Jeseň neznamená ani depresie, ani nápor chorôb, ak viete ako na to

Moja babička nie raz vypustila z úst vetičku, že „Na svete snáď nie je bylina, ktorá by na niečo nebola!” Prečo by teda november mal byť iný ako ostatné mesiace v roku? Snáď zato, že oslavujeme Sviatok všetkých svätých? Haloween či Samhain? Naopak, november je ako mesiac vhodný predovšetkým na zber rastlín, z ktorých nás zaujímajú najmä korene – všetky potrebné liečivé látky sú už vyzreté, stiahnuté pod zem a sú bezpečne uschované pre budúce obdobie. 
 
Bola by mimoriadna škoda, ak by sme nechali ležať ladom napr. taký hadí koreň (Bistorta major, resp. Polygonum bistortat). Obsahuje najmä kondenzované triesloviny, škroby, bielkoviny, ale aj podstatnú časť vitamínu C. Používame ho s úspechom pri liečbe krvácaní (od povrchových rán, cez hemoroidy až po vnútorné krvácania – napr. žalúdočné vredy), pri silnej menštruácii, popôrodnom krvácaní, ale aj pri zápaloch, do kúpeľov pri popáleninách či ako kloktadlo pri zápale mandlí. Je to bylina s podzemkami (t. z. nie s klasickým hlbokým koreňovým systémom, ale napr. ako pri mäte s plazivými časťami podobnými háďatám, nie hlboko schovanými pod zemou). Z esíčkovite stočeného vráskavého svetlohnedého podzemku vyrastajú vrúbkované „krídlové“ listy (podobné chrenu) – zvrchu zelené, zospodu modravé až šedivé. Z listov vyrastajú aj „kvety“ valcovitého tvaru 50 – 100 cm vysoké, svetloružové. Podzemky dobre očistíme nielen od hliny, ale aj od zvyškov listov, nakrájame a sušíme teplom, ktoré nesmie presiahnuť 60 °C. Používame ho nasledovne: nakrájané 1-2 čajové lyžičky varíme v šálke vody 10 min. Pokiaľ máme koreň sušený, nič nám nebráni, aby sme ho pomleli a 3x denne na špičku noža užívali aj dlhšiu dobu, dokonca bez vedľajších účinkov. Tinktúra či masť sa s úspechom používa pri liečbe hemoroidov.

Keď som ako malé decko chodila s babičkou po lúkach a stráňach našich okolitých lesov, popod Vtáčnik, milovala som jednu pomerne nenápadnú bylinku. Volá sa ihlica tŕnistá (Ononis spinosa). Ide o polokrík s krásnymi a jemnými svetloružovými kvietkami. Babička mi ju s úsmevom predstavila pod ľudovým názvom – „Babí hnev“. Dlhý čas som nevedela, prečo sa tak volá. Až celkom nedávno som sa dočítala v knihe (Román pre ženy), že sa z nej vyrábali metly na bičovanie neverných a pranierovaných žien. Liečivú časť rastlinky poskytuje opäť koreň, hrubý asi 2 cm. Po vykopaní a dôkladnom umytí (až opratí) sa koreň nakrája nadrobno a suší v tenkej vrstve pri teplote max. 50 °C. Dobre usušené korene sú tvrdé a vláknité, ale nedrobia sa. Sú natrpklé, ľahko nasladlé. Uplatnia sa pri bolestiach zubov či reumatizme, a to vo forme záparu pripraveného preliatím 2 polievkových lyžíc koreňa s pol litrom vriacej vody, ktorý sa nechá 15 min. lúhovať. Dá sa pripraviť aj ako studený nálev. V tom prípade sa max. 1,5 g koreňa zaleje 1 šálkou studenej vody a maceruje sa 8 hodín. Takýto macerát prilejeme do odvaru medvedice lekárskej, listov brezy, petržlenu, plodov borievky či vňate prasličky a použijeme pri zápaloch močového mechúra a ľadvinových kameňoch na úľavu od bolestí.

Chcete ďalšiu rastlinku do koreňovej zbierky? Ľuďom zvyčajne nevonia, no mačky ju milujú do zbláznenia… je to valeriána lekárska (Valeriana officinalis). Bežne používaná na nespavosť a nervozitu spôsobenú stresom, chorobou, depresiou alebo jesenným počasím. Ak máte túto rastlinku vo svojej liečivej záhradke, vykopávajte ju v novembri, vždy druhý rok po zasadení. (Ak si hľadáte mladé rastlinky vo voľnej prírode, odložte svoje kopáčske umenie až na máj.) Korene očistite od zeme, krátko operte v chladnej vode a rýchlo sušte. Teplota nesmie prekročiť 35 °C. Nesmie sa sušiť s inými rastlinami, aby ostatné rastlinky nenasali jej silný aromatický zápach. Pomáha rovnako dobre pri migrénach, ako i pri srdcových neurózach, vyčerpaní, tíši bolesti a uvoľňuje kŕče. Preto je vhodná aj pre nervózne deti a deti trpiace kolikami (vo forme teplých kúpeľov a obkladov). Na bežné použitie je pre dospelých odporúčaná dávka 1 čajová lyžička sušeného koreňa na šálku vody niekoľkokrát denne. Najviac sa však používa vo forme tinktúr či kvapiek a ak máte koreň valeriány pomletý, tak ju užívajte na špičku noža 3x denne. Dá sa z nej pripraviť aj účinná masť – tá je vhodná tak pre deti, ako aj starších pacientov či dlhodobo chorých, ktorí sú odkázaní na lieky.
 
A ktože by už nepoznal chren dedinský?! Nehovorím, že ho má každý rád, ale ak máte nádchu, pre ktorú necítite ani vôňu, ani chuť, je najvyšší čas bežať do záhrady s rýľom v ruke a  vykopať niekoľko kúskov. Šup s ním do studenej vody, kde ho umyjete škrabkou a potom pekne nastrúhať... Niekto si k nemu pridá pár jabĺčok, iný trošku cukru, soli či citrónovej šťavy alebo šťavu vytlačenú z hrozna. Pravdou je, že pri samotnom strúhaní sa uvoľňujú prchavé silice, ktoré vám prečistia nosové dutiny od nepríjemných nánosov snáď od minulých Vianoc! Možno je to aj obsahom viazanej síry (rovnako ako pri cesnaku či reďkovke), ktorá má dezinfekčné účinky. Významný je i podiel vitamínu C, ktorý je taký vysoký ako u pomarančov a dokonca 2x vyšší ako u citrónov.

Mám kolegu, ktorý neustále vypytuje nejakú mastičku či vodičku , aby mu prestali padať vlasy (ešte lepšie by bolo, keby mu začali opäť rásť), no keď ho odkážem na obyčajný lopúch, ktorý poznáte z hory, takmer sa urazí... A to je škoda, pretože aj keď je dnes vnímaný ako burina, veľmi si ho cenili už v stredoveku. Korene nakladali do olivového či slnečnicového oleja (40 g čerstvého pomletého koreňa zalejete 100 g oleja a necháte lúhovať 14 dní pri bežnej teplote). Po scedení sa používa na masáže vlasovej časti hlavy, prípadne na natieranie serboitických ekzémov.

Máte doma dieťatko, ktoré často kašle? Ak máte zasadený ibiš lekársky, nemáte problém. Jeho koreň je dokonca veľmi príjemnej chuti, takže s deťmi nebudete mať problém pri konzumácii nálevu či tinktúry. Len si musíte uvedomiť, že pri čistení koreňov tentokrát nesmiete použiť vodu – len kefu či škrabku, aby zbytočne nedošlo k vyluhovaniu slizu, ktorý je liečivý. Ak ho chcete sušiť, najvhodnejšia teplota je do 50 °C. Správne usušené korene sú na lome belavé a nasladlej chuti. V listoch je tiež malé množstvo silice a trieslovín. Teplý výluh pripravíte použitím 10 g nakrájaného koreňa zaliateho horúcou (nie vriacou) vodou, scedíte, až keď tekutina začne chladnúť. Pre bezpečnosť tejto rastliny je možné používať ju aj dlhodobo a najmä u detí.

Takmer zabudnutým zázrakom je rebarbora, ktorej koreň má presne rovnaké účinky ako oman a je oveľa dostupnejšia. Pri hnačke si pripravte odvar z pol kávovej lyžičky prášku koreňa rebarbory, povarte v 1 šálke vody po dobu 10 min. na miernom plameni a podľa potreby sceďte. Užívajte po polievkových lyžiciach tak, aby denná dávka neprekročila 1 šálku. Pozor, odvar je horký! Pri zápche pripravte odvar z 2 kávových lyžičiek mletého koreňa v šálke vriacej vody. Varte 5 minút a sceďte. Opäť neprekračujte dávku 1 šálka denne! Rozdeľte si ju po lyžiciach po celý deň. Ak si doma pripravíte tinktúru, užívajte 10 kvapiek denne pri hnačke a 20 – 25 kvapiek denne pri zápche. Práve tu je vidieť, aké dôležité je presné dávkovanie v prípade niektorých diagnóz. Napriek tomu, že hnačka a zápcha sa nachádzajú presne na opačných póloch problémov s hrubým črevom, správne dávkovanie účinných látok zabezpečí primeraný účinok!
 
Zeler a petržlen som si nechala na koniec. Hoci, ako sa presviedčam skoro denne pri rôznych rozhovoroch, to, čo považujeme za bežnú zeleninu, málokto vníma ako liečivku. Veď aj mrkva sa používa na liečenie – napr. hnačiek, pokiaľ ju podávame ako varenú, či naopak proti zápche, kedy ju použijeme čerstvú a nastrúhanú najemno. Zabúda sa najmä na petržlen – jeho močopudné účinky – a rovnako aj na zeler. Nielen ten koreňový, ale napr. aj „rapíkatý“. Pre dráždivé účinky na orgány malej panvy by si na tieto dve rastlinky mali dať pozor ženy, ktoré ťažšie donosia bábätko, aby si nebodaj nevyvolali neželané sťahy maternice, ale rovnako dobre ich možno použiť v prípravnej fáze na pôrod. Cca 2 týždne pred predpokladaným termínom si ich môžeme dopriať nielen surové, vo forme šalátov, ale aj ako odvar na pitie. Pomáhajú uvoľňovať maternicu a tým nám ju pripravia na lepší pôrod (za predpokladu, že nie sú fyziologické ťažkosti, neobmedzuje nás veľkosť plodu a pod.). Keďže napr. zeler obsahuje pomerne vysoké dávky látok, ktoré majú diuretické (t. j. močopudné) účinky, s obľubou ho používame aj pri chudnutí. Na strane druhej uvoľňuje hlieny, čistí nos a dutiny, preto jeho konzumácia je vhodná práve v tomto jesennom období. V bylinkárstve používame s úspechom nielen koreň týchto dvoch zelenín, ale aj ich semená. Uvoľňujúci nálev, pomáhajúci aj pri vysokom krvnom tlaku, si pripravíte z 1-2 kávových lyžičiek zelerových semien a 1 šálky vriacej vody. Po 10 – 20 minútach sceďte. Doporučená dávka je 3 šálky denne. Zo semien i koreňa si môžete pripraviť rovnako dobrú tinktúru ako z ostatných liečivých koreňov. Používajte ju opatrne, pretože je silnejšia ako výluh. Doporučujem max. pol kávovej lyžičky 1 – 3x denne.

Ak však nepatríte k fanúšikom rýľov, motyky a podobných náradí, nevadí. Veď mnohé z uvedených bylín dostanete kúpiť aj v lekárňach či obchodoch s bylinkami. Ak by ste mali predsa len problém s ich zakúpením, viete, že je tu e-mail: carovna.cajovna@zoznam.sk. Viem, kde sa mnohé aj menej známe vecičky dajú zohnať bez väčších problémov.