Emočné jedenie: Za kilami navyše sú naše stresy
Asi to všetci poznáme. Chvíle, keď je jedlo jediným mementálnym zdrojom nášho psychického upokojenia.
Keď vedci skúmali naše stravovacie návyky, došli k poznatku, že veľa jedál nám začína chutiť až po dvadsiatke. Vtedy nám zvyčajne zachutia aj aromaticky výraznejšie jedlá, ako napríklad kozí syr, alebo pikantnejšie jedlá, morské plody či olivy.
Ako som schudla JA!
Keď nemáme serotonín z iných zdrojov, hľadáme ho v jedle
Naše chute, spánok aj náladu ovplyvňuje psychika, ktorá je závislá na sérotoníne – hormóne šťastia a pohody. Keď sa nám ho v tele prirodzene nedostáva, začne vysielať signály a práve v tej chvíli dostávame chuť na sladké.
Skutočnosť, že naše chute sú odrazom našich emócií, opisuje aj americká psychologička Doreen Virtueová v knihe V zajatí jedla.
- Výrazná potreba mäsa, predovšetkým toho tučného, ale aj vyprážaných hranolčekov, signalizuje obavy a strach
- čipsy zasa chrúmeme pod vplyvom dlhodobého stresu,
- zvýšená konzumácia pečiva zasa prezrádza napätie.
Mnohí z nás nejedia iba preto, že pociťujú hlad, ale najmä preto, že pociťujeme nejaký emočný tlak, ktorý je zväčša negatívny. Ako z toho von?
Vyhnime sa emočnému prejedaniu
Pred tým, ako vložíme do úst prvý kúsok čokolády, na chvíľku sa zastavme a porozmýšľajme, či naozaj chceme čokoládu, alebo len potrebujeme "zajesť" niečo iné. To isté platí o večernom vyjedaní chladničky.
Mamy, keď deti zaspia, koľkokrát ste si zamašktili od úľavy, zajedli denný stres, možno smútok. Chvíľu pred tým, ako prehltneme sústo, skúsme si venovať trochu pozornosti a zistiť, čo vlastne "zajedáme".
