Karavan Tour

7.9.2009 v kategórii Mama, autor Lucia Cambelová, foto: istockphoto.com

Tento rok sme sa s priateľmi rozhodli, že ukážeme deťom čaro dobrodružnej dovolenky v kempe.

Tento rok sme sa s priateľmi rozhodli, že ukážeme deťom čaro dobrodružnej dovolenky v kempe. A poviem vám, deti rozhodne viac ocenia „kempovú dovolenku“, ako dvadsať tobogánov  pri luxusnom desaťposchodovom hoteli ovenčenom piatimi hviezdičkami so službami „all inclusive“, kde všetci do seba všetko tlačia len preto, že je to zadarmo.

A preto, milí rodičia, zavďačte sa svojim ratolestiam parádnymi zážitkami, a vyskúšajte si spanie s celou partiou priamo na pobreží Jadranského mora pod stanom, kde jednou rukou varíte vašu obľúbenú kávu, a palce si pri tom močíte v slanom mori.

1. deň - odchod na dovolenku

Veľké nákupy nás natoľko vyčerpali, že sme sa pred odchodom ledva stihli nabaliť do nášho „zánovného obyťáku z roku 1992-celé mesiace sme ho prerábali, a prestavovali, aby bolo všetko novučičké, našťastie máme v partii šikovného stolára, a tak máme v karavane podobné pohodlie ako doma. Neverili by ste , že sme sa do tohto karavanu nabalili ôsmi.

Karavan takmer leží na zemi, my v posteliach – ten náš nemá typizované pásy, takže môžeme vyraziť. Napriek tomu, že cesta bola veeeeľmi dlhá, nám sa cestovalo maximálne pohodlne, deti sa na zadnej posteli hrali a potom krásne tri hodinky pospali, no úplná pohodička.

Po 12-tich hodinách sme konečne dorazili do vopred dohodnutého kempu, našli sme si krásny flek pod stromami, kde sa nám v tieni bude dobre odpočívať, ak nám to naše ratolesti vo veku päť rokov dovolia. Vybaľovať sa už nemusíme, kedže už máme všetko v tom našom „5 hviezdičkovom hotelovom apartmáne“ pripravené.

2. deň - pobyt v kempe

V karavane bolo v noci dosť teplo, a tak sme sa s manželom dohodli, že sa uložíme v našom protipovodňovom predstane. Silná búrka a blesky nás však napokon vyhnali na hornú posteľ, kde by sa ani dvaja Snehulienkini trpaslíci dobre nevyspali, ale aspoň bola sranda, a napokon hlavne, že detičky spali v daždi ako bábätká. Zobudili sme sa do krásneho dňa.

Radosť v očiach našich detí nás celý týždeň povzbudzovala vymýšľať pre ne rôzne hravé a športové aktivity. Potápanie, loptové hry, schovávanie, ale hlavne únavná večerná prechádzka do neďalekého mestečka.

3. deň

Už sme spálení a tak radšej cez obed s unavenými deťmi odpočívame v tieni pri karavane - jediná nevýhoda, niet sa kam schovať pred teplom, máme prečítaných každý niekoľko kníh, lebo našťastie sa nám darí cez obed rozjašené deti aspoň na dve hodinky uspať. My sa ale poctivo pečieme ďalej, aby sme boli ako čokoládky, a večer keď deti zaspia si odpočívame pri stole a debatujeme až do rána.

4. deň - partnerský život

Už by sa patrilo plniť si aj manželské povinnosti a tak si cez deň navzájom zabávame deti. Poviem vám, v priestoroch nášho luxusného 6-lôžkového karavanu nevybaveného klímou ste určite väčšiu komédiu nezažili.

5. deň

Požičali sme si šliapaciu loďku - mysleli sme si, že motorová je príliš drahá. Nie je, je na nezaplatenie, chlapi šliapali o sto tristo, a nepohli sme sa ani o meter. Nohy majú už ako Alberto Tomba. Moje dieťa protestuje, nechce sa šmýkať, bojí sa. Prešla hodina, chlapi už majú úpal, a moje dieťa sa stále bojí, no nič nebudem ju nútiť. Večer podávame lieky proti úpalu plus Pantenol na spálenú pokožku. Aspoň deti sú OK.

6. deň - učenlivé deti

Kamoškina malá už pláva bez rukávikov a potápa sa ako delfín, moje dieťa  ma pod nátlakom donútilo zakúpiť komplet potápačskú výstroj (chvalabohu aspoň bez kyslíkových zásobníkov), vraj sa už potom bude určite potápať. Nepotápa sa.

7. deň - spolužitie

Raňajkujeme ako každý deň takmer do 11.00, potom sa ideme učiť plávať. Je úžasné, ako vás morská voda udrží na hladine keď sa nadýchnete, ale ešte úžasnejšie je sledovať, ako to učíte deti, a vyzerá to, ako by ste im dali olovenú guľu na nohu, klesajú ku dnu, a tak skúšame, skúšame a skúšame.

8. deň - ešte stále skúšame, ale už už ich púšťame a v tom sa skrútia ako paragraf.
9. deň - aj tak sú šikovné.
Skôr ako plávanie sme deti naučili kartovú hru UNO, takže už poznajú všetky čísla a sú veľmi šikovné. Dnes večer sme ochutnali širokú škálu morských potvoriek, mňam nevieme sa nabažiť, deti tiež.

10. deň - odchod

Odchádzame, lúčime sa s morom, balíme si aj kamene a mušle zo zbierky našich dievčat, na pamiatku. Cesta mala byť skratkou, ale bola o pár hodín dlhšia ako tam. Už sme však doma, a tešíme sa ďalšiemu využitiu nášho pojazdného domu. Budeme chodiť celú jeseň na rybačku a snáď aj niekam ďalej..

       

Foto: z domáceho archívu autorky