia je choroba dospelých nad osemnásť rokov a prejavuje sa prejedaním sa a vzapätí vracaním, ktoré si človek vyvoláva sám pre pocit viny. Po krátkom čase sa však znova ohlási hlad, znova sa začnú prejedať a znova všetko vyvrátia. Postupne sa dostanú do začarovaného kruhu, z ktorého nevedia uniknúť.

Popri zdravotných ťažkostiach, ktoré vyplývajú z takéhoto životného štýlu, je to veľká záťaž aj na psychiku: život sa pre nich stáva neznesiteľným. Boja sa chodiť do spoločnosti, navštíviť reštauráciu, prijať pozvanie na návštevu, lebo si myslia, že každý vidí ich problém. Sociálne sa izolujú, uzatvárajú sa do seba, mávajú depresie. Bulimikov ohrozuje najmä to, že ich žalúdok nezvládne prijať také veľké množstvá jedla a jednoducho praskne.

Príznaky bulímie:

  • bulimici sú nespokojní so svojou váhou, preto dbajú o svoje stravovanie, diéty, svoju váhu a vonkajší vzhľad;
  • ich váha je nižšia, ako by bolo normálne, ale kolíše;
  • mnohokrát im očervenejú zuby, lebo časté zvracanie poškodzuje zubnú sklovinu;
  • veľakrát ich bolí hrdlo, žalúdok, zvracanie poškodzuje hrtan, typické sú bolesti svalstva;
  • nervová vyčerpanosť a nepravidelná menštruácia.

 

Úspešnými spôsobmi liečby sú skupinové a rodinné terapie, liečba nesprávneho videnia vlastného tela pomocou videonahrávok, stretnutia s vyliečenými pacientmi. A keďže anorektici a bulimici veľmi dobre vnímajú vonkajšie vplyvy, v ich liečbe veľa pomáha aj hypnóza.

Polovica pacientov sa vylieči natrvalo, tridsať percent z nich znova chorobe prepadá, mnohí rôzne ochorejú, nastávajú patologické zmeny v tele a, žiaľ, asi desať percent zomiera na ničivé dôsledky svojej choroby. Je zaujímavé, že anorektici vedia presne odhadnúť váhu druhého chorého, ale seba vidia o niekoľko kíl ťažších a o niekoľko centimetrov širších, než je skutočnosť.

Nesprávne volené slová o telesnej hmotnosti, príliš ctižiadostiví rodičia, partner, ktorý za každých okolností očakáva dokonalosť svojej lásky, menej záujmu či otvorených rozhovorov... to je len zlomok z toho, čo môže, bez vášho vedomia, vpustiť do vašich životov neželeného hosťa s menom „Anorexia“. Nedovoľte jej, nech sa u vás zabýva...