Existuje recept na šťastné manželstvo?

Redakcia | 26. júl 2016

Existuje vôbec šťastné manželstvo? Alebo nás tým len kŕmia romantické filmy a seriály, knihy? Či je lepšie uveriť dnešným skeptikom a vravieť si, že šťastné manželstvo vlastne neexistuje, len aby sme nemuseli pohnúť prstom pri jeho realizovaní? Mladí ľudia vstupujú do manželstva s vierou, že práve im sa podarí ten recept nájsť.

Láska na prvý pohľad

Zdalo sa jej, že už nikdy nestretne toho pravého. Možno čakala na princa na bielom koni, ale ten akosi stále nechodil. Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna rozprávka, v ktorej vystupovala ona, volajme ju Petrou a jeho Petrom. Stretli sa na večierku, ktorý organizovala jej dobrá priateľka. Po vyčerpávajúcom dni Petra nemala náladu na nikoho a na nič. Ako vždy, nechala sa na veľké naliehanie kolegýň „ukecať“. A tam ho stretla, bol vysoký a očarujúci, a nezdalo sa to len jej, ale asi väčšine slobodných dievčat, ktoré sa tam nachádzali. Sršal humorom, bol jednoducho obľúbený v spoločnosti a okolostojace baby na ňom viseli pohľadom. Tá charizma, ktorá z neho vyžarovala, pôsobila na celé okolie. Človek je už raz taký, ak je niečo, čo je príjemné oku a ešte to aj disponuje dávkou humoru..., niet nad čím váhať. Keď ju Martina zbadala, dotiahla ju priamo pred neho, predstavila ich, žmurkla na Petru a so sebe vlastnou ľahkosťou odplávala s výhovorkou na perách, že sa musí venovať aj iným hosťom. Zaiskrilo to medzi nimi, celý večer od seba neodtrhli oči, stále si mali čo povedať. Ani nezbadali ako čas letí a zostali medzi poslednými hosťami. Poznali sa sotva pár hodín, ale im dvom to pripadalo, akoby sa poznali celú večnosť. Svet okolo prestal existovať. A potom to nabralo rýchlosť, svadba, dieťa a dokola kolotoč – nákup plienok, aby bolo dojčenské mlieko, upratané, navarené, a to stále dokola.

Vzťahu neprospieva rutina

Peter bol spokojný, doma bolo všetko ako má byť, mal ženu, ktorá sa vedela postarať o dieťa aj o domácnosť, on chodil do práce a snažil sa zabezpečiť rodinu po finančnej stránke. A tu kdesi sa to začalo. Do vzťahu sa vkrádala ako zlodej, pomaly a potichu, rutina. Možno si to nechcel pripustiť, alebo si myslel, že si dokáže zachovať chladnú hlavu, lichotilo mu, keď si ho na chodbe nové kolegyne obdivne obzerali, v kuchynke sa záhadne vždy našli ženské ruky, ktoré boli ochotné urobiť mu kávu...

Petra si bola istá svojou láskou k Petrovi, nepochybovala a verila mu ako samej sebe. Pri bežných starostiach a radostiach zabudla na to iskrenie, ktoré ich kedysi spojilo a ako je potrebné ten plameň nielen držiavať, ale neustále doň prikladať polienka. Peter začal posúvať príchody z práce, povinností mal predsa vyše hlavy, a práca sa mu stala dobrou výhovorkou, prečo nemôže ísť s malou do telocvične na gymnastiku. Petra len prikývla a nechala ho odísť, musela si zahryznúť do jazyka, inak by vybuchla a to pred dcérkou nechcela. Dobre si pamätala na hádky svojich rodičov, ktoré v nej dodnes zanechali stopy, a celý život si hovorila, ak ona bude raz mať dieťa, nikdy nepocíti ten strach, čo jej zvieral detské srdiečko pri hádke rodičov. Kým malá trénovala v telocvični, s Martinou, ktorá ju kedysi s Petrom zoznámila (Petre to pripadalo ako pred sto rokmi) skočili na kávičku do neďalekého bistra.

„Ty si fakt asi „blbá“, takto ho naozaj stratíš, ak trochu nepohneš rozumom! Možno bolo manželstvo naplnením vášho vzťahu, ale vzťah nie je nemenný! Žiješ v naivnej predstave, že to, čo bolo na začiatku, bude samé od seba, bez akéhokoľvek pričinenia, pokračovať. Nikde nenájdeš príručku, kde je presný návod. Šťastnou ťa neurobí ani pravidelný sex raz do týždňa a dovolenka dvakrát do roka, nové auto... Je to o porozumení, empatii, dôvere, o spoločnom riešení problémov, rozdelení si povinností, ale najmä, vzájomnej komunikácii!“

Petre sa ani trochu nepáčil Martinin tón, tento rozhovor sa neuberal želaným smerom, ale sama túto tému načala a Martine predsa môže povedať všetko. „Chcem, aby sa aj on snažil, ja mám pocit, že sa snažím len JA!“

„Ale chlapi to tak nikdy neberú, to je trošku na nás, na ženách, usmerňovať to... Po celý život. Pozri, chceš vzťah udržať alebo nie? Vyjasni si to najskôr vo svojom vnútri, musíš vedieť, čo vlastne chceš! Vždy máš na výber, akou cestou sa vyberieš.“

Martina jej pozrela priamo do očí tým svojím skúmavým pohľadom. Možno v tej chvíli si Petra priznala to, čo vedela dávno, pred rokmi, keď uvidela Petra po prvýkrát. Vedela, že je to muž jej života. Vedela, že ho stále miluje. A tu rozprávka dostáva kontúry dnešnej reality. Priznala pred sebou i pred Martinou, že Petra naozaj nechce stratiť. Musí pre ich vzťah niečo urobiť, a aj vie čo. Takto to predsa nechceli ani jeden, neverili, že im dvom sa to môže stať. Boli predsa ukážkový pár, všade chodili spolu, na nákupy, na prechádzky... Kde sa teda stala chyba? Veď sa predsa rozprávali, alebo sa jej to iba zdalo? Áno, rozprávali, ale o tom, ako sa malá dnes pokakala, čo bude variť zajtra, ako bolo na pieskovisku, u lekára... A kde sa stratili ich rozhovory, ktoré tak obaja zbožňovali?! Predtým sa vedeli rozprávať celé hodiny, o živote, o nich dvoch, a dokázali sa navzájom počúvať. Tešili sa na spoločné rozhovory, nepotrebovali televíziu, boli šťastní z dotykov, z nežnosti, úcty, priateľstva, ktoré ich spájalo. Pretože láska je ako hojdačka, keď si dole, počúvaš svoje pocity a priania, a keď sa vyšvihneš hore, nechávaš prevravieť svoj názor a sleduješ, ako naň reaguje tvoj partner. A takéto rozhojdanie má za výsledok nádherné rozhovory, na ktoré sa tešia obaja.

Hľadať cestu vpred

Ak chcete nájsť lepšiu cestu vpred, najprv sa musíte obzrieť späť, tam, kde ste už boli. Niektorí ľudia majú akoby patent na rovnaké chyby. Niekedy sa môže zdať, že nevedia ako z kola von a neustále opakujú stále tie isté omyly. Pritom sa stačí trochu zamyslieť a byť k sebe úprimní a, jednoducho, len si priznať, kde sa to pekné stratilo, aký podiel na tom mám ja. Pár tvoria dvaja ľudia, ktorí na začiatku túžia byť spolu, majú spoločné zážitky, spoločný alebo aspoň podobný pohľad na svet, chcú niečo dokázať sebe, svetu...

To sú začiatky, ale prečo to niekomu vydrží po celý život, a niekomu ani pár rokov? Vari existuje recept na šťastné manželstvo? Ak áno, kde by sme sa mohli k nemu dostať? Niekto túži po dlhej mladosti, a niekto by chcel vedieť práve tento recept – možno. Podľa psychológov ľudia, ktorých v detstve obklopovali dospelí, ktorí v nich dokázali vyvolať pocit istoty a bezpečia, sú schopní až o 31 percent častejšie byť oporou svojmu partnerovi, oproti ľuďom, ktorým tento pocit v detstve chýbal...

Šťastné manželstvo sa musí pestovať

Na nič nečakajte (aj naša Petra vzala rozum do hrsti), a vydajte sa správnym smerom. Koľkokrát sa vám stalo, že ste premeškali príležitosť a nepovedali to, čo ste práve cítili, koľkokrát už nebol možný reparát? Asi každý zažil niekedy v živote čosi také a v spomienkach, keď analyzujeme svoje kroky, sa možno zamýšľame, akou cestou – „necestou“ by sa uberal náš život, ak by sme sa rozhodli a uskutočnili žiaduce zmeny. Namiesto toho sme len mechanicky pokračovali v ceste, po ktorej sme kráčali, bez ohľadu na to, či je pre nás prijateľná, možno ovplyvnení spoločenskými predsudkami.

Ale vráťme sa k Petre, ktorej sa otvorili oči. Chcela vedieť, či si aj jej manžel uvedomil, že niečo v ich vzťahu nie je v poriadku. Nechcela si len plniť povinnosti žienky domácej, ale Peter na jemné náznaky, že niečo nie je v poriadku, nereagoval... Tak jedného dňa, po opakovanej sérii manželových neskorých príchodov a nasledujúcich „pracovných nociach“, zbalila dieťa, veci a odsťahovala sa z domu, hoci nie veľmi ďaleko. Využila Martinin odchod na ročnú stáž do Ameriky. Dostala za úlohu dohliadať na jej byt, poštu a polievať kvety, ale to Peter netušil. Pozbierala odvahu a dokázala odísť. Dúfala, že nútené vysťahovalectvo nebude dlho trvať, ale človek nikdy nevie...

Peter sa takmer od strachu zbláznil, keď mu nedvíhala telefón, neodpovedala na esemesky, kde vlastne sú a kedy sa vrátia. Uvedomil si, že sa navzájom kdesi stratili, že ani on na upevňovaní vzťahu veľmi nepracoval, zrazu mu bolo jasné, že Petru naozaj miluje, miluje ich dcéru a nechce ich obe stratiť.

Petra

„Zistila som, že presný návod ako osviežiť a udržať vzťah neexistuje, každý manželský alebo partnerský pár má svoje individuálne potreby. Inšpiráciu treba hľadať všade, ale je potrebné si ju upraviť na každý vzťah. Keď som sa s malou vrátila domov, hodili sme sa s Petrom okolo krku a odrazu nám bolo obom jasné, že chceme ísť spoločnou cestou aj ďalej. Tento pocit bol pre mňa dôležitý. Spomenula som si na náš začiatok, aký bol nádherný, ako chutil prvý bozk, prvý dotyk ruky, to všetko malo príchuť výnimočnosti. Aj keby zjedol kilo cesnaku a zapil to tromi pivami, aj tak by prvý bozk „od neho“ chutil výnimočne a asi by mi to ani veľmi neprekážalo. Ale ako sa to vplyvom bežnej životnej rutiny rýchlo zmení, zrazu nám vadí, že nič nie je odložené na svojom mieste, že zabudol v obchode kúpiť kilo cukru a potom nestihneme včas dopiecť koláč a na poobedňajšiu kávu sú pozvaní rodičia. No nie je to na porazenie?“

Láska všetko zdolá

V podstate nám je jasné, že univerzálny patent neexistuje. Každý pár si musí hľadať a vytvoriť vlastný vzorec, ktorý vyhovuje obom stranám, pretože partnerstvo a manželstvo je o neustálom hľadaní kompromisov.

To, čo sa osvedčilo a výborne fungovalo u vašich rodičov alebo priateľov, ani zďaleka nemusí vyhovovať vám. Spočiatku vaším cieľom bolo vychádzať tomu druhému v ústrety, urobiť mu radosť kedykoľvek a bez akéhokoľvek dôvodu. Je super, ak nezabudnete na takéto drobné životné radosti a pestujete si ich aj ďalej.

Ak máte pochybnosti o kvalite vášho vzťahu, je namieste sa samého seba spýtať: „Cítim sa osamelá/ý?“ Pokiaľ úplne rezolútne odpoviete „ÁNO“, s veľkou pravdepodobnosťou vo vašom vzťahu nie sú naplnené vaše potreby. Pokiaľ na túto zdanlivo jednoduchú otázku odpoviete „NIE“, asi je manželstvo alebo partnerstvo na správnej koľaji.

Jedným z pravidiel spokojného vzťahu je neporovnávať sa s inými pármi. Vzťahy naozaj môžu byť rôznorodé, v niektorých má „navrch“ žena a muž je „pod papučou“, niekedy vzťah menežuje len muž, niektoré vzťahy sa nám naoko javia ako nezávislé, v inom sa zase dokážu dookola dohadovať o nepodstatných veciach typu – akej farby a vône kúpia mydlo na ruky, v iných sa neustále cukrujú a držia za ruky...

Každý vzťah prebieha určitým vývojom a asi by sme ani nechceli stále prešľapovať na jednom mieste. Takže, každé napredovanie je vítané, je len na nás, ako ho dokážeme využiť. Na nič nečakajte a vydajte sa správnym smerom!

Prejavte svoju lásku, aj keď sa vám to zdá niekedy ťažké. Kúpte alebo rezervujte si lístky do kina či divadla, navrhnite partnerovi víkend len vo dvojici, nemusí to byť hneď víkend v Paríži, niekedy je vítanou zmenou aj pobyt v nie veľmi vzdialenom penzióne, či wellness centre, kde sa necháte chvíľku obskakovať, ale najmä si ho vychutnáte spolu.

Neprestávajte sa rozprávať o svojich problémoch, aj keď sa vám to na prvý pohľad zdať nemusí, ich riešenie vás zbližuje. Každým vyriešením, pristúpením na kompromis ste s partnerom k sebe bližšie. Zohraní tandem je na nezaplatenie.

Petra s Petrom si uvedomili puto, ktoré ich stále spája, nechcú ho za žiadnu cenu pretrhnúť. Kúpili si letenku do Ríma a prežili romantický víkend, len oni dvaja. Dcérku nechali u babičky. Dohodli sa, že každý druhý štvrtok v týždni zájdu do divadla, kina, alebo na výstavu, aby mali aj iné témy na rozhovor, ako len čo je nové v práci a v škôlke... Veria, že takýmto spôsobom budú spokojní všetci traja. Cez víkend si pôjdu opekať – opäť všetci spolu.

Náš príbeh v podstate končí ako v rozprávke, všetko zlé sa na dobré obráti. Ale naozaj treba veriť, že manželstvo môže byť šťastné a snažiť sa zabojovať o ten povestný kúsok šťastia. Nezaspať na vavrínoch a nečakať, že takto šťastní zostaneme až do smrti. Viem, nie je to jednoduché a vyžiada si to aj nejaké obete, ale pozitívne myslenie je to, čo nás posúva vpred. Takže, verte aj rozprávkam, ale s rozumom v hrsti.

Recept na šťastné manželstvo môže pozostávať aj z týchto ingrediencií:

KOMUNIKUJTE SPOLU – a nielen o deťoch!
NEZABUDNITE ODĽAHČIŤ NAPÄTÉ chvíle humorom
BUĎTE VEĽKORYSÍ k chybám partnera
VYHRAĎTE SI ČAS, ktorý trávite spolu – bez detí
NECHAJTE SI PRIESTOR AJ NA SVOJE KONÍČKY, priateľov – jednoducho čas „bez“ partnera
HÁDAJTE SA konštruktívne
A na záver: ANI TEN NAJLEPŠÍ PARTNER VÁS NEUROBÍ ŠŤASTNOU, šťastie i spokojnosť musia vychádzať z vášho vnútra