Dieťa nerozpráva: aké sú príčiny?
Mnohí rodičia to poznajú. Ich malá ratolesť má síce šibalské oči, všetko berie do ručičiek a rozumie každému pokynu. Ale dostať z nej slovo, na to nefungujú žiadne finty. Drobček mlčí, nepovie ani slovíčko. Nepomáhajú úplatky v podobe sladkostí či hračiek, ani vyhrážanie...
Drobček mlčí, nepovie ani slovíčko. Nepomáhajú úplatky v podobe sladkostí či hračiek, ani vyhrážanie...
Vývoj reči: Od kriku cez bľabotanie až po prvé slová!
Ako sa vyvíja detská reč?
Detský psychológ PhDr. Štefan Matula upozorňuje na to, že vývoj reči môže byť podmienený dedične. „Reč sa vyvíja postupne. Pokiaľ je spomalený fyzický či psychický vývoj, zaostáva aj reč. Čím skôr si to rodič uvedomí a začne s nápravou tým sú následky pre dieťa menšie.“
S výchovou dieťaťa je potrebné začať už pred jeho narodením. A hoci to znie zvláštne, aj s výukou reči. Logopedička PhDr. Daniela Lendvorská sa vo svojej rozsiahlej praxi stretla s mnohými prípadmi, ktoré vyzerali zložito, ale na konci zložitej cesty bolo predsa len usmievavé a štebotajúce dieťa.
Hovorí: „Reč je prirodzený proces učenia napodobňovaním. Je veľmi dôležité, aby dieťa bolo zdravé, len taks a môže normálne rozvinúť i jeho reč.
Rodičia by preto mali dbať na dodržiavaní prirodzených zásad komunikácie. Ešte pred narodením dieťaťa by sa s ním mali rozprávať, dotýkať sa bruška.“
Už novorodenec komunikuje. Jeho krik nie je rečou, ale len reflexom dýchacích a hlasových orgánov, ktoré začínajú pracovať. Zaujímavé je, že kričia všetci novorodenci, aj tí, ktorí prídu na svet s poškodeným sluchom.
Až po niekoľkých týždňoch získava krik signálnu funkciu – je znakom bolesti, nepríjemného stavu, nudy. Zároveň ale krik „trénuje“ dýchacie a hlasové ústrojenstvo.
Pokiaľ matka vie, aký druh kriku dieťa vykonáva, pomáha mu krik rozlišovať. Koncom 2. mesiaca dieťa začína vydávať jednoduché zvuky, ktoré súvisia so saním.
Postupne napodobňuje zvuky z okolia. Týmto štebotaním pripravuje svoje hlasové orgány pre neskoršiu schopnosť vyslovovať hlásky a slová. Aj v tejto fáze je obtiažne zistiť, či dieťa počuje.
Znakom dobre fungujúceho sluchu je stav, kedy dojča začína reflexne napodobňovať zvuky, ktoré počuje z vlastných úst. Spojenie medzi sluchom a ústami sa upevňuje.
Čím sú artikulačné schopnosti dojčiat lepšie, tým viac sa im to darí. Približne v 18. mesiaci urobí pediater preventívnu prehliadku.
Prečítajte si: Prvé slová alebo Reč v prvom roku života dieťaťa
Čo ak dieťa nehovorí ani v troch rokoch?
Ak dieťa dobre počuje a je v poriadku po telesnej aj duševnej stránke, ale ešte nerozpráva, nemusia sa rodičia znepokojovať. U niektorých chlapcov a dievčat môže tento stav trvať až do troch rokov. V prípade, že trojročné dieťa ešte nehovorí, musí ho prehliadnuť logopéd, foniater, neurológ.
Tí buď určia fyzickú poruchu, alebo pošlú dieťa k inému odborníkovi, ktorý môže odhaliť ďalšiu príčinu. PhDr. D. Lendvorská: „Pokiaľ sú ďalšie pochybnosti, podstúpi dieťa vyšetrenie, aby sa vylúčila napr. detská mozgová obrna.
Časté sú i prípady vývojových vád. Pribúda detí, ktoré prídu na svet s vážnym poškodením alebo sa narodia predčasne. To všetko môže zasiahnuť do vývoja reči a neskôr vyústiť aj do poruchy učenia.“
Vývin detskej reči podľa veku
- do 1. roku – dieťa rozumie jednoduché pokyny a začína opakovať krátke slová, ktoré počuje
- do 2. roku – tvorí jednoduché vety, čím ďalej, tým viac si rozširuje slovnú zásobu
- do 3. roku – dieťa hovorí vo vetách, začína si osvojovať ich gramatickú stavbu, pýta sa prečo, začína sa rozvíjať verbálna slovná pamäť
- do 4. roku – slovná zásoba sa zväčšuje, dieťa by už malo plynule rozprávať, chápať dej
- do 5. roku – dieťa chápe aj zložité deje, má už veľkú slovnú zásobu, gramaticky zvláda jednoduché súvetia a ťažšie kombinácie slov
Reč v druhom roku života
Ako sa u detí rozvíja slovná zásoba?
Schopnosť samostatne chodiť a manipulovať s predmetmi má veľký vplyv na rozvoj rozumových schopností dieťaťa. Medzi 1. a 2. rokom života sa výrazne zväčšuje jeho slovná zásoba názvov osôb, zvierat, vecí a činností a medzi 2. a 3. rokom má už vytvorený základný slovník.
Toto obdobie je najdôležitejšie. Vývoj reči totiž zrýchľuje vývoj myslenia. Počúvanie vlastnej aj cudzej komunikácie upresňuje sluchové vnímanie. Dieťa najskôr tvorí jednoslovné vety, postupne pridáva ďalšie slová. Vytvára aj nelogické podoby slov.
Pre tretí a štvrtý rok je typická otázka: „Prečo?“ Malý človiečik o sebe často hovorí v 3. osobe. Až keď úplne pochopí, že je ono samo oslovované, začne používať zámeno JA.
Slovná zásoba ročného dieťaťa pozostáva z asi 10 slov. Za ďalšie 4 roky sa však rozrastie na viac než desať tisíc výrazov.
Denne sa teda dieťa naučí približne 6 slov. Podľa psychologičky Denisy D. Cummisovej dochádza u chlapca či dievčaťa v 3. roku k explózii v reči a štvorroční hovoria a rozumejú lepšie než výkonný počítač.
Na rozvoj slovnej zásoby má výrazný vplyv nástup dieťaťa do škôlky
Dôležitý je vstup dieťaťa do škôlky. Medzi kamarátmi má veľkú možnosť vyskúšať si svoje schopnosti. Niekedy je to preňho prvá možnosť stretnúť sa s vrstovníkmi.
Do takej situácie sa dostal i Dominik. Do štyroch rokov vyrastal len s matkou a mladšou sestrou. Občas šiel medzi kamarátov na dvore, ale nedokázal medzi nich zapadnúť.
Matka hovorí: „Keď mal 4,5 roka, začal chodiť do škôlky. Bolo mi síce čudné, že bol taký tichý, ale pripisovala som to jeho povahe. Aj jeho otec bol taký. Keď ma však na jeho mlčanlivosť upozornila učiteľka, začala som mať obavy.
Nie je chorý? Začali sme navštevovať logopéda a psychológa. A výsledok sa dostavil. Dominik prišiel jedného dňa zo škôlky a povedal mi: „Mami, hral som sa s autom.“
Myslela som, že asi omdliem. Môj syn rozprával. Prečo doteraz mlčal, mi nedokázal vysvetliť. O to viac ma prekvapili ďalšie vyšetrenia u psychológa a logopédky.“
Prečítajte si: Ako sa vyvíja detská reč po treťom roku života?
S dieťaťom sa treba rozprávať prirodzene
Skôr, než začne drobček používať vlastný slovník, už sám rozumie veľkému množstvu slov. Reaguje na ne pohybom, smiechom alebo nevôľou.
Radosť prejavuje hlavne vtedy, keď ho vníma okolie. To sa prejavuje chuťou komunikovať. Práve vtedy by mali rodičia výrazne zasiahnuť a svojho potomka podporovať. Dieťa si takto totiž zvyká nadväzovať s okolím kontakty.
Rodičia by mali hovoriť vždy jasne a čisto. Rozhodne nie je potreba po dieťati opakovať jeho chybné pokusy. Opakovaním detsky deformovaného slova sa dosahuje opačný účinok.
O nápravu chybného vyjadrovania sa detí by sa rodič nemal pokúšať sám. Nesprávnym návykom totiž viac pokazí. Logopéd posúdi podľa vývojového štádia dieťaťa celkový stav jeho reči – slovnú zásobu, vyjadrovacie schopnosti, rýchlosť a plynoulosť, zrelosť sluchového a zrakového rozlišovania.
Dôvodom pre terapiu je aj trhaná reč, komolenie slov, prehadzovanie hlások, zlá výslovnosť. Nácvik spočíva v opakovaní slov, ktoré majú význam pre správny vývoj reči. Sú spojené s obrázkami a hračkami.
Postupne ich nahrádzajú básničky, rozprávky. Aj keď na prvý pohľad vyzerá terapia jednoducho, opak je pravdou. Každé cvičenie má presný harmonogram a štruktúru a rodič by pri ňom nemal chýbať. Len tak bude môcť s dieťaťom pokračovať v nácviku i doma.
Ako sa rozprávať s malými deťmi? Nešušlať!
Príčiny, pre ktoré dieťa nerozpráva
Jav, kedy dieťa nerozpráva vplyvom nejakej traumatickej záležitosti, sa objavuje v rôznych situáciách. Psychologička D. Lendvorská objasňuje:
„Psychologické poruchy vytvárajú u dieťaťa odmeraný postoj k spoločnosti. Sú typické vtedy, keď rodič nepodnecuje dieťa, aby hovorilo. Stretávame sa s tým aj po dlhšom pobyte dieťaťa v nemocnici.
V domácom prostredí je to dôsledkom toho, že sa rodič nevenuje dieťaťu tak, ako si zaslúži. Objavujú sa i prípady, že mnohí rodičia veľmi málo komunikujú so synom alebo dcérou až do prvého roku.
Iný prípad sú tzv. spavé deti, ktorým sa hovoriť nechce. To však neznamená, že v budúcnosti nezačnú. Kedysi mamičky deti hojdali, spievali im.
Niektoré dnešné mamy radšej bábätku pustia televízor, rádio, a dieťa sa ukľudní. Je to ale iné, ako keď ho uteší matka. Dieťa napodobňuje mamu a mama dieťa.“
Jednou z chýb vo výchove je aj nátlak na dieťa. Malý dominik to zažíval často. Babička mu niekedy sľubovala, že keď povie „babka“, dá mu cukrík. Najskôr nechcel.
Často hovorieval: „Nie, nie...“ Po čase, keď sa v ňom strach vystupňoval, prestal hovoriť aj tieto slabiky a nepomáhalo ani napomínanie po dobrom či po zlom. Akékoľvek nútenie ale situáciu zhoršuje. Ak má dieťa dôvod nerozprávať, zasekne sa a práve v období negativizmu to použije proti svojim rodičom ako zbraň.
Každé dieťa je jedinečné a má svoj čas. Je preto chyba, keď rodičia porovnávajú vývoj reči u súrodencov.
Psychológ Š. Matula vysvetľuje: „Akékoľvek vzbudzovanie strachu pôsobí na dieťa retardujúcim spôsobom. Môže to prerásť až do stavu neurózy. Takí chlapci a dievčatá sa v škole často stávajú obeťou šikany. Sú v podriadenej pozícii, čím lákajú agresorov.“
Vývin reči medzi 1. a 2. rokom alebo Hurá, moje dieťa hovorí!
Dysfázia - vývinová porucha reči
